OTVÁRAME ROČENKU DAV DVA: INÝ SVET JE MOŽNÝ

Nad úvahami autorov spojených s projektom DAV DVA

Marián Klenko predstavuje knihy z EDÍCIE DAV DVA

Udalosti, ktoré sa odohrali koncom osemdesiatych rokov dvadsiateho storočia znamenali pád komunistického režimu v krajinách strednej a východnej Európy. Dominancia kapitalizmu viedla časť teoretikov k presvedčeniu, že tento stav znamená jeho trvalé a definitívne víťazstvo. Americký spisovateľ, politológ a politický ekonóm Francis Fukuyama v tejto súvislosti vyjadril známu tézu o konci dejín.

Pád Berlínskeho múru priniesol začlenenie postkomunistických krajín do prevládajúceho (kapitalistického) sveto-systému, a to aj s jeho negatívnymi (sprievodnými) znakmi – majetková a príjmová nerovnosť, nezamestnanosť či bezdomovectvo. Osobitnú tému predstavuje znižovanie rozsahu verejných služieb, ktoré boli spojené s bytovou politikou, reguláciou cien či poskytovaním bezplatnej zdravotnej starostlivosti. Politický diskurz ovládli experti, médiá a mimovládne organizácie, ktoré zdôvodňovali, obhajovali a presadzovali princípy liberálneho kapitalizmu pri nastavení a realizácii verejných politík. Vzhľadom na povahu prevládajúceho sveto-systému a cyklické krízy, ktoré sa opakujú v liberálnom kapitalizme je dôležité uvažovať nielen o jeho stave, ale aj alternatívnych scenároch ďalšieho vývoja.

Medzi zoskupenia, ktoré kriticky analyzujú širšie spoločenské, ekonomické, ideové a kultúrne trendy patrí aj občianske združenie Dav Dva. Z tohto prostredia vzišla skupina autorov, ktorí začali publikovať v rovnomennom kultúrno-politickom magazíne Dav Dva a na internetovej platforme spomínaného periodika. Občianske združenie aktuálne vydáva sériu elektronických kníh, ktoré sumarizujú viaceré doposiaľ publikované eseje, štúdie či recenzie autorov, ktorí sú spojení s týmto projektom.

Ide predovšetkým o elektronické knihy Protest posledného človeka/Výber z esejí a poézie, ktorej autorom je Tomáš Klimek, Eseje od Tomáša Daněka a Ekonomická demokracia, ktorú napísal David Diczházy. Každý zo spomínaných autorov prechádza vlastným profesionálnym vývojom. Patria k mladšej generácii sociálne a kriticky orientovanej inteligencie. Ich esejistická tvorba má viacero spoločných čŕt. Reflektuje zlyhania, ale aj pozitívne aspekty socialistického zriadenia. V prípade kritiky bývalého režimu však vychádzajú z ľavicovej hodnotovej orientácie.

Autentickým socialistom na tomto systéme prekážalo, že nenaplnil étos beztriednej spoločnosti a namiesto skutočnej rovnosti prišlo k novým deliacim líniám v quasi-socialistickej spoločenskej schéme. Privilegované postavenie niektorých osôb a skupín bolo aj jedným z dôvodov masovej občianskej nespokojnosti a zásadným spôsobom naštrbilo vzťah medzi ľudom a vládou. Mimochodom, tento fenomén pretrval aj po Novembri ´89. Spomínaní autori rozumejú historickému významu ekonomických (výrobných, materiálnych vzťahov), no pri utváraní osobnosti každého jednotlivca pripisujú dôležité postavenie aj kultúre, a to v širšom hodnotovo-normatívnom rámci, ako aj v užšom ponímaní – vo význame umenia. K odcudzeniu jednotlivca vedie jeho podradené postavenie v ekonomických vzťahoch, ale i nerešpektovanie jeho vnímania, jedinečnosti, kultúrnych potrieb. Preto sú voči liberálnemu kapitalizmu mimoriadne kritickí, keďže v skutočnosti neprispel k oslobodeniu človeka, ale vedie k sofistikovaným formám jeho zotročenia. Vo svojich textoch pracujú s poznatkovým aparátom spoločenských vied. Majú prenikavé znalosti o autoroch a dielach z oblasti filozofie, kulturológie, politológie, ekonómie či práva, ale aj literatúry a ďalších oblastí umenia. V ich textoch sa objavujú tradičné témy spojené s koncepčnými východiskami socialistického hnutia, ale aj moderné prvky a motívy. Tie však nevedú k odklonu od základov doktríny, ale k sústredenej orientácii na človeka a jeho materiálne i kultúrne potreby. Tomáš Daňek sa zaoberá významnými historickými udalosťami – prostredníctvom filozofickej reflexie analyzuje a rekonštruuje príčinné súvislosti spojené so vznikom Československa, Pražskou jarou či Novembrom ´89. Zároveň identifikuje ich posolstvo pre ďalší politický vývoj. Vznik novej sociálnej spravodlivej spoločnosti spája s prehodnotením materialistického zamerania spoločenských vzťahov. V tomto kontexte hodnotí medziľudské vzťahy i politiku a formuluje kritický postoj k procesom komercionalizácie kultúry. Daňek pri hodnotení tzv. bývalého režimu píše, že nevyriešil otázku zmyslu ľudského bytia, pričom konštatuje: „Systém sa síce odvolával na ideály sociálnej spravodlivosti, humanity a mieru, ale bol postavený skryto na inštrumentálnom rozume, ktorý je čisto pragmatický, založený na technológií moci a na nadvláde nad človekom a prírodou podobne, ako je to u kapitalizmu, ktorý už ale nepotrebuje žiadne ideály, pretože táto moc sa ukazuje v brutálnej čistej cynickej podobe.“ (Daňek, 2021, s. 32)

Autorova snaha o objektívne uchopenie témy sa prejavuje i tým, že pri hodnotení tzv. bývalého režimu poukazuje na jeho kasárenské prvky, čo mu však nebráni vnímať skutočnosť, že povrchná kritika tohto systému spravidla slúži na obhajobu súčasného status quo. A pragmaticky poukazuje na cynizmus súčasnej propagandy, keď hovorí o radoch na banány, pričom prehliada zásadné problémy dneška, ako je, napríklad, dostupnosť bývania. Zároveň sa mení aj samotný charakter kapitalizmu. S odvolaním sa na českú ekonómku Ilonu Švihlíkovú konštatuje, že (kapitalizmus) sa čoraz menej orientuje na investičný kapitál a čoraz viac na „dolovanie“ renty. Daňek je skeptický aj pokiaľ ide o schopnosť kapitalistického systému vysporiadať sa s korupciou, keďže ju považuje za jeho podstatu. Odmieta tvrdenia, že kapitalizmus a demokracia sú identické pojmy. Argumentuje, že kapitalizmus najlepšie funguje v takom režime, kde je ponechaná absolútna sloboda kapitálu, pričom demokraciu nepotrebuje. Podľa Daňeka by mala byť ekonomika len prostriedkom a nie cieľom. Ako uvádza, cieľom má byť človek oslobodený od vykorisťovania a spoločnosť, v ktorej sa rozvíjajú ľudia po duchovno-kultúrnej stránke. Štáty, ktoré boli začlenené do kapitalistického svetosystému boli v konfrontácii so socialistickým táborom nútené obrusovať hrany, ktoré spôsobovala trhovo orientovaná ekonomika. Jedným z dôsledkov revolučných udalostí z konca 80. rokov 20. storočia bol aj koniec zmieru medzi prácou a kapitálom. A to nielen v post-socialistických krajinách, ale i na Západe, ktorý už od 70. rokov 20. storočia prechádzal novou vlnou privatizácie a deregulácie.

O tom, aký je skutočný charakter súčasnej spoločnosti píše i ďalší z trojice spomínaných autorov. Tomáš Klimek vo svojej esejistickej tvorbe inovatívnym spôsobom rozpracoval tradičné témy ako postavenie zamestnancov, význam (deľby) práce, či feminizmus. Zaoberá sa aj novými témami, medzi ktoré patrí participatívny rozpočet a jeho konkrétna realizácia v podmienkach územnej samosprávy. Tematické okruhy s lokálnym rozmerom sa prirodzene striedajú s témami so širším (globálnym) významom. Na pozadí protestov proti Samitu G20 analyzuje vývoj antiglobalistického hnutia. Súčasťou jeho tvorby sú aj recenzie, predovšetkým filmov. Klimek sa opakovane venuje téme charity. Nespochybňuje, že je prejavom solidarity, no sama o sebe nepredstavuje koncepčné východisko z nepriaznivej sociálnej situácie konkrétneho človeka alebo chudobou postihnutých komunít. Autor konštatuje, že „…je len súkromníckou, partikularistickou „feudálnou“ praktikou – milosrdenstvom, ktoré sa zvrháva na zvôľu jednotlivca „dám – nedám“, od ktorej závisia životy biednych…“ (Klimek, 2021, s. 17). Zástancovia tohto modelu solidarity však zdôrazňujú, že je vyjadrením ľudskosti a vlažný postoj k charite vnímajú ako nedostatok empatie. Autor považuje za neľudské v prvom rade životné podmienky tých, ktorí charitu potrebujú a východisko spája so systémovými riešeniami nepriaznivej sociálnej situácie, keďže iba tak vymizne charita v jej ponižujúcej forme.

Klimek, popri iných naliehavých témach, analyzuje aj povahu súčasného ľavicového hnutia a konfliktné línie, ktoré ho rozdeľujú. Identifikuje postoje a teoretické východiská tých neomarxistických prúdov, ktoré sa dešpektom stavajú k národnej príslušnosti. Autor upozorňuje na rozpor medzi ich výzvami k tolerancii a priam neznášanlivým postojom k majoritnému národu. Diskurzívnou formou naznačuje východisko tohto sporu. Nevyhýba sa pritom pojmu  „mináčovská ľavica,“ ktorá – na rozdiel od iných konotácií, nemá pejoratívny charakter.

Tomáš Klimek si popri nadčasových témach všíma aj aktuálne udalosti, ktoré rezonovali v posledných rokoch. Dotvárajú jeho tematicky i žánrovo pestrú tvorbu. Tomáš Daňek sa vyjadruje formou rozsiahlejších esejí, v ktorých rovnako reflektuje rôznorodé témy.

David Diczházy sa vo svojom knižnom texte zameral na jednu konkrétnu tému – analyzuje problematiku ekonomickej demokracie, a to z historického hľadiska aj perspektívneho rozvoja v budúcnosti.

Diczházyho e-kniha sa skladá z dvoch častí. Teória, v ktorej definuje pojem, základné hodnoty aj model ekonomickej demokracie. Všíma si ekonomickú stránku kooperatív, družstevníctva či fungovaním štátnych podnikov. Diczházy v tomto kontexte opisuje základné črty ekonomickej demokracie: „Prevažná časť výrobných prostriedkov je vlastnená kolektíve (pracovníkmi v družstvách) alebo spoločensky (štátom). Jednotliví zamestnanci a aj celá spoločnosť sa preto väčšou mierou zúčastňujú pri rozdeľovaní hospodárskeho výsledku (nadhodnoty) ako v kapitalistickom systéme. … Vedenie podniku v ekonomickej demokracii si volia zamestnanci, neurčuje ho súkromný majiteľ a ani politici. Charakter riadenia podniku je daný vlastníctvom (kolektívnym a spoločenským) a rovnoprávnym rozhodovaním podľa zásady 1 člen samosprávy = 1 rozhodovací hlas.“ (Diczházy, 2021, str. 9)

V druhej časti – Prax, Diczházy uvádza praktické príklady existujúcich družstiev vo svete. Hotel Bauen z Buenos Aires, ktorý prevzali pod kontrolu jeho zamestnanci, či reštauráciu Los Chanchitos, ktorá rovnako poskytuje svoje služby v Argentíne. Robotnícke družstvo New Era Windows (USA), ktoré sa špecializuje na výrobu energeticky úsporných okien, či grécky denník Eleftherotopia, vydávaný jeho zamestnancami. V e-knihe je uvedená séria ďalších príkladov. Pre firmy, ktoré sa rozhodli prevziať ich  zamestnanci bolo príznačné, že sa tak stalo spravidla potom, ako sa rozhodli pôvodní vlastníci ukončiť podnikateľskú (výrobnú) činnosť, alebo skončili v krachu.

Knižný text obsahuje zaujímavý rozhovor s predsedom slovenského družstva Živa, v závere e-knihy David Diczházy sumarizuje riešenia pre Slovensko, vrátane teoretických predpokladov vzniku zamestnaneckých samospráv. Špecifikom súčasného modelu demokracie predstavuje skutočnosť, že sa vťahuje na oblasť verejnej politiky. Oddelenie sveta práce od demokracie je o to prekvapujúcejšie, že v podnikoch (firmách a organizáciách) sa odohráva významná časť ľudského života.

V podmienkach Slovenskej republiky sa spoločensko-ekonomickými problémami zaoberali všetky ponovembrové vlády. Ich riešenia však boli a sú podmienené nielen vlastným ideovým zameraním, ale predovšetkým ekonomickými možnosťami štátu. Tie boli v dôsledku postupnej (riadenej) straty jeho kontroly nad výrobnými prostriedkami odkázané najmä na výber daní, prípadne odvodov.

V súvislosti so vstupom do Európskej únie sa otvorili nové možnosti financovania verejných investícií. Čerpanie eurofondov si však vyžaduje prekonávať byrokratické bariéry aj spolufinancovanie projektov. Jednou z výhrad spojených s čerpaním týchto zdrojov je i to, že získané prostriedky nekompenzujú odliv peňazí, ktoré z krajiny odchádzajú vo forme zisku z predaja tovarov a služieb, ako aj dividend (vyplácaných zahraničným vlastníkom).

Dnešné ľavicové hnutie sa častokrát zaoberá takzvanými kultúrnymi vojnami. Pre autorov spojených s projektom Dav Dva predstavujú jednoznačnú prioritu témy spojené s ekonomickou nerovnosťou. Nová ľavica je presiaknutá liberalizmom. Autori spojení s projektom Dav Dva hľadajú východisko v autentickej socialistickej doktríne. Progresívna ľavica populizmus podrobuje ostrej kritike. Autori spojení s projektom Dav Dva sa zaoberajú aj príčinami, ktoré ho spôsobujú. Klasická sociálna demokracia sa orientuje na posilňovanie postavenia zamestnancov v pracovno-právnych vzťahoch. Autori spojení s projektom Dav Dva k týmto témam pridávajú aj problematiku základného nepodmieneného príjmu a ekonomickej demokracie.

Dôsledky aktuálnej „pandémie“ a prijaté opatrenia proti šíreniu nového koronavírusu majú za následok, že časť zamestnancov a firiem sa ocitla bez príjmu. Pomoc štátu prichádza neskoro a nekryje všetky straty, spôsobené zatvorením vybraných prevádzok. Klesá kúpna sila obyvateľstva aj prímy štátu. Umelecké telesá a kultúrni tvorcovia skončili na okraji spoločenského záujmu. Krajiny, vrátane Slovenska sa zadlžujú, rastie deficit verejných financií.

Dnes je preto dôležité opätovne premýšľať o novom usporiadaní spoločenských vzťahov, racionálnej organizácii statkov, spravodlivejšom prerozdeľovaní zdrojov. Tak, aby boli jednotlivé krajiny schopné zabezpečiť medicínsku starostlivosť a účinnú finančnú podporu pre tých, ktorí budú na takúto pomoc odkázaní. Už teraz sa potvrdzuje, že budúcnosť prinesie nové neočakávané situácie, ako aj to, že iný svet je nielen možný, ale i nevyhnutný.     

Literatúra

Daněk, T.: Eseje. Vydalo ako e-knihu
o. z. Dav Dva, 2021, s. 174.

Diczházy, D.: Ekonomická demokracia. Vydalo ako e-knihu o. z. Dav Dva, 2021, s. 44. Klimek, T.: Protest posledného človeka /Výber z esejí a poézie. Vydalo ako e-knihu o. z. Dav Dva, 2021, s. 170

Článok vyšiel v najnovšej ROČENKE DAV DVA, ktorú si môžete objednať tu.

---