Eduard Chmelár: Slovenskom sa šíri odporný duch militarizmu
DAV DVA je principiálne pacifistický, teda proti-vojnový, humanistický a internacionalistický projekt. Práve preto tvrdo odmietame propagáciu militarizmu.
Čítať viac
Komentáre
Analýza filozoficko-politologických postojov Roberta Fica prezentovaných na hrade Devín 2024 a 2025
Piateho júla si Slovensko pripomenulo sviatok sv. Cyrila a Metoda a pamätný deň Slovákov v zahraničí, tak v roku 2024 ako aj v roku 2025.
Čítať viac
Lucia Hubinská: Čína vyzýva na ukončenie sankcii USA voči Kube
Spojené štáty opäť pritvrdili svoju dlhoročnú ekonomickú blokádu Kuby vydaním nového memoranda, ktoré rozširuje obmedzenia finančných transakcií a signalizuje ďalšie sprísňovanie v budúcnosti. Ide o pokračovanie stratégie „maximálneho tlaku“, ktorá sa už desaťročia snaží prinútiť Kubu k zmene politického smerovania.
Čítať viac
Ladislav Hohoš: Národ, nacionalizmus a štát
Slovensko čelí a muselo čeliť sporom o nacionalizmus a vymedzenie národa. Naposledy po prevrate v roku 1989, kedy sa sformoval spor medzi tzv. čechoslovakistami a „národne orientovanými“. Na konci šesťdesiatych rokov to bol spor medzi intelektuálmi, či má mať prioritu demokratizácia alebo federalizácia.
Čítať viac
Tomáš Klimek: Otvorená kultúra na večné časy a nikdy inak!
Tomáš Klimek reaguje na požiadavky iniciatívy OTVORENÁ KULTÚRA v kultúrno-kritickej eseji Otvorená kultúra na večné časy a nikdy inak!
Čítať viac
Richard Cviklovič: Hrozba TRETEJ SVETOVEJ VOJNY je naozaj silná
Keď sledujem vyjadrenia mnohých slovenských politikov a politikov EU o mieri a jeho dosiahnutí v častiach sveta, kde konflikty sú, a porovnávam ich z vyjadreniami p. Fica, či p. Putina, mám pocit, že žijeme v dvoch rozdielnych svetoch. V súvislosti s vojnovým konfliktom medzi Izraelom a Iránom alebo zo… Čítať viac
Čítať viac
Marián Klenko: Nepodmienený základný príjem – príležitosť alebo pasca?
Nepodmienený základný príjem (NZP) predstavuje pravidelnú finančnú dávku poskytovanú každému občanovi bez ohľadu na vek, povolanie či majetkové pomery a bez podmienky pracovať. Cieľom tohto nástroja je zabezpečiť dôstojnú životnú úroveň, eliminovať chudobu, zmierniť sociálne nerovnosti a posilniť slobodu… Čítať viac
Čítať viac
Tomáš Daněk: Kultúra je základ politiky
Postmoderná relativizácia hodnôt na koniec vyúsťuje nie do ,,slobody“, ale do cynizmu a nihilizmu. V konečnom dôsledku to vyúsťuje do neslobody, pretože človek bude iba otrokom svojich nižších živočíšnych pudov tak, ako to vyžaduje súčasný systém, pretože človek bude o to viac závislejší na trhu, ak bude čoraz menej závislejší na duchovnej kultúre.
Čítať viac
Boris Demovič: PRÁCA – NAOZAJ SI JU CTÍME?
Nie je to tak dávno, čo sme si prvého mája dokonca aj v súčasnom kapitalistickom zriadení Sviatkom práce znova raz pripomenuli demonštráciu amerických robotníkov z roku 1886 (zďaleka nešlo len o čikágskych; protesty prebiehali naprieč celými USA od New Yorku až po… Čítať viac
Čítať viac
Vladimír Skalský: Ako ďalej s voľbami zo zahraničia
Proces sa javí jednoduchý, ale obsahuje viacero citlivých miest: bezpečnosť prenosu hlasov, možnosť ovplyvňovania voliča mimo kontrolovaného prostredia a neoveriteľnosť tajnosti hlasovania. Inými slovami, hoci cieľ umožniť účasť na voľbách aj zo zahraničia je pochopiteľný, prax ukazuje, že korešpondenčné hlasovanie nesie so sebou vážne riziká.
Čítať viac
Miloš Jesenský o fabiánskych socialistoch, medzi ktorých patrili H. G. Wells, G. B. Shaw či Egon Friedell
Fabiáni už od začiatku svojho pôsobenia pod socializmom rozumeli „plán, ako všetkým zaistiť rovnaké práva a rovnané možnosti.“ Tento zámer sa uskutoční nenásilne, pozvoľna a bez akéhokoľvek fanfarónstva. „V socializme sa už nachádzame,“ ubezpečuje napríklad Sidney Webb, „všetci naši zákonodarcovia sú už socialisti, hoci to ani netušia, a ekonomické dejiny 19. storočia predstavujú takpovediac nepretržitý sled pokroku v socializme.“
Čítať viac
Lucia Hubinská sa vyjadruje ku kontroverznej téme: Prečo mi čínske kamery neprekážajú?
O bezpečnosti v čínskych mestách som sa stručne vyjadrila už na začiatku svojho pobytu v Pekingu. No čím dlhšie tu žijem, tým jasnejšie si uvedomujem, že pocit pokoja a bezpečia, ktorý tu denne zažívam, nie je len ilúziou. Je… Čítať viac
Čítať viac
Juraj Janošovský: Štúr — Husák— Fico. O Ficovej budúcnosti rozhodne medzinárodný vývoj, ak sa konflikty konzervujú, môže byť úspešným štátnikom
Obdržal som zadanie: Čo sa deje na Slovensku. Odpovedal som: Slovensko je rozdelené. tradičnou metódou kolonizátorov divide et impera (rozdeľuj a panuj).
Čítať viac
Prezident Pellegrini porovnal socializmus a kapitalizmus
Redakcia DAV DVA vysoko oceňuje, že prezident Peter Pellegrini vo svojej správe o stave republiky zdôraznil potrebu ľavicových a etatistických princípov pre rozvoj slovenskej spoločnosti. V tomto kontexte zvýraznil aj konkrétne kroky slovenskej ľavicovo-národnej vlády.
Čítať viac
Richard Cviklovič: Progresivizmus alebo vlastenectvo (o Matici slovenskej, mierovej budúcnosti a národných záujmoch)
V súčasnej dobe skutočne žijeme veľmi turbulentnú dobu, nie len u nás doma, ale aj v zahraničí. Ak by niekto rozprával v roku 1993 informácie o udalostiach súčasného Slovenska a na európskom kontinente, ktoré sa odohrávajú v posledných rokoch (hlavne od roku 201 ), určite by… Čítať viac
Čítať viac
Tomáš Klimek: Teror umiernených
Od 15. mája 2024 žijeme v alternatívnej realite… Ohavný a bezprecedentný atentát na premiéra SR prehodil výhybku dejín na úplne novú, neprebádanú koľaj, ktorá náš vlak pravdepodobne nedovedie do stanice Zmierenie (ako niektorí naivne a iní falošne, tvrdia) ale skôr na strmú horskú dráhu či do domu hrôzy akéhosi šialeného lunaparku, kde nás budú už permanentne strašiť kostlivci hejtu a neporozumenia a brať nám z hláv klobúky aj spolu s rozumom – strach totiž nielen rozdeľuje, ale v dôsledku aj extrémne zjednodušuje spôsob akým uvažujeme a argumentujeme.
Čítať viac
Richard Cviklovič: 80. výročie oslobodenia Slovenska Červenou armádou
Tento rok, presnejšie tento mesiac si pripomíname 80. výročie oslobodenie Československa, teda súčasných republík Českej a Slovenskej, sovietskou Červenou armádou, konkrétne 2. a 4. ukrajinským frontom, armádou 1. a 4. rumunskej armády a samozrejme 1.čs. armádnym zborom, ktoré nás oslobodili v rokoch 1944 a 1945 od fašistického Nemecka.
Čítať viac