Analýza filozoficko-politologických postojov Roberta Fica prezentovaných na hrade Devín 2024 a 2025

AI: Sviatok svätých Cyrila a Metoda na Slovensku nie je len pripomienkou príchodu solúnskych bratov, ale aj významným spoločensko-politickým momentom, ktorý každoročne ponúka priestor na úvahy o hodnotách, identite a smerovaní krajiny. V dvoch rozsiahlych reportážach a esejach prinášame pohľad na Cyrilo-metodské oslavy v Bratislave a na Devíne v rokoch 2024 a 2025. Analytický pohľad na Ficove prejavy (v rokoch 2024 a 2025) i širší kontext hodnôt, suverenity a duchovna ponúka príležitosť zamyslieť sa nad tým, čo znamená byť Slovákom v 21. storočí.

Piateho júla si Slovensko pripomenulo sviatok sv. Cyrila a Metoda a pamätný deň Slovákov v zahraničí, tak v roku 2024 ako aj v roku 2025. DAV DVA bol naživo na Dni zahraničných Slovákov v Bratislave v sade Janka Kráľa, ale aj na celodenných slávnostiach na hrade Devín. Pozri viac: Ladislav Novomeský o Cyrilovi a Metodovi, Clementis o slovanstve + komentár k slávnostiam na hrade Devín a živý vstup. Minuloročná analýza dokonca vyvolala pobúrenie redaktora .týždňa Mojžiša, takže článok určite stojí za to. A aspoň vieme, že nás čítajú.

CYRILOMETODSKÉ OSLAVY 2025, STRUČNÁ ANALÝZA

Posolstvo sv. Cyrila a Metoda bolo prezentované pod značkou MO SR a v ešte pompéznejšom duchu než minulý rok. Podujatie slávilo príchod sv. Cyrila a Metoda s programom zahŕňajúcim historické prezentácie, remeselnícke ukážky, hlaholiku, stredovekú gastronómiu a večerný slávnostný prejav, prenášaný aj verejnoprávnou STVR.

Peter Pellegrini vyzval k spoločenskému zmieru a zjednoteniu. V úvode prehlásil, že takéto sviatky sú dôležité pre hodnotové sebapoznávanie spoločnosti. Ocenil prítomného kardinála Duku a jeho myšlienku z celonárodnej púte v Nitre, že dejiny sa menia slovom. „Štátny sviatok by nás nemal rozdeľovať, ale mal by nás spájať. Sviatky by nemali by byť zneužívané na politický súboj…“ dodal Pellegrini. Spomenul sviatky k ukončeniu svetovej vojny, SNP, Sviatok práce či 17. november ako oslavu slobody. „Ak ateista alebo liberál prežil tento sviatočný deň a uctil si ho ako sa patrí, tak aj konzervatívec je schopný osláviť PRVÝ MÁJ a tak isto sociálni demokrati sú schopní osláviť aj 17. NOVEMBER tak, ako sa patrí,“ vyzval Pellegrini. Pellegrini tiež zvýraznil kontext viery s odkazom na Ústavu SR: „Je to viera, ktorá mnohým pomáha pretrvávať tie najťažšie úskalia… treba o tom otvorene hovoriť, že si pripomíname vieru obyvateľov našej krajiny…“ Do tretice Pellegrini zdôraznil, že sv. Cyril a Metod priniesli písmo, liturgiu a základy našej štátnosti smerom k budúcnosti, a zamyslel sa, čo všetko môžeme my urobiť v tomto kontexte pre lepšiu budúcnosť Slovenska.

Idea rovnosti v tom, že každý národ má právo sláviť Boha vo svojej reči, štvrtý svetový liturgický jazyk, to sú dva základné kamene, ktoré solúnsky bratia priniesli, pripomenul na cyrilometodských oslavách nový predseda NRSR Richard Raši. Taktiež zdôraznil, že tento sviatok odkazuje na korene Slovákov siahajúce do Veľkej Moravy.

Pozoruhodný bol kultúrny program. Súčasťou večera boli kultúrne vystúpenia interpretov starodávnej hudby, ktoré rámovali výklad o histórii písomnej tradície slovanských vierozvestcov. Program galavečera nadviazal na ekumenické bohoslužby a prednášky, čím vytvoril duchovný a vzdelávací rámec udalosti. Miestami pripomínal Jakubiskov magický realizmus (najmä Ida Rapaičová ako vedmu), pripojili sa momenty evokujúce staroslovanské občiny, to všetko prepojili na operu, niektoré momenty mali až mystický charakter. Tvorcovia to tento rok poňali vskutku originálne, oveľa viac experimentálne, než minulý rok. Samozrejme, priaznivcov „otvorenej kultúry“ to už na sociálnych sieťach rozčúlilo. Pretože experimentovať môžu samozrejme iba oni. Ak to robia „dezoláti“, ako nás radi nazývajú, tak sa tomu podľa nich treba vysmievať.

Robert Fico opätovne zdôraznil potrebu novely Ústavy SR v oblasti kultúrno-etických a hodnotových otázok. Opätovne predstavil svoje kultúrno-politické zameranie, ktorému sme sa bližšie venovali minulý rok (pozri nižšie), avšak s tým rozdielom, že sa viac venoval hodnotám suverenity, kresťanstva a dejinnej kontinuity (minulý rok venoval svoj prejav viac definovaniu rustikálnej ľavice). V úvode verejne poďakoval kardinálovi Dukovi v kontexte zastania sa Slovenska v kontexte útokov zo strany českých politických špičiek. Fico zdôraznil ideu sebavedomého a suverénneho Slovenska. Kto nepozná minulosť, nemá ani budúcnosť. Poukázal na rôznorodé mediálne manipulácie falošných liberálnych elít. „Vraj si pripomíname iba dvoch imigrantov s nepraktickým jazykom… niekto neváhal posmešne nazvať hlaholiku blabolikou… Je doslova neuveriteľné, ako neprajníkom vlastného štátu záleží na tom, aby sme nemali žiadnu kultúrnu a duchovnú identitu. Aby sme boli považovaní len za akúsi bezduchú masu ľudí, ktorá sa tu vyskytla, a ktorá si svoju štátnosť nezaslúži… aby slepo počúvala tých veľkých a mocných…“ dodal. Ďalej sa odvolal na slovanského pápeža Jána Pavla II. v kontexte odkazu ctiť si sv. Cyrila a Metoda.

Bez misie svätcov by nebolo možné hovoriť o kultúrnej nezávislosti a štátnej zvrchovanosti. Napriek 1000-ročnej absencii územnej, kultúrnej a politickej autonómie si slovenský národ uchoval dodnes vlastnú identitu, zdôraznil. Napriek tomu, že si Slováci 1000 rokov nespravovali nič, prežili. Tí, ktorí odmietajú vzdávať úctu sv. Cyrilovi a Metodovi, tak robia preto, lebo im nezapadajú do schémy dekonštruktivistického sveta (dodávam: tzv. „otvorenej spoločnosti“). Podľa Fica ide v kontexte sv. Cyrila a Metoda o hodnotovú orientáciu politiky, nie o prepojenie štátu na náboženskú ideológiu, ale o snahe hodnotové veci a múdrosť duchovna vhodne vnášať do vzťahov.

Napokon, k slovanskému a cyrilometodskému sa čiastočne hlásili aj davisti. Sám Ladislav Novomeský, napriek tomu, že bol evanjelik a komunista, napísal: „Vierozvestovia Cyril a Metod, od ktorých sme prijali kresťanskú kultúru a a slovanskú liturgiu, prišli k nám z prostredia dnešného Bulharska a v novodobých dejinách sú naše obapoľné kultúrne styky i keď nemajú taký zvratový význam – nemálo čulé… Náš katolicizimus má nádhernú slovanskú tradíciu cyrilometodejskú a sociálne úsilia, dlho tvoriace centrum všetkých našich úsilí, zodpovedajú predsa najkrajšej a najslávnejšej tradícii kresťanstva.“ K slovanskej problematike sa hlásil aj jeho kolega, pôvodom evanjelik Dr. Vladimír Clementis, ktorý po roku 1945 zakladal Slovanský odbor Matice. Ten ako prorok po roku 1945 v nádeji, že sa presadí slovanská forma socializmu (tá bola však seknutá po roku 1950 a rozvinutá iba v Juhoslavii), písal: „Plnia sa proroctvá a sny našich slovansky hovoriacich národovcov od Kollára, hlásateľa všeslovanskej literárnej vzájomnosti, cez Šafárika, všeslovansky orientovaného učenca, autora prvých všeslovanských literárnych dejín a Starožitností slovanských, cez jedinečné pokolenie štúrovcov a poštúrovcov až po naše dni.“ Davisti však usilovali o nové poňatie slovanstva, čo dokazuje Novomeského citát: „Slovanstvo len v spojitosti s novými spoločenskými ideami dokáže dospieť k sláve a veľkosti, ktorú mu kedysi prisúdili slovanskí i neslovanskí myslitelia. Clementisov rozbor niektorých slovanských problémov v našom národnom prostredí pomôže splňovať túto úlohu.“

Cyril a Metod spájali katolíkov a evanjelikov pri vzniku Matice slovenskej, ktorá sa pôvodne na návrh Štefana Závodníka mala volať Cyrilometodská Matica slovenská. Dodnes ich uznávajú pravoslávni, evanjelici aj katolíci. Zo štáto-tvorného k nim majú úctu aj osvietenejší ateisti a mali by k nim mať úctu aj tolerantnejší liberáli (už len preto, že priniesli vzdelanosť).

Aj to, že sa k slovanstvu a cyrilometodskému hlásili dokonca aj pôvodní davisti dokazuje to, čo povedal Robert Fico: Sv. Cyril a Metod spájali, nestavali železné opony, dodal Fico a poukázal na existenciu železnej opony priamo pod Devínom a povedal, že niekomu opäť táto opona chýba (tým ktorí chcú opäť rozdeliť svet na západ a východ). Konštruktéri novej železnej opony zabudli na slová Jána Pavla II., že Európa musí dýchať aj západnými aj východnými pľúcami. Mimochodom, boli to aj davisti, ktorí na trenčiansko-teplickom kongresu vyslovili tézu, že Slovensko má byť mostom medzi východom a západom.

Solúnski bratia neprišli so zbraňami, ale s knihami a pravidlami, povedal premiér SR. Dogmy a byrokratické nadnárodné štruktúry sa menia pred našimi očami a pokračoval: „Medzinárodný systém, ktorý vznikol po Druhej svetovej vojne dostáva posledné rany. „Hovoria o novej vojne a tvária sa, že sú mieroví aktivisti, a tí ktorí zdôrazňujú mier sú považovaní za vojnových štváčov. Slováci majú povinnosť hľadať dohodu a spoluprácu založenú na princípe rovnosti. „ Taktiež varoval, že opozičný blok spolu s médiami bude organizovať trestné výpravy proti vláde za to, že Slovensko chce mier. Operoval citátmi o tom, že treba uderiť na Slovensko: zmrazením finančných prostriedkov, dotieravými auditmi, zapojením spravodajských služieb a odovzdaním informácii proti Slovensku novinárom. V závere spomenul návštevu Ríma a tabule, kde sa píše, že v bazilike predložili na odobrenie pápežovi liturgické texty v staroslovienčine. Navrhol k názvu štátneho sviatku pripísať podtitul deň múdrosti, vzdelania a duchovných hodnôt. V závere zaznela Hymna SR vo verzie hudobníka Oskara Rózsu.

ANALÝZA FICOVHO PREJAVU Z ROKU 2024 A FICOVÝCH FILOZOFICKO-POLITICKÝCH POSTOJOV

V roku 2024 na podujatí zazneli prejavy prezidenta Slovenskej republiky Petra Pellegriniho, podpredsedu NRSR Petra Žigu, arcibiskupa Bernarda Bobera, no a doslova hviezdou večera bol v tom čase premiér SR Robert Fico, ktorý predstavil svoj prvý verejný prejav po atentáte z 15. mája 2024. Podujatia sa zúčastnili predstavitelia vlády, ex-prezidenti, veľvyslanci a osobnosti verejného života. Peter Pellegrini zdôraznil potrebu miernosti, skritizoval stav rozdelenej spoločnosti, atentát na premiéra SR, no a napokon vyjadril nádej, že si Slováci opäť začnú vážiť osobnosti a udalosti svojich dejín. V podobnom duchu zdôraznil arcibiskup Bober väzbu štúrovcov a bernolákovcov na hrad Devín.

„Som rustikálny ľavicový politik a sociálny demokrat…“

Robert Fico, premiér SR, hrad Devín 2024

Médiá hlavného prúdu sa snažia Fica interpretovať ako „národného konzervatívca“ a zámerne zamlčiavajú, že Fico vytvoril vlastný koncept národnej (alebo ako ju on sám nazýva – rustikálnej) ľavice zameranej na dejinnú kontinuitu. Všimnite si, že mediálny hlavý prúd nechce legitimizovať, že ide o inú formu ľavice, než je tá tzv. bruselská alebo liberálna. Teda akoby neexistovala iná, než liberálna ľavica.

INÁ ĽAVICA

Aj počas prvého prejavu na Devíne sa Fico jasne prihlásil k tzv. rustikálnej ľavici. Aj keď Fico pôvodne zastával tzv. Tretiu cestu (uznávajúc hodnotu trhu a biznisu, ale zároveň úlohu vlády a silného štátu), jeho názory sa postupne vyvíjali smerom k tomu, čo môžeme nazvať národnou ľavicou, Mináčovskou ľavicou, slovenskou sociálnou demokraciou či rustikálnou ľavicou, nakoľko integruje princíp sociálnej spravodlivosti, hodnoty vlastenectva, suverenity  a dejinnej kontinuity, všeslovanstva, ako aj principiálneho pacifizmu a spätosti s kresťanskou podstatou slovenskej identity. Na základe toho bola strana Smer premenovaná na SMER – SLOVENSKÁ SOCIÁLNA DEMOKRACIA, čo je veľmi dôležitý moment, nakoľko politika Roberta Fica je jednoznačne kritická voči súdobej ľavici, ktorú reprezentuje kolektívny západ, ergo je proti progresívno-liberálnej ľavici, ktorú sám nazýva „bruselskou ľavicou“. 

V reakcii na skutočnosť, že európski socialisti pozastavili plné členstvo Smeru a pridružené členstvo Hlasu v Strane európskych socialistov (PES), povedal, že je hrdý na svoju stranu a nemá v úmysle meniť svoje názory. Jeho vzorom je tvár „socializmu s ľudskou tvárou“ Alexander Dubček, ale rešpektuje aj prezidenta ČSSR Gustáva Husáka, ktorému vzdal hold položením venca začiatkom roka 2024, čo neskutočne pobúrilo progresívnych liberálov z Denníka N. Medzi národnými osobnosťami rešpektuje Milana Rastislava Štefánika a Ľudovíta Štúra, ale aj Antona Bernoláka, v čom ho rozhodne ovplyvnil aj jeho bývalý poradca Drahoslav Máchala. Fico je napokon členom Matice slovenskej, ako aj Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov. Uznáva ľavicových intelektuálov ako Vladimír Clementis, Ladislav Novomeský a Vladimír Mináč. „Hovorme o tom, že sme krajina, ktorá mala velikánov. Budem vzdávať hold takým ľuďom ako Baťko Mináč či Dr. Vladimír Clementis…,“ povedal pri príležitosti odhalenia busty Clementisa v prítomnosti predsedu Matice slovenskej Dr. Gešpera. Sám Clementis svojho času prehlásil: „Nekričme preč od tradície! Ale bližšie k životu a dnešku!“

Zo západných politikov chváli Willyho Brandta. Z hľadiska hodnôt sa hlási k ľavici, antifašizmu (SNP), všeslovanstvu a pacifizmu. Z geopolitického hľadiska hovorí o politike štyroch svetových strán.

KRESŤANSTVO

Fico oceňuje však aj kresťanské osobnosti slovenských dejín, počnúc Cyrilom a Metodom až po kardinála Korca. Fico absolvoval krst aj birmovanie, čo sám potvrdil, avšak v otázkach viery je skôr pragmatický, nakoľko jednoznačne vníma dominujúce kresťanstvo na území Slovenskej republiky. Sám Fico spolu s Ivanom Gašparovičom – podľa jeho slov na hrade Devín – vložil do preambuly Ústav SR odkaz duchovného dedičstva sv. Cyrila a Metoda. Za Ústavu SR Robert Fico taktiež hlasoval. S cirkvami spolupracuje, čo zopakoval aj na hrade Devín, keď pripomenul dohodu s kardinálom Korcom o nezasahovaní cirkvi do štátu a naopak, zároveň však manifestoval potrebu kresťanských hodnôt pre štát. Fico hovorí o kresťanských hodnotách ako elemente normálnosti. Filozoficky to povedal presne nasledovne: „Najzákladnejšie hodnoty majú svoju spirituálnu hodnotu…“ Ďalší dôležitý motív je vyzdvihovanie slovanského elementu. „Stojíme tu tak ako naši predkovia pred tisíc rokmi, nenechajme si vziať túto kontinuitu…“ povedal Fico na Devíne. Obyvatelia Veľkej Moravy, Devína, Nitravy a Bratislavy boli slovanskí predkovia. Kto nechce vidieť túto politiku podľa Fica nevie čo robiť so slovenským národom, Slovenskom, ani sám so sebou. Kontinuitu slovenských a slovanských dejín si podľa Fica treba chrániť. Zdôraznil, že predkovia sa pripočítali k veľkým národom tým, že mali štvrtý svetový liturgický jazyk, vzniklo Nitrianske biskupstvo, preklady liturgických textov a odklon od pohanstva smerom k vzdelanosti. V roku 885 vyučila škola zriadená sv. Cyrilom a Metodom 150 učencov v jazyku, ktorému rozumeli filozofi, matematici aj teológovia. Fico zdôraznil, že francúzsky preklad Biblie vznikol až okolo roku 1250, no ten náš už v 9. storočí. 

EURÓPA

Robert Fico sa dlhodobo prezentuje ako priaznivec európskej integrácie, založenej na slobodnom a mierovom posolstve. Jej filozofické základy možno nájsť u Kanta a Saint-Simona. Nielen on však jednoznačne tvrdí, že od týchto zámerov sa súčasná EU reprezentovaná Von der Leyenovou radikálne vzďaľuje, naopak, dominuje militarizmus (podpora zbrojenia a eskalácie konfliktov až na 5%), extrémna politická korektnosť (cenzúra internetu, snaha regulovať politické strany či dokonca diskriminovať demokraticky zvolené vlády, ktoré presadzujú vlastenecký a suverenistický pohľad alebo sú kritické voči globalizácii a európskej centralizácii).

Z tohto dôvodu tzv. ľavičiari – ktorí už vlastne s pôvodnou ľavicou nemajú nič spoločné – obviňujú Smer z pravičiarstva či nacionalizmu a pod. Ide samozrejme o ideologické mýty súčasnej progresívnej agendy. Fico na Devíne povedal o stavaní hrádze proti progresivizmu. „Nebezpečné liberálne a progresívne ideológie poškodujú túto krajinu… vznikli možno len predvčerom… nechcem aby Slovensko patrilo medzi krajiny, ktoré robia zo západnej civilizácie karikatúru,“ povedal Fico na hrade Devín s jasným odkazom k postmodernému chaosu, ktorý reprezentujú tzv. progresívci, k vízii – POSTMODERNÉ SLOVENSKO (PS).

SLOBODA SLOVA

V súčasnej dobe dominuje v európskom prostredí ako hlavný motív spájania predovšetkým boj za slobodu slova, spoločné úsilie o mier a napokon boj proti centralizácii. Aj preto sú slová predsedu PS, že Fico urazil voličov slobody a rovnosti absurdné. Veď sú to progresívni politici, ktorí napr. jednoznačne schvaľujú agendu cenzúry internetu pod zámienkou boja s tzv. dezinformáciami. Až na to, že pod dezinformáciu možno založiť aj iný názor či politicky „nepohodlnú“ informáciu. Už počas kampane PS sa Veronika Cifrová-Ostrihoňová (počas jednej z debát) jasne vyjadrila o potrebe regulácie obsahu a znižovania dosahov, samozrejme opäť pod zámienkou boja s dezinformáciami a propagandou, čo je obľúbené zaklínadlo podobne ako slovo naratív. Protiprávne vypínanie webov, ktorého sme boli svedkom – a ktoré progresívci a liberáli po boku J. Naďa podporovali – je jasnou ukážkou, ako si oni predstavujú slobodu. Mimochodom, zaujímavosťou je opakovaná mantra o tzv. proruských naratívoch a dezinfo scéne, ako zámienkach pre likvidáciu alebo cenzúru konkrétnych osobností či médií. Každý kto s ich ideológiou, militarizmom a fanatizmom nesúhlasí je označovaný za ruského agenta, trolla, dezinformátora a pod., v horšom prípade dezoláta, post-sedliaka, rusofila, užitočného agenta, opicu či extrémistu. 

MIER

„Máme jednoznačný názor na potrebu mierového riešenia konfliktu na Ukrajine… Mier veľakrát nie je všetko, ale bez mieru je všetko ničím. … Pokiaľ neurobíme niečo v najbližších dňoch a mesiacoch, situácia, ktorá sa vyvíja na Ukrajine sa môže vymknúť z rúk, a môžeme byť svedkom nekontrolovateľného vojnového konfliktu…“ prehlásil Fico na Devíne. Napokon aj to je dôvod prečo Robert Fico podporuje ako ľavičiar mierové iniciatívy pravicového politika Viktora Orbána, čo zdôraznil na hrade Devín. Na tomto sa dokážu zhodnúť tak národno-pravicové, ako aj národno-ľavicové strany. Na opačnej strane sú strany, ktoré usilujú o militarizáciu Európy, a ruka v ruke s tým aj pretláčanie umelých ideológií,  ktoré popierajú národné princípy a presadzujú individualizmus, extrémny kozmopolitizmus spojený s multikulturalizmom (radikálne popieranie národných identít), ktorý umelo nazývajú pro-európskosť.

PROGRESIVIZMUS ALEBO DEKONŠTRUKTIVIZMUS?

Fico presne povedal, že progresivizmus v jeho súčasnej podobe je iba „módny trend“. Faktom zostáva, že progresivizmu nepatrí budúcnosť. Je to ako módny trend z napr. mulet účesov 80. rokov, ktorý nemá dlhodobú životaschopnosť, čo dokazujú aj výsledky európskych volieb. Víziou progresívcov je v podstate nastolenie diskontinuity, dekonštruktivistického postmoderného výkladu nielen slovenských dejín, ale aj celého sveta. Ideológovia tohto smeru sa hlásia k tzv. otvorenej spoločnosti, čo je ideologický konštrukt, ktorý vychádza z filozofie K. R. Poppera, ktorého žiakom je otec rozvratov, farebných revolúcií a špekulant George Soros. Ďalšími zdrojmi chaotickej politiky super-inklúzivnej spoločnosti, kde sa každá anomália považuje za vzor, je jednoznačne ideový odkaz postmoderného filozofa Foucaulta, ktorý výrazne zdôrazňoval do popredia sexualitu, čiastočne sú to freudo-marxisti ako napr. Wilhelm Riech či neskorý Marcuse a napokon z modernejších teórií je to egalitárno-liberálna interpretácia odkazu teórie spravodlivosti Johna Rawlsa. Niektorí Rawlsovci – oproti pôvodným ľavičiarom, ktorí deklarovali potrebu sociálnej rovnosti – interpretujú rovnosť iba v prospech sexuálnych menšín, čo je v podstate popretie pôvodnej ľavicovej agendy, ktorá slovo rovnosť chápala v stieraní majetkových rozdielov medzi najbohatšími a najchudobnejšími, podporu odborov či zvyšovanie životnej úrovne pre pracujúce masy. Kým pôvodná ľavica bojovala za práva väčšiny, davov pracujúcich a zvyšovanie životnej úrovne, postmoderná ľavica bojuje pod vplyvom Rawlsa iba za práva menšín, čím podstatne vyregulovala svoj pôvodný zámer, ergo od podstaty už nie je ľavicou. 

Robert Fico si je týchto nebezpečenstiev plne vedomý, pretože ideológom „progresivizmu“ na základe ich činov rozhodne nejde ani o otvorenosť, ani o slobodu a už vôbec nie o demokraciu, čoho dôkazom je podpora a legitimizácia štátneho prevratu (Euromajdanu) u našich východných susedov, ktorý v konečnom dôsledku doviedol ľudstvo do stavu „za minútu dvanásť“. Môžeme sa zamyslieť, čo by sa stalo so Slovenskom, ak by sa tento prevrat podarilo presadiť aj u nás v čase protivládnych protestov (2018). Možno by zo Slovenska bola krajina ničená vojnou podobne ako susedný štát, preto bolo v tom čase odstúpenie Fica tak výrazne štátnickým krokom v prospech záchrany štátu, že si to možno v plnej miere uvedomíme, až keď všetky súvislosti vyplávajú na povrch.

Iba pripomeniem citát Roberta Fica, ktorý zaznel vo filme Zuzany Piussi Ukradnutý štát adresovaný Andrejovi Kiskovi: „Dvadsiaty september 2017, New York, Fifth Avenue… pýtam sa prečo hlava štátu SR išla na súkromnú pôdu k človeku, ktorý má veľmi pochybné meno.“ Iný citát z toho istého filmu od Juraja Šeligu: „…nikto nie je tak naivný, že si tu šiesti zavoláme, že poďte na námestia a príde 70 tisíc ľudí…“ A k tomu ešte jeden citát, tentokrát z Devína: „Po nešťastnej udalosti z 15. mája v Handlovej… neustále stúpa napätie v spoločnosti… čo by sa udialo, ak by bol zranený predstaviteľ opozície niekým, kto je spájaný s vládnou koalíciou… viete, čo by sa udialo? Aké zrážky, demonštrácie, prejavy nenávisti by sa šírili po celom Slovensku?“ 

Na záver Robert Fico predniesol báseň v podobe mierovej modlitby Milana Rúfusa. Zakončím tento článok citátom Vladimíra Clementisa: „Dávajte si pozor na politikov, ktorí ani nerecitujú, ani necitujú, ba sa ani neodvolávajú na slovenských básnikov!“ 

pripravil LP

---