Je otcom amerického imperializmu?
William McKinley (* 29. január 1843, Niles, Ohio, USA – † 14. september 1901, Buffalo, New York) je u nás pomerne málo známou postavou amerických dejín, práve on ale vytvoril v mnohom predobraz toho, čo neskoršie generácie amerických prezidentov, a najmä republikánov, budú neskôr napodobňovať. Za svojho hrdinu a za inšpiráciu ho označil Donald Trump, ale aj niekdajší Bushov politický poradca Karl Rove.
William McKinley začal svoju kariéru ako mladý chlapec aktívnou vojenskou službou v armáde Severu v priebehu vojny Severu proti Juhu. Severanský kapitál v nej zlomil moc južanskej otrokárskej aristokracie raz a navždy – a prevzal od nej definitívne moc. Severanská buržoázia a s ňou aj McKinley v nej odohrali svoju pokrokovú úlohu – a následne sa stali reakčnými a expanzívnymi. Boli zavedené protekcionárske tarify slúžiace kapitalistom na úkor najmä malých farmárov a spotrebiteľov. A McKinley bol a ostal jedným z ich najtvrdších prívržencov.
V prezidentských voľbách v roku 1896 demokrati nominovali radikálneho ekonomického populistu Williama Jenningsa Bryana, ktorého základným programom bolo nahradenie zlatého štandardu kombináciou zlatých a strieborných mincí (čo by spôsobilo ľahkú infláciu a znížilo zisky bánk v prospech farmárov), zníženie taríf a odmietanie imperiálnej expanzie. Väčšina bežných ľudí, a najmä farmárov, ho podporovala, kapitalisti sa ho obávali. Ich kandidátom bol práve McKinley. Vo volebnej kampani dostal desaťkrát (!) viac peňazí ako Bryan – podobne obrovské sumy dovtedy nedostal pri volebnej kampani nikto. A veľkokapitál tak tesne dostal do funkcie svojho človeka.
Žiadne zavádzanie strieborných mincí sa teda neudialo, banky si zachovali svoje zisky a namiesto toho sa Amerika pustila do bojovnej zahraničnej expanzie. McKinleyho prezidentská éra je skutočným začiatkom amerického dobýjania sveta. Jeho vláda anektovala proti vôli miestneho obyvateľstva Havaj a následne rozpútala „malú skvelú vojnu“ proti Španielsku. Zdôvodnila ju novinovou kampaňou (v ktorej kľúčovú rolu hrali známi magnáti Hearst a Pulitzer), plnou lží, vykonštruovaných tvrdení o údajnom potopení americkej lode Maine a tiež údajným šírením demokracie. Americká armáda obsadila Kubu, Portoriko a Filipíny a namiesto sľubovaného oslobodenia tam takmer okamžite nastolila koloniálnu správu. Filipíny povstali proti Amerike do partizánskej vojny – McKinleyho odpoveďou boli koncentračné tábory, zavedenie mučenia, masakry a čistky. Filipíny nakoniec ostanú americkou kolóniou ešte ďalších cca 50 rokov…
McKinleyho ďalšou a menej známou akciou bolo potom vyslanie americkej armády po boku Britov, Japoncov a Nemcov do Číny na potlačenie Boxerského povstania. Porušil pritom ústavu – poslal armádu do vojny bez schválenia Kongresu a vytvoril precedens, ktorý budú po ňom opakovať Obama aj Trump. Takmer v tej istej dobe došlo zároveň na juhu USA k brutálnemu pogromu na černochoch vo Wilmingtone. Miestni populistickí vodcovia sa pokúšali uzavrieť spojenectvo chudobných belochov a černochov proti exekútorom a bohatým – a odpoveďou miestnej elity bol pogrom a násilný prevrat. McKinley, veterán severanskej armády a prezident, ktorý tak rozhodne posielal armády na vzdialené kontinenty, odmietol akokoľvek zasiahnuť – vraj bez súhlasu miestneho guvernéra nemôže. McKinleyho imperialistická a plutokratická politika bola predobrazom toho, čo budú praktizovať jeho nástupcovia v 20. a 21. storočí. Americké elity sa dostali k dovtedy nepredstaviteľným ziskom. Tí ostatní dostali guľky a bomby.
Kristián Haulík