Matičiar, ktorý spája Slovákov a Maďarov
Patrik Gubran je výsluhový dôchodca, bývalý policajt, ktorý pracuje v dome sociálnych služieb pre seniorov Adventus, ale taktiež pôsobí ako predseda MO MS vo Vlčanoch, teda v obci, kde žije majoritné obyvateľstvo maďarského etnika. Organizuje niekoľko regionálne významných podujatí, predovšetkým FOLKLÓRNE SLÁVNOSTI, ktoré mali toho roku aj medzinárodný rozmer pre účasť dolnozemských Slovákov z Petrovca. Spoluorganizuje tiež vzdelávacie, športové aktivity, gastronomické súťaže. Jeho víziou je bezpečnosť, rozvoj, spolupráca, prosperita a podpora rodiny. Aktuálne kandiduje za starostu a poslanca obce Vlčany, v ktorej dlhodobo rozvíja v praxi svoju víziu kultúrnej spolupráce.
Osobnosti ako Patrik Gubran svojim životom a aktivitami dokazujú, že ak je záujem, spolupráca medzi Slovákmi a Maďarmi je možná. Súčasne tým možno demaskovať, že slovensko-maďarské spory sú umelo živené jatrením rán z minulosti, ako aj vytváraním nových predsudkov a animozít (často na oboch stranách a úplne zbytočne). Obec Vlčany (maď. Vágfarkasd), ktorá sa nachádza neďaleko Šale, a kde žijú v mierovej kooperácii Slováci a Maďari ukazuje, že vieme byť vzájomne tolerantní a konštruktívne spolupracovať. Kiežby bolo čoraz viac takých prípadov.
1. Vediete dlhodobo MO MS vo Vlčanoch, čo je obec, kde je 30% Slovákov a 60% občanov maďarskej národnosti. Na takto zmiešanom území si nemožno predstaviť, že by Slováci a Maďari nespolupracovali. Práve v dnešnej dobe, keď politici získavajú body na vyhrocovaní vášní a jatrení historických rán, je spájanie národov a mierové spolunažívanie (obzvlášť na južnom Slovensku) niečo mimoriadne vzácne, nakoľko sa často vyťahujú krivdy na oboch stranách s cieľom politicky-marketingovo zaujať. Pritom Maďari a Slováci majú mnoho spoločného od gastronómie, cez hudbu až po takpovediac povahové vlastnosti, a ak by sa chcelo vedeli by perfektne spolunažívať. Ako sa Vám darí šírenie slovensko-maďarského mierové spolunažívania v kultúrnej praxi darí?
Budú to štyri roky, keď ma na valnom zhromaždení MO MS vo Vlčanoch zvolila väčšina členov za predsedu. Nie som rodák z Vlčian. Prisťahoval som sa sem v lete 2006 a ihneď som mal pocit, že som našiel konečne to, čo som hľadal. Vlčany sa stali mojim ozajstným domovom. To, že Vlčany sú obcou s majoritným podielom obyvateľov maďarskej národnosti mi nikdy nerobilo žiadny problém. Hovorí sa, že dobrý ľudia sa dokážu dohodnúť vždy, bez ohľadu na to, akým jazykom hovoria. Mojím krédom je spolupráca a hľadanie riešení pri riešení všetkých úloh výziev a problémov. Vždy sa dá nájsť kompromis pri komunikácii, ak je o to záujem. Z toho vychádzam pri dobrovoľníckej práci v Miestnom odbore MS i v pracovnom živote v domove sociálnych služieb Adventus n.o., kde sa snažím svojou prácou prispieť k dôstojnej jeseni života seniorov a klientov. Čo sa týka spolupráce s miestnou samosprávou som z doterajších skúseností spokojný. Do povedomia obce sme sa dostali organizovaním rôznych druhov aktív, ktorých zmyslom bolo ľudí spájať a z reakcií okolia cítim, že to tak aj je vnímané a naša práca je hodnotená pozitívne. Vyhrocovanie národnostných vášni v politike chápem ako neschopnosť zopár jednotlivcov riešiť problémy, či rôzne názory diplomaticky a slušne. Byť slušný a počúvať druhý názor nie je slabosť, ale podľa môjho názoru prejav ľudskosti a zrelej osobnosti.
Ako si spomínal Maďari a Slováci majú toho veľmi veľa spoločného a preto viem, že nevyužiť to by bola chyba. A preto som veľmi vďačný za to, že sa nám darí pri organizovaní podujatí oslovovať všetkých bez rozdielu. Dôkazom sú pre mňa pozitívne reakcie tak Slovákov, ako aj Maďarov žijúcich vo Vlčanoch a blízkom okolí.
2. Pôsobili ste tiež ako policajt. Aké máte skúsenosti s kriminalitou v tomto prostredí, a aké by ste ponúkali riešenia? Čo sú aktuálne najväčšie problémy?
Áno, od roku 1991 som bol v služobnom pomere. Ako policajt som si prešiel od funkcie inšpektora a staršieho inšpektora poriadkovej služby v Jaslovských Bohuniciach cez operačného dôstojníka OR PZ v Trnave a KR PZ v Trnave až po funkciu Kriminalistického technika OR PZ v Dunajskej Strede a OR PZ v Šali, kde som ukončil po 30 rokoch svoju kariéru v Policajnom zbore SR. Pri takomto povolaní je nevyhnutné vedieť komunikovať s ľuďmi v najrôznejších životných situáciách. I tých najťažších.
Vždy som sa snažil ľuďom pomôcť, poradiť a verím, že sa mi to aj darilo. Skúsenosti takto získané Vás nenaučia v žiadnej škole. To dokáže len život. Na otázku kriminality v národnostne zmiešanom prostredí by som mohol z mojej skúsenosti dodať len toľko, že v zásade nie je rozdielna. Národnosť v tomto nezohráva žiadnu úlohu. Čo sa týka problémov a riešení vidím ako najväčší problém nízky záujem o prácu v PZ. Tie dôvody sú všeobecne známe, cez nízke platové ohodnotenie, náročnosť a psychická záťaž, ale často aj politické nominácie na riadiacich funkciách, ktoré by mali byť podľa môjho názoru nezávislé. Takže riešenia sú viac menej na politikoch, ktorí vedia ovplyvniť chod štátnej správy. Určite by pomohlo viac policajtov v uliciach medzi ľuďmi.
3. Pravidelne organizujete folklórne slávnosti vo Vlčanoch. Kedy vznikla táto idea a ako sa vám darí? Okrem toho organizujete s MO MS aj ďalšie podujatia v okolitých obciach, napr. gastronomické. Čo všetko sa vám podarilo zorganizovať?
Čo sa týka folklórnych slávností vo Vlčanoch, táto myšlienka, okrem iných, mi napadla po zvolení za predsedu MO MS. Po znovuobnovení činnosti miestneho odboru som považoval za dôležité osloviť nielen pôvodnú členskú základňu, ale aj nových potencionálnych členov či sympatizantov. Myšlienka priniesť krásny slovenský folklór aj do našej obce sa ujal a prijali ho za svoje aj ostatný členovia nášho odboru a za výraznej pomoci Domu Matice slovenskej v Nitre sa nám podarilo tento rok zorganizovať už v poradí tretí ročník. Tento krát už s označením medzinárodný. Privítali sme u nás krajanov z folklórneho súboru Kus Petrovská družina z Báčskeho Petrovca, ktorí boli obohatením nášho podujatia.
Tieto slávnosti by sa nezaobišli bez maximálneho nasadenia všetkých členov, najmä členov výboru ktorí vložili obrovský kus srdiečka a ešte väčší kus práce na prípravách. Samozrejme bez pomoci predstaviteľov obce by to bolo ťažké ak nie nemožné, za čo patrí veľké ďakujem aj im. Odmenou nám boli všetky pozitívne reakcie a spätná väzba, ktorú vnímame a ďakujeme za ňu.
Súčasťou Folklórnych slávností je tiež súťaž vo varení, kde sa pravidelne zúčastňujú rôzne skupiny a merajú si svoje kulinárske zručnosti. Okrem Folklórnych slávností organizujeme ďalšie podujatia v rámci obce.
Sú to rybárske preteky v septembri, Matičnú cyklovačku (s ktorou je priamo súvisiaci nasledovný jednodňový výlet detí ZŠ vo Vlčanoch, ktorý je odmenou a motiváciou pre našich najmladších). Vianočné tvorivé dielničky a Veľkonočné tvorivé dielničky spojené s pálením Moreny sú už tradičnou súčasťou našej práce v spolupráci s miestnou ZŠ.
V minulom roku sme sa zúčastnili takisto po prvý krát Vianočných trhov na námestí vo Vlčanoch. Pomyselným zakončením pracovného roka je reprezentačný ples MO MS, ktorý sa teší mimoriadnej obľube a zúčastňujú sa na ňom okrem matičiarov aj predstavitelia miestnej samosprávy (starosta a prednostka s partnermi), aby tak podporili svojou prítomnosťou naše úsilie v budovaní korektných a priateľských mi komunitných vzťahov. Podporu blízkych MO MS samozrejme deklarujeme účasťou na ich akciách a podujatiach. Tešíme sa spoločne s ich úspechov a oni z našich.
ZAUJÍMAVOSTI O VLČANOCH: Obec má 3100 obyvateľov, nachádza sa medzi Nededom a Šaľou, pričom kedysi ju pretínala lokálna železnica, ktorá mala byť pôvodne napojená na trať Komárno – Kolárovo, čo bol projekt, ktorý sa nerealizoval (ak by sa trať realizovala zo Šale by sa dalo dostať priamo do Komárna). Je tu katolícky kostol sv. Jozefa, ako aj reformovaný kostol (kalvínsky) a nachádza sa tu prírodná pamiatka Vlčianske mŕtve rameno. Z obce Vlčany pochádza Ján Packa (* 1952), bývalý reprezentant ČSSR v hádzanej, trenér. Taktiež Alexander Kovács (1950–1989), bývalý slovenský útočník, reprezentant ČSSR, vítaž Slovenského poháru a finalista Československého poháru 1978. Z obce je tiež maďarský herec Atila Kaszás a slovenský herec Robert Halák. Partnerské obce: Nagybánhegyes, Maďarsko; Neuhofen an der Ybbs, Německo; Pâncota, Rumunsko a Polgárdi, Maďarsko.
4. Kedysi fungovala železnica zo Šale do Nededu, ktorá pretínala váš región (zrušila ju, ako celý rad ďalších regionálnych železníc, neoliberálna pravicová Dzurindova vláda, konkrétne minister Prokopovič, neskôr bola obnovená a opätovne zrušená), neplánujete robiť nejaké kroky k jej obnoveniu?
Áno, je to tak. Ľudové označenie tejto železnice, resp. súpravy bolo „Čangó“. Patrilo historicky lokálnej železničnej trati Šaľa – Neded (trať č. 134). Osobná doprava na tejto trati bola zastavená vo februári 2003, no po vlne odporu bola o niekoľko mesiacov opäť obnovená. K definitívnemu zrušeniu pravidelnej osobnej železničnej dopravy však došlo v decembri 2010, kedy bola nahradená autobusovou dopravou pre dlhodobo nízku vyťaženosť a ekonomickú neefektívnosť.
Od tohto obdobia vzniklo viacero iniciatív a snáh o obnovu. V roku 2011 to bola občianska iniciatíva spolu so samosprávami a aktivistami, ktoré spustili petíciu za obnovenie osobnej železničnej dopravy. Poukazovali na to, že nízka vyťaženosť bola spôsobená najmä nevhodne nastaveným cestovným poriadkom, ktorý nenadväzoval na prípoje v Šali. Starostovia obcí pozdĺž trate opakovane požadovali obnovenie dopravy, prípadne jej začlenenie do Integrovaného dopravného systému (IDS) Nitrianskeho samosprávneho kraja.
Keďže návrat k pravidelnej osobnej vlakovej doprave ministerstvo dopravy vyhodnotilo ako nereálny, v neskorších rokoch sa objavili úvahy o využití opustenej trate na rekreačné účely (napr. prevádzka cyklodrezín pre turistov).
Pravidelná osobná vlaková doprava na trati Šaľa – Neded tak napriek snahám aktivistov a obcí obnovená nebola a trať zostáva bez pravidelných osobných spojov. Myslím si, že je to škoda, no vývoj sa zastaviť nedá. Ak by existovala akákoľvek možnosť reálneho využitia tejto trate, rád sa pripojím. Som presvedčený, že vzhľadom na ekonomickú náročnosť projektu vidím skôr využitie trate na rekreačné účely (cyklotrasa) prípadne už spomínaný projekt cyklodreziny.
5. Prečo ste sa rozhodli kandidovať a aké sú vaše ciele v regióne?
Moja kandidatúra vychádza s presvedčenia, že by som mohol byť prínosom pre miestnu samosprávu. Je veľa vecí, ktoré sa dajú sľúbiť v kampani, no nie vždy sa podarí všetko splniť svojim voličom. Všetko je o spolupráci, o možnostiach a túžbe meniť veci k lepšiemu. Ja chcem, mám chuť a energiu a ochotu pomôcť Vlčanom a jeho obyvateľom. Moja program prezentujem na mojej webovej stránke www.gubranpatrik.sk a jej hlavnými bodmi sú bezpečnosť, rozvoj, spolupráca, prosperita a rodina. V týchto bodoch je vyjadrené všetko.
6. Venujete sa aj ďalším, napr. športovým podujatiam? Čo sa podarilo na tomto poli?
Čo sa týka športu organizujeme vždy na jar cyklovačku v spolupráci s DHZ Vlčany a ochranármi vždy tematicky motivovanú. Tento ročník sa napríklad niesol v duchu ochrany prírody. Stanovisko pri skládke s názornou ukážkou ako správne separovať odpad sa stretol s veľkým záujmom detičiek i dospelých. Ďalšie stanovisko bolo venované našim ochrancom prírody, ktorí si pre deti pripravili krásnu prednášku o ochrane nielen vtáctva a hniezdiacich brehúľ ale aj celej vzácnej faune a flóre blízkeho okolia. No a na záver všetci boli svedkami poučnej a aj názornej záchrany topiaceho sa a podávaní prvej pomoci našich záchranárov z DHZ Vlčany.
7. Aká je vaša vízia regiónu a obce pre ďalekú budúcnosť?
Moja vízia, alebo skôr plán spočíva ako som už viackrát spomenul v spolupráci so všetkými, ktorí majú úprimnú snahu a chuť zmeniť spolužitie v našom regióne k lepšiemu. Či už na úrovni ochrany prírody, medziľudských vzťahov, infraštruktúry, proste všade tam, kde sa dá posúvať tú pomyselnú latku vyššie. Som ochotný pre to spraviť maximum a budem rád, ak mi dajú ľudia možnosť presvedčiť ich o tom, že sa to dá.
Rozhovor spracoval L. P.