Aj napriek trpkej skúsenosti z 50. rokov, Laco Novomeský zostal socialistom. V textoch zo 60. rokov však jasne poukazoval na to, že socializmus bez demokracie a slobody nie je možný. Skutočný socializmus musí byť slobodný a tvorivý. Prečítajte si tie najzaujímavejšie výroky od Laca Novomeského.
Text zverejňujeme pri príležitosti 17. novembra, s tým, že skutočný socializmus nie je možný bez slobody.
Moderná ľavica, akou DAV DVA je, si ctí slobodu slova a demokratické princípy,
odmieta však proti-ľavicovú, anti-socialistickú propagandu.
Socializmus nemôže existovať bez demokracie
Socializmus bez demokracie proste nemôže existovať, dokonca na príklad predmníchovskej republiky sa mi žiada povedať, že sama demokracia je len taká silná a v spoločnosti zakotvená, ako silný a spoločensky zakotvený je socializmus v nej. A keď aj potrebuje, ba mu aj priznávame isté nedemokratické práva na to, aby svoju moc posilnil a bezpečne upevnil, nepriznávame ich do aleluja, naveky, ale len na vymedzený čas, ktorý v rozličných krajinách môže a musí byť rozličný. Inak sa z vlády ľudu stáva vláda nad ľudom a zo socializmu v takejto pseudodemokracii len neveľmi príťažlivá karikatúra socializmu. … Demokracia v prvom desaťročí republiky mala kardinálne nedostatky. Nevedela premôcť mocnú vládu bohatých tried nad ňou, vládu finančnej oligarchie , nevedela vyriešiť národnostnú otázku v nej, t. j. aby Slováci a Česi vládli ako rovní s rovnými…
NOVOMESKÝ, L. Splátka veľkého dlhu II.Bratislava: Nadácia V. Clementisa. 1992. ISBN 80-8555-06-3,s.170-176
Socializmus potrebuje slobodu prejavu a Dostojevského
Socializmus sa od kapitalizmu odlišuje tým – a to aj sľúbil – že dvíha závory, ktoré kapitalizmus už zdvihnúť nemohol. … Ľudia prijali socializmus okrem iného aj v nádeji, že otvorí cestu k takej slobode myslenia a prejavu, akú im kapitalizmus neotvoril … disciplína sa musí uplatňovať vnútri mechanizmu, ktorý sa bude budovať na slobode prejavu a nie na jej obmedzovaní. …kultúru krajiny málokedy vytvárali spisovatelia oficiálni… od III. zjazdu sa, pravda, stalo veľmi veľa. Seifert je národným umelcom Holan vyšiel a rozobrali ho atď. Uznal sa jednoducho faktický stav. Súčasne vzniklo rozsiahle široké pole pre pokrokovú a progresívnu tendenciu. … lenže všetky tieto veľké plus existujú k tomu, čo bolo, a nie vo vzťahu k tomu, čo malo byť. …úlohou spisovateľov bude umožniť a zabezpečiť celkom slobodný prejav v najdokonalejšej miere … ide mi o to, aby sa dnešný Dostojevskij mohol stať Dostojevským, aby mohol povedať svoje slovo v kríze ľudí aj v socialistickej spoločnosti. … Hovorím o Dostojevskom nie pre jeho názory, ale preto, že je to pojem, nie pre jeho pravoslávnosť, ale preto, čo dal ľudstvu …. Nijaký poriadok predsa nie je dokonalý, na to sme si už zvykli. A čo so spoločnosťou, ktorá sa dusí vo vlastnej spokojnosti? To je tragédia sovietskej literatúry. Nemožno predsa riešiť veci tak, že namiesto Stalina budeme citovať Lenina.
NOVOMESKÝ, L. Splátka veľkého dlhu. Bratislava: Nadácia V. Clementisa. 1992. ISBN 80-85557-06-3, s.383-384
Ale socializmus treba chrániť,
nie však za cenu zásad, ktoré so
socializmom nemajú nič spoločné
Nechcem byť teraz múdry a vyčítať februárovým víťazom poklesy, ktoré som svojho času nevidel, alebo som nad nimi prižmuroval oči. Bolo mi, prirodzene jasné, že práve zrodená socialistická moc nemôže so svojimi odporcami jednať v rukavičkách. Šetrne a ohľaduplne. Akonáhle sa socializmus dostane k moci – a aj teraz som o tom presvedčený – je povinnosťou socialistov chrániť ho v tej miere, v akej sú schopní ho ohrozovať jeho odporcovia. To mu nesmieme vyčítať a túto tvrdosť mu v nijakom mene nevyčítame. Ale vyčítame mu bezohľadný, tvrdý prístup k „zásadám“, ktoré so socializmom nemajú nič spoločné a boli len pseudosocialistickou fasádou prekrývané. V bezohlavej honbe za centralizovanou mocou, za jej pevnosťou, neváhali jej predstavitelia zneužiť aj štátnu moc – ako je bezpečnosť a súdy – a v umelo nastrojených procesoch odsudzovali pod rozličnými zámienkami na mnohoročné žaláre mnohých jej odporcov, ba ministra zahraničných vecí Vladimíra Clementisa dokonca na smrť.
Združstevňovanie bola dobrá myšlienka,
malo byť dobrovoľné, aby sa ujalo „dal som“ pred „vzali mi“
Združstevňovanie poľnohospodárstva bolo správnou myšlienkou socializmu. … hospodárenie na malých gazdovstvách predstavovalo pri neprestajnom roľníckom lopotení neprestajný núdzny život a jednak si moderná strojová výroba priam vynucovala väčšie plochy – veď je neprestaviteľné, že by nepatrné pásiky zeme, ktoré prevažovali, obrábali traktory a kombajny…) a bude patriť k jeho veľkým úspechom, že sa ho podujal uskutočniť. Ale bude patriť aj zahanbujúcim nedostatkom ten spôsob, ako k jeho záslužnej úlohe pristupovali. Aké prefíkané formy nátlaku využíval na väčšinu roľníkov, hoci ortodoxný t.j. pravoverný výklad socializmu predpokladal podmienku dobrovoľný prístup roľníkov do kolektívneho hospodárenia. Toto okaté figliarstvo bolo tak všeobecné, že medzi roľníkmi sa väčšmi ujalo označenie „vzali mi“, než iné, jediné priliehavé „dal som“ … do družstva svoju škvarku, svoj dobytok, náradie atď. Taktiež súkromná obchodná a remeselnícka malovýroba bola zadministrovaná valcom socializmu… aby nefigurovalo v štatistikách súkromné podnikanie, hoci od čias, čo bolo praktické vytreté, trpí socialistická verejnosť na nedostatok drobných služieb. Štát (daňový úrad) mohol malovýrobu mať pod kontrolou, aby sa z nej postupne nevyvinul súkromno-kapitalistický element.
Proti porovnávaniu socializmu s fašizmom
…pri všetkých trpkých a trápnych, desných a ďalších skúsenostiach, treba povedať nahlas, že bol a je rozdiel medzi socializmom a fašizmom, ak chcete i medzi Stalinom a Hitlerom. Je pravda, sú tu zjavy a znaky lákajúce k porovnávaniu: jeden i druhý bol „nadčlovekom“, predmetom zbožštenia… autokratický… disponovali hrdelnými súdmi a lágrami, zavrhovali konkrétne smerovanie umenia… no pri všetkých tých skúsenostiach, ešte aj iných podobnostiach, bol priepastný rozdiel medzi spoločenskými triedami na čele ktorých stáli. A tieto rozdielne povahy tried, ich cieľov, historického poslania dôrazne varujú pred porovnávaním Stalina s Hitlerom, dokonca pred vkladaním znamienka rovnosti medzi socializmus a fašizmus. Výčiny kultu Stalinovej osobnosti išli na účet triedy a jej pokrokového poslania, ktorej boli cudzie a ktorá ich nepotrebuje. Kdežto Hitlerove v prospech triedy a jej príživníckej a reakčnej pozície, ktorá inú voľbu nemala a potrebovala ich v záujme udržania a predĺženia svojej moci.
Liberalizmus ako matka fašizmu
Vlastnou matkou európskej tragédie v rokoch 1933 až 1945 bolo dôsledné liberalistické chápanie demokracie, ktoré ovládlo západnú Európu.
O pôsobení v kresle povereníka
Neviem či som to robil dobre alebo zle. Jednoducho robil som to, čo som pokladal za správne ako básnik aj ako človek. Mal som vraj… prepustiť všetko učiteľstvo a z prepustených potom vyberať schopných príslušníkov nových kádrov… bol som v zajatí Leninovej myšlienky, že aj na kultúrnu revolúciu sa vzťahuje zásada, ktorá platí pre revolúciu vôbec, t .j. že sa robí s takými ľuďmi akí sú… ľutujem, že mojim nástupcom pripadla potom nevďačná úloha dokončiť a uskutočniť proces, ktorý nadlho poznačil postoj celej pofebruárovej generácie k nášmu socialistickému zriadeniu, čo mi je ľúto väčšmi, úprimne a naozaj. …ako politický funkcionár máš určité možnosti, a tie treba využiť, aj keď sú okolnosti nepriaznivé. … Ja osobne som prehral. … no zostáva povinnosťou zaujímať sa o veci národa, sveta. Hoci aj v básňach.
Laco Novomeský, pozri tiež Wikicitáty
Pripravil PhDr. Lukáš Perný, autor knihy Kultúrna revolúcia Laca Novomeského


Ten nadpis nezodpovedá obsahu a zmýšľaniu Novomeského. A práve tento nadpis sa často v argumentoch zjednodušene používa – aj proti socializmu.
…
Problém vyplýva hlavne z utopického chápania socializmu, vytrhnutého z kontextu vývoja ľudských dejín. Pritom socializmus je ako všetky predošlé systémy len bežným materiálnym objektom, podliehajúcim preto vývojovým (dialektickým) zákonom. Mohol sa vyvíjať len podľa všeobecného dejinného programu, vlastného všetkým spoločenským systémom.
…
Ani jeden systém sa nevyvíjal od začiatku ako demokratický. Prvé štádium vždy bolo poznačené silnou centralizovanou mocou. Jednak kvôli potlačeniu odporu starých síl. Kvôli akumulácii zdrojov na úkor osobnej spotreby ľudí. A hlavne tiež kvôli tomu, že na začiatku systém nemá vybudovanú vlastnú sociálno-ekonomickú základňu a teda ani neexistujú silné sociálne, ekonomické sily a väzby, ktoré by systém držali spolu. Tieto absentujúce sily sú preto nutne nahrádzané silným vládcom.
…
Nevoľnícky systém (otrokárstvo, feudalizmus) vznikal za pomoci despocií: egyptských faraónov, starogréckych tyranov, čínskych cisárov…
Kapitalizmus vznikal od 14. st. za pomoci absolutizmu. Bez absolutizmu by nedokázal potlačiť odpor starých síl, ale hlavne akumulovať obrovské materiálne, ľudské zdroje na prestavbu, ľudia by sa vzbúrili. Podporiť na úkor feudálov mestá (slobodné kráľovské mestá), kde vznikala trieda obchodníkov, mešťanov, remeselníkov ako zárodku buržoázie.
Aj kapitalizmus až po 300 rokoch absolutizmu, kedy si utvoril určité sociálne a ekonomické základy, prešiel od absolutizmu k formálnej demokracii. V r. 1688 počas tzv. Slávnej revolúcie v Anglicku prevzal moc od panovníka parlament. Ale volebné práva malo asi 5 % obyvateľov. Po ďalších 250 rokoch prišlo k ďalšej demokratizácii kapitalizmu – v r. 1848 prebehli buržoáznodemokratické revolúcie (obdoba r. 1989 v socializme). Ale aj vtedy nemala volebné práva ani polovica obyvateľov (napr. ženy ich získali až po r. 1920). Až po r. 1968, teda po 600 rokoch vývoja kapitalizmu, sa utvorila liberálno-demokratická podoba kapitalizmu.
…
Socializmus sa nemohol vyvíjať mimo tohto všeobecného, overeného programu, len preto, že si to niektorí želali. S. Allende, ktorý v Číle chcel utvoriť od začiatku demokratickou cestou, bol v r. 1973 zavraždený a v krajine bola zavedená polofašistická diktatúra. Podobne dopadol aj P. Lumumba v Kongu, zavraždený za pomoci belgických žoldnierov.
V r. 1968 došlo k demokratizácii a uvoľneniu socializmu. Ale podobne ako v kapitalizme v r. 1688, nemohlo dôjsť k absolútnej demokracii, ako o tom kričali niektorí spisovatelia, umelci a novinári.
V r. 1989 boli na programe socialistické demokratické revolúcie. Nakoniec, tam smerovala aj nálada ľudí, kapitalizmus si želalo len 3 % občanov.
Ďalší vývoj sa však nezvládol. A dnes možno povedať, že v novembri 1989 Európa a Slovensko stratili budúcnosť. Obrysy tohto procesu sú už čoraz viditeľnejšie.