Včerajšie (29. 9. 2026) predstavenie a hlasovanie Slovenskej národnej strany a jej predsedu Andreja Danka v Národnej rade Slovenskej republiky je neakceptovateľnou zradou nielen vlády SR, ale aj celého slovenského národa. Neviem, či si pán Andrej Danko a poslanci za SNS v NR SR – p. Karol Farkašovský, Milan Garaj, Milan Kováč, Dagmar Kramplová, Adam Lučanský a Roman Michelko –, ktorí hlasovali spolu s celou opozíciou za odvolanie ministra životného prostredia Tomáša Tarabu, uvedomujú, do akej ťažkej situácie dostali premiéra a celú koalíciu. (1) V tomto prípade musím napísať, že tým dostávajú do nebezpečnej situácie aj celú republiku.
Presne 30. 9. 2023 sme išli k volebným urnám, aby sme zachránili Slovensko pred matovičovským armagedonom a mohli v tejto krajine žiť. A teraz, po troch rokoch, musíme zachraňovať našu vládu a, čo je horšie, musíme ju zachraňovať pred vlastnými členmi koalície. Predpokladám, že pán Danko a jeho poslanci budú niesť zodpovednosť za následky takéhoto činu. Nie je predsa možné, aby sa takto správali členovia koalície, za ktorou stojí drvivá väčšina Slovenska.
Neprináleží mi súdiť poslancov za ich rozhodnutie, ale ako občan SR mám právo na to, aby naša vláda a poslanci v NR SR dodržiavali všetky zásady slušnej a zodpovednej politiky, pretože prisahali na Ústavu SR, že budú plniť koaličnú zmluvu a sľuby, ktoré nám, voličom Smeru-SSD, Hlasu-SD a SNS, pred voľbami do NR SR dali. SNS patrí národu, a nie skupine ľudí. SNS má hájiť záujmy národa vo všetkých smeroch, a to nezištne a spravodlivo, a má zabezpečovať rozvoj Slovenskej republiky.
Ak by aktivity a správanie niektorých súčasných predstaviteľov slovenského národa videli Ľudovít Štúr, Jozef Miloslav Hurban, Michal Miloslav Hodža, Ján Francisci či Štefan Moyses, určite by ich hnali kade-tade. Je to nepredstaviteľná hanba takýmto spôsobom siahať na bezpečnosť a samotné bytie slovenského národa.
V SNS si asi neuvedomujú súčasnú zahraničnopolitickú situáciu v Európe a vo svete. Skutočne ide o stabilitu, mier, kontinuitu nášho bytia v súčasnej forme a celkovú bezpečnosť. Svoje osobné problémy a konflikty mali zostať za zatvorenými dverami. Vyzývam týmto SNS a jej poslancov v NR SR, ako aj podpredsedu NR SR Andreja Danka, aby si uvedomili, že boli zvolení na to, aby hájili záujmy národa, a nie vlastné záujmy, a aby sa tak začali aj správať v záujme upokojenia situácie na našej politickej scéne.
Za mier, za socializmus!
Richard Cviklovič
KOMENTÁR GABRIELY ROTHMAYEROVEJ NA SOCIÁLNYCH SIEŤACH: V júni Tomáš Taraba povie, že si uvedomuje svoju zodpovednosť. Ak nebude mať dôveru a podporu „svojej“ strany, podá demisiu. Po lete mení rétoriku, už nemyslí na dôveru, iba na súboj s Dankom (a čímsi, čo sa vyhlasuje za SNS). Vyzerá to nevkusne. Predseda vlády ctí koaličnú dohodu, (ktorú Danko roztrhal hneď na začiatku vlády, keď tri štvrte roka blokoval voľbu predsedu parlamentu – v koaličnej zmluve je rozdelenie ústavných funkcií prvý bod) a podáva návrh na odvolanie ministra Tarabu. Síce tvrdí, že tomu nerozumie, ale koná. Taraba však začne verejne vyhlasovať, že ak ho prezident odvolá, vráti sa do parlamentu, ale na otázku, či bude podporovať koalíciu odpovie – od zákona k zákonu. Čiže – budete si musieť môj hlas „zaslúžiť“. A dodá, že nebude sám. V tej chvíli predseda vlády spozornie, pravdepodobne si zozbiera informácie, vyhodnotí ich ako riziko a koná: vezme od prezidenta svoj návrh na odvolanie Tarabu späť. Harabín vyhlasuje, že nič také ústava nepozná a právne to nie je možné. My tu máme precedens s Lajčákom, bola to iná situácia, ale „sprocesovalo“ sa to podobne. Mierne podobná bola situácia s Matovičom, ale ten to „sprocesoval“ sám – v poslednej chvíli po nejakom telefonáte vytrhol svoj návrh na demisiu z rúk úradníka. Danko oznámi, že čaká, ako vec „sprocesuje“ prezident, ten odobrí postup predsedu vlády. O čo hrá premiér, o čo prezident, o čo Danko? Predseda vlády o vládnu väčšinu, Taraba ju zjavne chce zničiť, preto mu „ponúkne“ riešenie, dodá tiež, že stále môže demisiu podať sám. Nemá istotu, že to vyjde, lebo Taraba mení rozhodnutia tak trumpovsky, obchod by nevyzeral inak. Včera v parlamente vo svojom vystúpení stál za Robertom Ficom – ale aj zajtra je deň… Prezident vidí, ako sa jeho strana topí, rád by jej doprial priestor a čas, aby sa vzchopila, (aj to PS bude potrebovať partnera…) a nejaká vláda úradníkov by celkom bodla. Kríza v rozbitej SNS a tým aj vo vláde nie je pre neho smrteľná – horšie to už byť nemôže. To všetko je pochopiteľné – ale o čo ide Dankovi? Kontrolu nad svojou ekipou stratil hneď po voľbách, keď sa nevedel dohodnúť s príveskami, ktoré dostal do parlamentu. Ani on, ale ani Hlas neprebrali zodpovednosť za svoje kluby – Hlas dokonca slávnostne vylúčil poslancov, čím stratil žetóny, Smer hodil SNS záchranné koleso v podobe poslanca Muňka. Ale tieto dve strany nie sú pre Smer SD koaliční partneri, je to mlynský kameň uviazaný na nohu vlády. Danko bez rozpakov za to viní – premiéra! Nemal ustúpiť výpalníkom! Takže vláda by bola padla okamžite… Včerajší debakel v parlamente je už len bodka nad i – pri návrhu na odvolanie ministra Tarabu sa predkladateľ – PS ani neunúvalo uviesť dôvody na odvolanie. Načo? Nie je to ich maslo, nech sa v tom vykúpe Danko sám. A že si porochnil! Ako jeden muž spáchala SNS kolektívnu samovraždu, keď si odvolala ministra za pomoci opozície. Tí sa smejú, takýto husársky kúsok by sa im samým nikdy nepodaril! Kocky sú hodené, dnes sa Smer SD rozhodne, kedy do toho hnoja, na ktorý sa zle aj pozerá, hodí vidly. Mysleli sme si, že vládu 20 – 23 máme za sebou. Ak sa voliči nespamätajú, čaká nás druhé dejstvo – tí istí, len v cisárových nových šatách. A za dverami šialenci, ktorí chcú vojnu s Ruskom, po moci bažiaci našinci im radi pomôžu, ich to bolieť nebude. Premiér už vypustil volebné heslo – neutralita. Opozíciu to rozčertilo do biela, ale on sa neprihovára jej.