Ako slovanská idea a sv. Cyril a Metod v povojnovom období na Devíne zjednotili nielen národ, ale aj národy

Nasledujúci článok vyšiel takmer pred desaťročím, no každým rokom je dopĺňaný, čím sa vytvára ucelená mozaika súvislostí. V roku 2026 pre vás DAV DVA nižšie prináša ukážku, ale aj analýzu vzácneho povojnového knižného historického dokumentu, knihy Dr. Mrliana Slováci v slovanskom svet, Všeslovanský deň na Devíne z roku 1945, ktorá dokazuje, že na slovanskej platforme a cyrilo-metodskej platforme v jej pokrokovom odkaze sa dokázali zhodnúť davisti, demokrati, národniari, antifašisti, ateisti, luteráni aj katolíci.

Bo slepým oni sľúbili, že uvidia,
a hluchí, ajhľa, Slovo Písma počujú,
lebo je Boha poznať totiž potrebné.
A preto čujte, čujte toto, Slovieni:
dar tento drahý vám Boh z lásky daroval,
Proglas

V ČOM SÚ POKROKOVÍ SV. CYRIL A METOD

5. júl patrí sv. Cyrilovi a Metodovi, ale aj Slovákom žijúcim v zahraničí. Sv. Cyril a Metod priniesli písmo, liturgiu a prazáklady pre Slovákov, ale aj pre ostatné slovanské národy. Ak by aj bolo runové písmo prítomné na území pred ich príchodom, čo hovoria oponenti, všetci musia uznať fakt, že sa práve staroslovienčina (starosloviensky jazyk) stala vďaka nim oficiálne štvrtým svetovým liturgickým jazykom po latinčine, gréčtine a hebrejčine. Staroslovienčina je najstarší slovanský spisovný a literárny jazyk. Pravoslávna, ale aj gréckokatolícka cirkev ho dodnes používajú pri liturgiách.

Ich žiak a neskôr prenasledovaný veľkomoravský biskup Sv. Gorazd, o ktorom žiaľ vieme len veľmi málo, no pravdepodobne pochádzal z Močenku, sa stal vôbec prvým slovenským intelektuálom, učencom. Jeho odkazu sa celoživotne venuje Miroslav Holečko. Ostatní žiaci, tzv. sedmopočetníci pochádzali najmä z Bulharska, čo je zase zaujímavý prienik medzi Slovenskom resp. Veľkou Moravou a kultúrou Bulharska. Na to nadviazal aj Ladislav Novomeský Toto napísal Ladislav Novomeský, mimochodom luterán a komunista, čo iba ukazuje jeho veľkosť, inšpiratívnosť a schopnosť aj v dobe ideologickej jednotvárnosti oceniť kresťanské a slovanské tradície z objektívneho uhla pohľadu (čo žiaľ slovenskí pseudo-liberáli chechtajúci sa na cyrilo-metodskej tradícii v Ústave SR nedokážu pochopiť):

„Vierozvestovia Cyril a Metod, od ktorých sme prijali kresťanskú kultúru a a slovanskú liturgiu, prišli k nám z prostredia dnešného Bulharska a v novodobých dejinách sú naše obapoľné kultúrne styky i keď nemajú taký zvratový význam – nemálo čulé. … Náš katolicizimus má nádhernú slovanskú tradíciu cyrilometodejskú a sociálne úsilia, dlho tvoriace centrum všetkých našich úsilí, zodpovedajú predsa najkrajšej a najslávnejšej tradícii kresťanstva.“

Štatút štvrtého svetového liturgického jazyka získali Slovania vďaka byzantskej misii solúnskych bratov Cyrila a Metoda a následnému schváleniu pápežom Hadriánom II. v roku 868. A tak sa starí Slovania stali skutočne svetovo významnými, čo napomohlo o storočia neskôr aj pri národnej emancipácii.

Idea rovnosti v tom, že každý národ má právo sláviť Boha vo svojej reči, štvrtý svetový liturgický jazyk, to sú dva základné kamene, ktoré solúnsky bratia priniesli, pripomenul na minuloročných cyrilometodských oslavách predseda NRSR Richard Raši. Pre kresťanov je príchod Cyrila a Metoda predovšetkým symbol kresťanskej misie, pre ateistov symbol kultúrneho pokroku v prínose prvého vlastného písma na našom území: hlaholiky, z ktorej neskôr vznikla cyrilika, ale aj štátno-politického kontextu, ktorý týmto legitimizoval slovanské národy a predkov Slovákov v Európe.

Výtvarne cyrilometodskú a veľkomoravskú etapu originálne spracoval majster Klimčák (jeho dielami je vyzdobený chrám Povýšenia vznešeného a životodarného kríža pri Ondrejskom cintoríne, na ktorom je aj pochovaný), ktorému výstavy realizoval Dr. Skrak. Tematiku spracoval aj modernista Ľudovít Fulla či Ernest Zmeták. Matica slovenská ako prvá celonárodná inštitúcia, vzniká symbolikou práve na 1000 výročie príchodu solúnskych bratov, v Slovinsku zase o rok neskôr.

KOMUNISTI, NÁRODNIARI, DEMOKRATI, ATEISTI AJ KRESŤANIA V POVOJNOVOM SVETE
V JEDNEJ LÍNII ZA SLOVANSKÚ VZÁJOMNOSTI A SOCIÁLNU SPRAVODLIVOSŤ

Novomeský a Clementis po roku 1945 obnovovali postupne kult slovanstva zakorenený Kollárom, Hollým, Fándlym, Šafárikom, Štúrom, postupne vykoreňovaný maďarizáciou, opätovne zakoreňovaný po vzniku ČSR. Davisti a povojnová garnitúra (komunisti a socialisti spolu s demokratmi), podobne ako aj dnešní predstavitelia ľavicových a národných strán, taktiež vystupovali pod hradom Devín.

V tomto kontexte špeciálne pre DAV DVA prinášame ukážky z absolútne nedostupnej knihy Rudolfa Mrliana, ktorá dokumentuje slovanské prejavy v povojnovom období. Vyjadrili sa osobnosti z rôznych častí politického spektra. Ukážky z knihy ako dôkaz nájdete pod článkom.

Dnešné snahy kriminalizovať či prenasledovať ľudí pre čo i len uvažovanie o slovenských dejinách tu narážajú na veľmi zaujímavý balvan.

Mrlianova kniha totiž úplne jasne ukazuje, že na budovaní povojnového štátu a jeho ideových základov sa spolupodieľali komunisti aj demokrati. To úplne deštruuje čiernobielu interpretáciu dejín. Na Devín spoločne sedia aj neskôr žalujúci aj obžalovaní, ktorých vtedy ešte spájala platforma veľkomoravská, cyrilometodská a slovanská. Sú tu duchovní, komunisti, demokrati, básníci, folkloristi, predstavitelia slovanských krajín.

Zrekapitulujme si niektoré mená a myšlienky, ktoré tu padli. Kniha, ktorej autorom je prof. (vtedy Dr.) Rudolf Mrlian, slovenský teoretik, kritik, teatrológ, spisovateľ, germanista, ktorý sa zaujímal aj o archeológiu, estetiku, folkloristiku a slavistiku, začína portrétom Beneša a Stalina, nakoľko v tom čase bol Stalin symbolom víťazstva porážka nad fašizmom. Už úvodné slovo zvestuje jasnú ideu – DRUHÁ SVETOVÁ VOJNA neskončila tak, ako si to predstavovali tí, čo ju vyvolávali. Mala rozdrúzgať povedomie spolupatričnosti medzi slovanskými národmi a početne ich vykynožiť, ušliapať ideu sociálneho pokroku a zaistiť nadvládu fašistických Nemcov nad svetom vôbec. A práve táto porážka znamená podľa Michal Chorvátha, mimochodom taktiež davistu, oživenie myšlienkových prúdov, ktoré Nemcov stáli v ceste, a to je Kollárovská myšlienka slovanskej vzájomnosti. Víťazstvo slovanskej vzájomnosti je víťazstvom humanizmu a práva slovanských národov a svoju samostatnosť vedľa ostatných slobodných národov sveta. Davista Michal Chorváth, ktorý bol v t. č. povereník pre informácie, tu zdôrazňuje ďalej kontinuitu Všeslovanského združenia s Kollárom, Šafárikom, Hollým a Štúrom ako apoštolmi slovanstva, a to práve v kontexte Všeslovanského dňa na Devíne 5. júla 1945, čo považuje za veľkolepú manifestáciu Slovanov a historickým dňom pre slovanský národ.

Kniha pokračuje Martinskou rezolúciou zo dňa 10. júna 1945 ako podnetom pre založenie Všeslovanského združenia v Bratislave následne rezolúcia, ktorá sa hlási k odkazu Kollára, Šafárik, Hollého, Štúra, Palárika, Hviezdoslava a ďalších. „Majúc toto všetko na mysli, vyslovujeme želanie, aby zodpovední činitelia nemeškali založiť Všeslovanský komitét na Slovensku so sídlom v Turč. sv. Martine.“ Na založení sa podieľajú Národný front, Muzeálna slov. spoločnosť, Slovenská národná knižnica, Matica slovenská, Živne a Ústredie slov. ochotníckych divadiel. A dodávajú: „Nemohli vybrať nijaký iný vhodnejší termín ako 5. júl deň slovanských apoštolov Cyrila a Metoda. A nemohli vybrať vhodnejšie miesto ako staroslávny Devín, ktorý je dodnes symbolom dávneho všeslovanského života.“

A nasleduje prejav Dr. Gustáva Husáka Sila slovanskej vzájomnosti, kde sa budúci prezident odvoláva na Hollého, Kollára, Šafárika, Štúr, Vajanského a ďalších, ktorí snívali o spojení slovanských národov, no nedočkali sa uskutočnení svojich ideí. Husák prepája minulosť so súdobou situáciou, kedy sa vo vojne streli slovanské národy (blok 250 miliónov obyvateľov) na spoločnej platforme proti nemeckému nacistickému imperializmu. Uvádza hrdinstvo ruského a ukrajinského národa, ale aj juhoslovanských národov vedených Titom, podzemný boj vlastencov českých, poľských, bulharských, a napokon boj národa slovenského.

„Stará cyrilometodejská tradícia, oslobodenie staroslávneho Devín a účasť ostatných slovanských národov dávajú krásny rámec manifestačnému prihláseniu sa do bratského zväzku slovanských národov,“ uvádza Husák a dodáva: „Tak ako starý panslavizmus mal svoje vážne slabiny v nereálnosti a istej reakčnosti, tak dnes myšlienka slovanskej vzájomnosti má svoju silu v bojovej tradícii a osvedčenom spoločnom postupe, v obsahovej pokrokovosti, v spoločných interesoch politických, hospodárskych, vojenských, kultúrnych, vo vedomí vzájomnej sily, spoločnej viazanosti osudu. Pre malé národy je tým daná i garancie ich mierovej existencie a pokojného života.“ Podľa Husáka práve v t. č. Sovietsky zväz, po víťazstve na fašizmom a nacizmom, garantoval stámiliónom slovanským obyvateľom mierovú budúcnosti. Dodal tiež v humanistickom duchu, že v Slovanstve niet šovinizmu proti iným národom, nakoľko Kollár napísal: Keď povieš Slovan, nech sa ti ozve človek. Článok vyšiel v Pravde 5. júla 1945 a definitívne zodpovedá davistickej interpretácii slovanskej myšlienky.

Pokračujú príhovory M. N. Placharova (Borba Slovanov proti Nemcom), kontroverzný Štefan Bašťovanský, ktorý neskôr bojoval proti davistom (všimnite si, že na fotkách nižšie je aj ďalší kat davistov Viliam Široký), slavista Dr. Ján Stanislav (Slovanská myšlienka v cyrilometodejských prameňoch), Milan Potocký (Sila slovanskej idey), článok Jednota slovanských národov a ich zahraničné vzťahy pred vojnou a teraz, Univ. prof. Dr. A. Štefánik a predtým agrárnik-čechoslovakistický politik (Slovanstvo a svet budúcnosti), spisovateľ M. Hysko (Za reálne všeslovanstvo), dokonca je tu text katolíckeho kňaza ThDr. Ferdiša Jurigu (Na okraj Všeslovanského dňa na Devíne), archeológ Univ. prof. Dr. Vojtech Ondrouch (Devín v najstarších časoch), geograf J. Hromádka (Zemepisné položenie Devína), jazykovedec Univ. prof. doc. PhDr. Eugen Pauliny (Náš prvý národný spisovný jazyk), pokračuje text Kultúrne hodnoty slovanskej vzájomnosti, ďalej text známeho spisovateľa Vladimír Reisela (Všeslovanská myšlienky v slovenskej literatúre).

Ďalšia kapitola sa venuje zakladaniu Všeslovanského združenia v Bratislave 4. júla 1945 s úvodným prejavom popredného demokratického politika a predsedu SNR Dr. Jozefa Lettricha, ktorý píše: „Myšlienka slovanskej spolupráce je hlboko zakotvená v duši národného prebudnia a duchovní vodcovia nášho národa stále oživovali túto myšlienku. … Dnes, po víťaznom skončení druhej svetovej vojny, ktorá bola z prevažnej časti vybojovaná na pôde slovanských štátov a národov za ich najťažších obetí, najmä však prispením najväčšej slovanskej mocnosti, SSSR… je súrne sústavne pestovať styky medzi slovanským národmi a štátmi, prehĺbiť znalosti slovanských rečí, kultúry, životných pomerov a zariadení slovanských národov a vytvoriť stále orgány pre koordináciu spolupráce na poli kultúrnom, sociálnom hospodárskom, vojenskom i politickom.“

Hneď po Lettrichovi nasleduje Laco Novomeský s rozsiahlym slávnostným prejavom vo funkcii povereníka SNR pre školstvo a osvetu, ale aj predsedu Všeslovanského združenia na valnom zhromaždení. „Dnešný deň je sviatkom slovenského národa…“ uvádza svoju reč. Tak ako Husák, aj Novomeský uvádza Jána Kollár, P. J. Šafárika, Hviezdoslava, ale aj Dr. Rapanta. Nezabúda hľadať analógie so solúnskymi bratmi Cyrilom a Metodom: „K analógii so súčasnými našimi zápasmi a našimi terajšími problémami priamo svádzajú osudy prvých zvestovateľov slovanskej a kresťanskej kultúry u nás, solúnskych bratov Cyrila a Metoda, ktorých uctievaný sviatok je našim Všeslovanským dňom.“ Novomeský píše o cyrilometodskej misii, no postupne sa posúva do obdobia medzi svetovými vojnami, hľadajúc historické analógie v protislovanských intrigách. „Idea rovnoprávneho príslušenstva slovanských národov vo všeslovanskom svete umocňuje u nás príťažlivosť slovanskej myšlienky,“ uvádza a oceňujúc Kollárovu myšlienku slovanskej spolupatričnosti, a taktiež zjednotenie južných Slovanov.

Pokračujú prejavy ministira Dr. H. Ripku, pozdravný prejav univ prof. Dr. Jiřího Horáka, prejav vodcu juhoslovanskej delegácie univ. prof. Dr. V. Vlachova, generálmajora Rade Hamovića, výťah z prejavu Dr. Ivana Pašov a Záznam Všeslovanského sdruženia v Bratislave ako programový materiál.

Ďalšiu kapitolu tvorí rekapituláciu Všeslovanského dňa na Devín. Úvodným je prejavom predsedu Všeslovanského komitétu v Moskve generalporúčinka Gundorova, slávnosná reč ministra zahraničných vecí Dr. Vladimíra Clementisa, posolstvo československej vlády, prejav generála Markuša, prejav básnika Františka Halasa, prejav prof. Radovana Lalića, prejav zástupci Lužických Srbov prof. J. Čýza, prejav Dr. Ivana Pašova, prejav prof. Dr. Dimitra Vlachova, prejav generálmajora Rade Hamovića, prejav prof. Dr. Zykmunda Myslakowského, prejav predsedu Všeslovanského komitétu v Moskve Maxima Rylského. Nasleduje Manifest Všeslovanského sdruženia v BA (pozdravné telegramy) a napokon posledná časť Ohlas zo Všeslovanského dňa na Devín (ZAS, Jiří Síla, Dr. V. Osvald, František Svetlík, Mila Kocourek, Ziknund Skyba, Vladimír Klimeš). Nasleduje ešte významnejšia obrazová príloha, ktorá slávnosť dokumentuje.

Pripájame tiež unikátne video z otvorenia SLOVANSKEJ CESTY a reportáž zo SLOVANSKÉHO DŇA.

Misia sv. Cyrila a Metoda bola v skutočnosti politická, až geopolitická nakoľko predpokladala rovnováhu medzi východom a západom, čo pri osobnej diskusii s redakciou DAV DVA správne pripomenul na Devíne prof. Krno. Novomeský založil Všeslovanské združenie, písali sa články a knihy o Kollárovi a Šafárikovi.

NOVOMESKÝ: Slovanstvo len v spojitosti s novými spoločenskými ideami dokáže dospieť k sláve a veľkosti,

Herderova idea víťazstva slovanskej mierotvornej misie sa opäť dostala v roku 1945 do popredia aj v dôsledku výsledkov druhej svetovej vojny. Dokazuje to napr. Clementisova publikácia Slovanstvo kedysi a teraz. Téme sa síce politicky zaujato v duchu progressive-left ideológie „kapitálistov“, ale predsa venoval aj M. Makara. Slovanská problematika rezonovala aj v Košickom vládnom programe, o ktorom sme taktiež písali na DAV DVA. Clementis písal po rusky o slovenskej literatúre a napísal niekoľko pro-slovansky ladených kníh ako Slováci a Slovanstvo či spomínané Slovanstvo kedysi a teraz. Davisti videli vo vízii povojnovej všeslovanskej spolupráce oživenie myšlienok generácie Kollára a Šafárika v spojitosti s Herderovým proroctvom o víťazstve Slovanov.

Dr. Vladimír Clementis prehlásil 4. 6. 1945 pri zakladaní Všeslovanského združenia v Bratislava nasledovné: „Nastali nové časy. Čaká nás veľká slovanská budúcnosť. Plnia sa proroctvá a sny našich slovansky hovoriacich národovcov od Kollára, hlásateľa všeslovanskej literárnej vzájomnosti, cez Šafárika, všeslovansky orientovaného učenca, autora prvých všeslovanských literárnych dejín a Starožitností slovanských, cez jedinečné pokolenie štúrovcov a poštúrovcov až po naše dni.“ Clementis bol mimochodom členom matičného výboru spolu s L. Novomeským a O. Pavlíkom.

Clementis ďalej píše: „Kollár sa snažil dať slovanskej vzájomnosti obsahovosť apolitickú, čiste literárnu a kultúrnu. … Kollár i Šafárik, a potom celá generácia politických dejateľov a spisovateľov dejateľov a spisovateľov družiny Štúrovej vyšla z dedinskej inteligencie alebo ľudu. Nebolo medzi nimi príslušníkov skutočnej vládnucej triedy „natio hungarica“, lebo politicky a sociálne privilegované vrstvy nemaďarských národov sa hromadne maďarizovali v nádeji – a oprávnene – že si tak zachovajú svoje triedne privilégia… Kollár a Šafárik nadväzovali písomné i osobné styk s ruskými slavistami a vymieňali si s nimi publikácie ešte skôr, než Kollár začal potrebu týchto stykov propagovať svojou Vzájomnosťou… Kollárovo zdôrazňovanie, že vzájomnosť „nezáleží v politickém všech Slávov sjednoceniu“, teda vo vytvorení jednotného slovanského štátu a jeho sústredenie vzájomnosti na pole literárne a kultúrne vyplývalo z realistického odhadnutia vtedajších možností a situácie slovanských národov. Kollár bol príliš veľkých duchom, aby si neuvedomoval politické korene a politický dosah i ním hlásanej literárnej vzájomnosti. Ohlas, aký vyvolala jeho Slávy dcéra a štúdia o Vzájomnosti najmä medzi Čechmi, Juhoslovanmi a Ukrajincami, nemohol nechávať nikoho v tejto veci na pochybách.“

V podobnom duchu píše aj Ladislav Novomeský, ktorý ideu slovanstva aktualizuje do dobového kontextu: „Slovanstvo len v spojitosti s novými spoločenskými ideami dokáže dospieť k sláve a veľkosti, ktorú mu kedysi prisúdili slovanskí i neslovanskí myslitelia. Clementisov rozbor niektorých slovanských problémov v našom národnom prostredí pomôže splňovať túto úlohu.“

Davistická idea spojenia slovanského a ľavicového dostala stopku v päťdesiatych rokoch, paradoxne v časoch, keď Lužickí Srbi v Nemecku dostávali všetky národnostné práva a považovalo sa to za geniálne riešenie národnostnej otázky na marxisticko-leninský spôsob. V tom istom čase boli davisti obvinení z tzv. buržoázneho nacionalizmu, väznení a dokonca v prípade Clementisa popravení. Paradoxne, tesne po roku 1945 Stalin a Gottwald jasne hovorili o tom, že socializmus pôjde ruka v ruke so slovanstvom, rovnako ako davisti. Slovanský socializmus sa v našich končinách nikdy neobnovil, no ďalej pretrvával v socialistickej Juhoslávii. Možno aj preto boli v paranoji obviňovaní davisti z tzv. titoizmu.

KRITIKA

Christianizácia spôsobila aj čiastočný zánik pôvodnej slovanskej kultúry, teda pôvodného náboženstva pôvodných obyvateľov, mytológií, tradícií, na čo upozornil aj Eduard Chmelár: „Kresťanskí vierozvestcovia nariaďovali vyrubovanie svätohájov, ničenie drevených sôch a staroslovanských svätýň a vôbec likvidáciu akýchkoľvek pamiatok na pôvodnú civilizáciu.“ Nebudeme teraz viesť polemiku s doc. Chmelárom, v mnohom má pravdu a má na svoj názor právo, ale treba dodať aj to, že národ do istej miery potrebuje mýty aby vôbec prežil (príkladom je aj stretnutie štúrovcov s bernolákovcom Jánom Hollým ako symbol zjednotenia katolíkov a evanjelikov, hoc dobre všetci vieme, že Hollý im nedal požehnanie, ale skôr rezignovaný súhlas s tým, že on si bude písať ďalej po svojom; rovnako je potrebné prehlbovať kontext cyrilometodský pre zjednotenie slovanského a kresťanského, aj keď všetci vieme, že tu bolo aj runové písmo na Velestúre či to, že sa udiali aj veci spomínané Chmelárom; analógiou je napr. to, čo všetko Sokrates povedal či nepovedal alebo či príbeh Tróje je mytológiou, realitou alebo polo-mytológiou). Nie je to sebaklam, je to skôr upevňovanie tradície, ktorá národ zjednocuje a on toto zjednotenie v určitej symbolickej rovine potrebuje pre svoje prežitie. Veď napokon sám Chmelár uvádza akýsi kompromis, aby 5. júl bol výzvou na obnovenie nášho staroslovanského dedičstva, na posilnenie našej hrdosti a sebavedomia.

Áno, do istej miery je stará viera predkresťanská či pohanská a kresťanstvo v konflikte, no nie je tomu úplne tak. Kubánske náboženstvo je synkretické a kombinuje pôvodné náboženstvo s kresťanstvom, existuje tam akýsi dualizmus svätcov a pôvodných modiel. Znie to možno pre náš kultúrny kontext nepochopiteľne, no v kubánskej kultúre, ktorá je mulitietnická, sa to považuje za normálne. Dnes však vieme, že určité pozostatky tohto synkretizmu máme aj u nás, napr. v pravosláví, ktoré prijalo niektoré mytologické prvky a tradície z predkresťanskej doby (v pravoslávnych chrámoch, napr. v Prešove, nájdete aj slovanskú ružicu), ale aj kresťanské sviatky do istej miery zapadajú časovo do sviatkov predkresťanských (Vianoce ako Kračún maď. Karačon, Veľká noc ako sviatky jari, hody/odpusty spojené s ucitevaním svätých nadväzujú na uctievanie staroslovanských bohov za prínos úrady, svätojánska noc atď.). Kresťanstvo do našich končín prišlo ako náboženstvo, ktoré človek v prvom rade humanizuje, čo u starých pohanských náboženstiev prítomné až tak veru nebolo (krvavé obety, povery, množstvo vymyslených bôžikov atď.). Napriek tomu treba povedať, že mnohé slovanské zvyky zostali a v podstate sa s kresťanstvom zosúladili. Kontinuita nebola úplne vykorenená, ale symbolicky sa taktpovediac zliala do kresťanstva. V každom prípade, kresťanstvo má aj svoj humanistický a univerzalistický rozmer v kontexte idey bratstva a jednoty, mierového konceptu a odporu voči násiliu. V tomto má jednoznačne humanizujúci a národy zjednocujúci charakter. A kresťanstvo sa so slovanstvom po cyrilometodskej misii prepojilo. Najviac prítomné je toto prepojenie práve v pravosláví. No sú to svätci Cyril a Metod, ktorých rovnako uznávajú pravoslávni, katolíci ako aj luteráni.

KONTINUTIA V SÚČASNÝCH OSLAVÁCH NA DEVÍNE

Slovanský kontext a štáto-tvorný a kulturo-tvorný rozmer misie sv. Cyrila a Metoda pravidelne obhajuje aj premiér Robert Fico. Ten súčasne stavia na niekoľkých štáto-tvorných pilieroch nielen v rámci politiky vlastnej strany, ale aj realizovanej štátnej kultúrnej politiky. Je to oslava zvrchovanosti (suverenity), slovanský a cyrilo-metodský rozmer spojený s kresťanskou podstatou národa, úcta k pokrokovým ľavicovým tradíciám (Husák, Dubček, davisti, Mináč, Clementis) a k antifašistickému odboru (Slovenské národné povstanie, oslobodenie) spojené s mierovým posolstvom. Tento mix viacerých je pre napr. západnú ľavicu nepochopiteľný, no v skutočnosti pre politický realizmu a špecifickosť Slovenska pochopiteľný.

K téme vyšiel na DAV DVA samostatný článok Analýza filozoficko-politologických postojov Roberta Fica prezentovaných na hrade Devín. Fico vytvoril eklektický, ale pre Slovensko funkčný ideologický koncept, ktorý nepopiera ľavicovosť a sociálnosť (rurálna ľavica), no zároveň odkazuje na prirodzené kultúrne tradície etnika, resp. kultúrne dedičstvo (na odkaz sv. Cyrila a Metoda, kresťanstvo, ale aj slovanstvo). Fico v podstate nadväzuje na to, o čo sa snažili davisti – o syntézu ľavicového-moderného a pôvodného-tradičného. Slováci totiž potrebujú politiku, ktorá bude kdesi uprostred konfliktov medzi liberalizmom a konzervativizmom, medzi ultra-kozmopolitizmom (slniečkárstvom) a nacionalizmom (ľudáctvom). Oba extrémy majú mimoriadny deštruktívny vplyv na celú spoločnosť. Moderné, humanisticky orientované slovanstvo vo svojim internacionálnom duchu spojené s politikou štyroch svetových strán je koncept, ktorý si osvojil aj projekt DAV DVA.

Aj keď sa javí, že R. Fico prešiel na konzervatívne pozície, v podstate sa snaží odkaz sv. Cyrila a Metoda dostať do roviny úcty k tradíciám, ktoré majú aj svoje štáto-tvorné pokrokové, politicky emancipačné prvky. A to je práve geopolitický odkaz sv. Cyrila a Metoda, ktorý umožnil slovanským predkom legitimizovanie práve prostredníctvom uznaného liturgického jazyka.

A čo všeslovanská idea dnes? Po rozpade JSFR, ZSSR a ČSFR, balkánskych vojnách, rusko-ukrajinskom konflikte a ďalších negatívnych javoch sa buduje veľmi ťažko. Avšak predsa len existuje platforma kongresu matíc a inštitúcií slovanských národov, kde sa dokážu na kultúrnej platforme stretnúť všetci predstavitelia slovanských národov, ktoré medzi sebou nevedú vojny. Zrealizované bolo až šesť kongresov, väčšinou práve na Slovensku, a to v Martine (jeden sa konal v Ľubľane).

Taktiež existuje všeslovanský časopis SLOVANSKÝ OBZOR, ktorý vydáva Matica slovenská a informuje o činnosti všetkých slovanských matíc. Taktiež vznikajú spolupráce medzi Slovenskom a jednotlivými slovanskými národmi cez Maticu slovenskú na platforme vydavateľskej, literárnej, výtvarnej (prezentácia výtvarníkov pre zástupcov slovanských, ale aj neslovanských krajín) či vzdelávacej. Funguje to najmä medzi Slovenskom a Srbsko, Slovenskom a Slovinskom, spolupráce začínajú aj medzi Slovenskom a Česko, Slovenskom a Čiernou Horou a Slovenskom a Lužickými Srbmi v Nemecku.

ČÍTAJTE AJ:

• DAV DVA naživo: Na priamom prenose Sviatku sv. Cyrila a Metoda z Devínu sa prihovoril prezident, prihovoril sa premiér SR Robert Fico s mierovým posolstvom a upozornením na nebezpečenstvo progresívnej ideológie
• Daniel Toth: Cyrilometodské dedičstvo – národný mýtus zneužívaný politickou rétorikou, alebo skutočný fenomén určujúci národný charakter a súčasnosť?
• Vladimír Clementis o Kollárovi, Štúrovi aj protislovanskej propagande v knihe Slovanstvo kedysi a teraz
• Slovensko si pripomína sviatok príchodu Cyrila a Metoda, ale aj Deň zahraničných Slovákov
• Analýza filozoficko-politologických postojov Roberta Fica prezentovaných na hrade Devín 2024 a 2025
• Busty Dubčeka a Novomeského sa dostali až do Štrasburgu a Bruselu vďaka Kataríne Neveďalovej (Smer) a Dr. Ladislavovi Skrakovi zo SZPB a Výtvarného odboru Matice

materiály spracoval z redakciu DAV DVA, lp

***

RUDOLF MRLIAN: SLOVÁCI V SLOVANSKOM SVETE

---