Redakcia DAV DVA vysoko oceňuje, že prezident Peter Pellegrini vo svojej správe o stave republiky zdôraznil potrebu ľavicových a etatistických princípov pre rozvoj slovenskej spoločnosti. V tomto kontexte zvýraznil aj konkrétne kroky slovenskej ľavicovo-národnej vlády:
Je dobré, že vláda prijala zásadné rozhodnutie postaviť ďalšie dva jadrové bloky, že sa zdynamizovala výstavba, že nás čaká odovzdanie nových diaľničných úsekov a zrekonštruovaných železničných tratí, je dobré, že rastú nové nemocnice a rekonštruujú sa tie pôvodné… je dobré, že sa realizuje výstavba nájomných bytov ako riešenie bytovej otázky, je dobré, že máme nový zákon o strategických investíciách, ktorý urýchľuje výstavbu vo verejnom záujme… a treba ísť ďalej, ak Slovensko potrebuje vodnú elektráreň, musí ju byť vláda schopná postaviť, aj napriek hejtu… vždy sa nájde niekto, kto nebude súhlasiť, lebo tam má chatku alebo záhradku, ale to predsa nemôže štátu brániť, aby sledoval vyšší záujem v podobe celospoločenského prospechu.
Už táto pasáž ukazuje principiálne ľavicové stanovisko, kde súkromný záujem ustupuje verejnému a celospoločenskému záujmu. Tieto princípy v súčasnosti výrazne zastávajú filozofi komunitarizmu (kedysi aj sociálneho liberalizmu, dnes už nie), ktorí dlhodobo kritizujú liberálnu demokraciu ako projekt, ktorý nedokáže prekročiť svoje limity. V rámci preferovania neobmedzenej slobody nemožno realizovať skutočný spoločenský pokrok, nakoľko narazí na konflikt množstva súkromných záujmov. Tento fenomén si uvedomil dokonca aj najväčší zástanca liberálnej demokracie Francis Fukuyama. To, čomu hovorí Pellegrini prospech celej krajiny, nie prospech zopár jednotlivcov, je základný princíp komunitarizmu, ktorého jadro je v podstate anti-kapitalistické. Tu dodal, že bez realizovania týchto princípov by Slovensko nikdy nemalo vodné dielo Gabčíkovo, nádrže Liptovská Mara, Oravská priehrada, Starina, ani jadrové elektrárne, ani železnice, ani veľké továrne, ktoré dávajú prácu tisíckam ľudí. Je veľmi dobré, že sa s týmto prejavom stotožnil aj premiér Robert Fico, ktorý spolu s Petrom Pellegrinim môžu tvoriť vynikajúce vyváženie.
O 5 ROKOV SA BUDE POROVNÁVAŤ DEMOKRACIA A KOMUNIZMUS
Občania budú právom porovnávať, čo sa ktorému režimu podarilo vybudovať, povedal prezident SR. Aj keď je pravda, že terminologicky by sa dalo nesúhlasiť, nakoľko išlo pred rokom 1989 najskôr o ľudovo-demokratickú a neskôr socialistickú spoločnosť (k etape komunizmu nedošlo), taktiež termín demokracia, teda vláda ľudu, je nedostačujúci pre pomenovanie spoločensko-ekonomického systému po roku 1989, ale to teraz dajme bokom. Pred rokmi by bolo nepredstaviteľné, že by prezident SR vôbec spomenul čokoľvek pozitívne smerom k obdobiu pred rokom 1989. V tomto vidieť, že sa svet konečne niekam posunul. Aj keď to v DAV DVA už hovoríme takmer 10 rokov, vysoko oceňujeme nasledujúce vety:
V žiadnom prípade neobhajujem pošliapavanie osobných slobôd, ľudských práv či úroveň demokracie počas minulého režimu. Hovorím tu teraz výhradne, obrazne povedané o hardvéri štátu v podobe ciest, fabrík či elektrární. Staršie generácie si dobre pamätajú, že Slovensko bolo po vojne zdevastovanou krajinou, v ktorej sa za 40 rokov podarilo mnohé vybudovať. Celé nové mestá, sídliská, vodné diela, mosty či železnice.
SOCIALIZMU PATRÍ BUDÚCNOSŤ…
Následne prezident SR povedal:
Majme preto dámy a páni prosím na pamäti, aby sme neprehrali tento nostalgický súboj so starými časmi. Najmä starší ľudia sa budú raz oprávnene pýtať, prečo aj život v demokracii nedokáže prinášať také veľkolepé projekty, ktoré oni vtedy tvorili vlastnými rukami. Síce v nepomerne väčšej chudobe, ale podstatne rýchlejšie a mohutnejšie. My dnes máme k dispozícii enormné zdroje z európskych fondov a plánov obnovy, využime ich preto v nasledujúcich mesiacoch a rokov, čo najefektívnejšie pre našu vlastnú budúcnosť. Nájdite konsenzus na základných cieľoch budúcnosti Slovenska…
V tejto druhej časti už treba kriticky dodať, že spoliehanie sa na fondy EU nie je dostatočné. Aby sa zrealizovalo to, čo Peter Pellegrini projektuje ako slovenskú utópiu, je nutné, aby sa postavilo na vlastné nohy, tzn. urobilo všetko pre svoju vlastnú energetickú, hospodársku a potravinovú sebestačnosť. V tomto dokonca aj premiér SR Robert Fico, ktorého väčšina našej redakcie vysoko obdivuje, nevie (alebo sa to aktuálne ani nedá) prekročiť rámec Slovenska ako montovne pre západné automobily. Aby sme realizovali to, čo Peter Pellegrini projektuje, Slovensko znova bude musieť začať budovať vlastné štátne fabriky, družstvá, nemocnice, elektrárne a nájomné byty. Posledné tri body sa už našťastie začali realizovať. Je na čase rozšíriť diskusiu o družstvá a štátne fabriky. Možnože by sa dalo začať prevzatím štátom tlačiarní Neografia, ktoré majú ekonomické problémy či postavením prvej fabriky na nábytok, chladničky alebo svietidlá. Štátne fabriky ako Calex či Elektrosvit tvorili výrobky, ktoré sa posielali nielen do celého Československa, ale aj do celého sveta. Prekročme tieň Slovenska ako automobilkovej krajiny. Je najvyšší čas posunúť sa ďalej. A táto vláda k tomu otvára jedinečnú príležitosť. Aj prezident SR Peter Pellergrini naznačuje túto cestu…
Ďalej sa vyjadril k politike štyroch svetových strán:
Tento spôsob určite podporujem a počas svojej politickej dráhy som tak vždy aj konal. Ale dnes musím z tohto miesta verejne pripomenúť, že jednou zo štyroch svetových strán je stále aj západ. A ten sa nesmie z našej zahraničnej politiky vytratiť! Západ totiž nie je len jednou zo štyroch svetových strán, ale pre slovenské záujmy aj stranou najdôležitejšou… 89 percent všetkých investícií prichádza na Slovensko z Európskej únie. A 78 percent celého slovenského vývozu smeruje do členských štátov Únie. Európska únia je naším hospodárskym, zahraničnopolitickým, hodnotovým, a čoraz viac aj bezpečnostným priestorom, ktorý za žiadnych okolností nesmieme opúšťať…
Je dobré, že Peter Pellegrini hovorí o hľadaní konsenzu pre základné ciele budúcnosti Slovenska. Táto utopická idea je však nerealizovateľná v spoločnosti, kde existujú neoliberálne strany ako OĽANO, DEMOKRATI, PS či SAS, pretože týmto stranám nikdy nepôjde o etatistické princípy. Rovnako netreba byť naivní v kontexte západu. Ja rozumiem Petrovi Pellegrinimu, že je potrebné komunikovať a spolupracovať aj so západom. Minimálne treba povedať, že v EU existujú mnohé inšpiratívne princípy v kontexte podpory sociálnych podnikov, družstiev, železníc, bytovej otázky či alternatívnych zelených zdrojov energie.
Netreba si však z EU brať príklad cenzúry internetu, podpory militarizmu, nezmyselných postmoderných spoločenských koncepcií či zákazu jadrových elektrární. Žiaľ to negatívne dnes maximálne prevyšuje to pozitívne, aj preto sa už dnes nemožno spoliehať iba na EU. Iba politika štyroch svetových strán dokáže posunúť Slovensko nad rámec liberálno-demokratického diskurzu, ktorý sa vyčerpal a nezachráni ho ani ideologický náter „otvorenej spoločnosti.“
Treba tiež zvažovať nad inšpiráciu Čínou, ktorá plánuje, buduje železnice, nemocnice, školy, posúva sociálne štandardy ako najvyššiu prioritu, ale tiež myslí na ekologickú otázku vysádzaním lesov, či na otázky mieru. Prečo EU nestavia, neplánuje a nemyslí na budúcnosť tak, ako Čína? Budovanie medzinárodnej spolupráce je otázkou budúcnosti. Robert Fico v tomto kontexte dodal: „Nemáme absolútne žiaden záujem na konflikte s pánom prezidentom, nech je to akákoľvek oblasť. Napriek tomu musím povedať, že to bol dobrý pokus o vyvážený prejav, ktorý však mal v závere nevyváženú časť. V tomto prípade pán prezident SR do určitej miery podľahol atmosfére, ktorá je tu vytváraná o vláde SR.“ Fico tiež dodal, že Slovensko chce byť členom EÚ aj NATO, ale chce byť aj suverénnym členom. Netreba však nikdy zabúdať na to, že práve NATO bombardovalo Belehrad v roku 1999, a tým pádom tiež zahraničných Slovákov, ktorí žili a dodnes žijú na Vojvodine. Vyznávanie EÚ a NATO nemôže byť náboženstvom.
Socializmus rozhodne nie je iba otázkou minulosti, naopak, patrí mu budúcnosť. Samozrejme, hovoríme o socializme demokratickom, národne uvedomelom a slobodomyseľnom. Iba takému socializmu patrí budúcnosť, ktorý bude poučení zo všetkých negatívnych vecí minulosti. Takom socializme, o ktorom snívali davisti, menovite Ladislav Novomeský, ktorý v 60. rokoch po prepustení z väzenia prehlásil: „Socializmus bez demokracie proste nemôže existovať, dokonca na príklad predmníchovskej republiky sa mi žiada povedať, že sama demokracia je len taká silná a v spoločnosti zakotvená, ako silný a spoločensky zakotvený je socializmus v nej. Socializmus sa od kapitalizmu odlišuje tým – a to aj sľúbil – že dvíha závory, ktoré kapitalizmus už zdvihnúť nemohol. … Ľudia prijali socializmus okrem iného aj v nádeji, že otvorí cestu k takej slobode myslenia a prejavu, akú im kapitalizmus neotvoril.“
Socializmus taktiež nemôže byť kozmopolitný, musí vnímať rôznorodosť jednotlivých národných kultúr a ich kultúrneho dedičstva, ktoré musí chrániť tak, ako sa to dialo napr. v NDR v prípade Lužických Srbov, o čom sme nedávno písali. Socializmus tiež musí byť otvorený k náboženstvám a odmietnuť akékoľvek zásahy do náboženských slobôd. Slovenská kultúra je založená na slovanských a kresťanských tradíciách. Opakuje to aj premiér SR Robert Fico, ktorý je súčasne ľavičiarom, ktorý sa však nehanbí za to, že absolvoval krst a birmovanie. Napriek nekonečným výsmechom liberálnych novinárov, že ide o „birmovaného komunistu“, treba dodať, že Slovensko túto fúziu presne potrebuje. Na jednej strane kresťanstvo, na druhej strane sociálne princípy. Je to pre slovenskú kultúru prirodzené, a vôbec nie protirečivé. Ak tu raz má byť socializmus, musí byť v takej, synkretickej forme, akú si jednotlivé národné kultúry vyžadujú. Neboli by sme jediní. Kresťanstvo fúzuje so socializmom napr. v Južnej Amerike. Taktiež sa o Poliakoch hovorilo, že boli jednou nohou v kostole, druhou v komunistickej strane.
DAV DVA bol k Petrovi Pellegrinimu v minulosti kritický (v kontexte zbytočného sporu s R. Ficom), to treba povedať, a zároveň oceniť, že sa za tie roky posunul bližšie k ľavicovým ideálom a vzťah s R. Ficom konsolidoval, čo pomohlo celej slovenskej spoločnosti. Ak je Fico pomyselným Husákom, ktorý si ide drsne za svojim cieľom v reálnej politickej praxi, tak Peter Pellegrini je pomyselným Dubčekom, ktorý ľavicové idey dokáže dobre spropagovať a takpovediac nasvietiť. Slovensko potrebuje rovnako obidve osobnosti a ich pokračovateľov. Možno si naozaj Peter Pellegrini prečítal aj knihu UTOPISTI (autor tohto článku mu ju osobne daroval v Matici), pretože podľa etatistických princípov, ktoré prezentoval, sa s ním z hľadiska osvietenej ľavice, a myšlienok prezentovanej v tejto knihe, dá len súhlasiť.
LP
