BUDYŠÍN, 22. 5. 2025 – Delegácia Matice slovenskej vedená predsedom Mariánom Gešperom navštívila na pozvanie Matice lužickosrbskej vedenej Dr. Anjou Pohončowou nemecko-slovanské mesto Budyšín (Bautzen) na území Horných Lužíc. Pri tejto príležitosti navštívila 7600-člennú inštitúciu, ktorá zastrešuje aktivity 60 tisícovej národnostnej menšiny Lužických Srbov DOMOWINA, vzdelávacie centrum WITAJ, redakciu večerníka Serbske Nowiny, Lužickosrbský Inštitút a jeho rozsiahlu centrálnu bibliotéku, Lužickosrbské múzeum a okolité evanjelické a katolícke farnosti Hodźij (Göde) s 800-ročnou krstiteľnicou a Baćoń (Storcha) so sochami sv. Cyrila a Metoda a sv. Benna, patróna Lužických Srbov.
Delegácia Matice slovenskej bola pravdepodobne po desaťročiach vôbec prvou oficiálnou kultúrnou delegáciou, ktorá navštívila Lužických Srbov. Oboznámili sa podrobne s problematikou kultúry, literatúry, jazykovedy, histórie, umenia a vedy hornolužických a dolnolužických Srbov. Lužických Srbov v minulosti navštívil sám Ľudovít Štúr, vzniku Matice lužickosrbskej napomohol v 19. storočí aj sám Ján Kollár a kultúrne styky s Lužickými Srbmi tiež viedol cez Lužický seminár v Prahe aj bernolákovec Martin Hattala. Medzi zakladateľov lužickosrbskej Matice možno zaradiť osobnosti ako básnik, národný buditeľ a duchovný Handrij Zejler a spisovateľ, teológ a filológ Jan Arnošt Smoler. Medzi výrazné a Lužickým Srbmi uznávané osobnosti sa radí aj duchovný, prekladateľ Nové Zákona a zakladateľ časopisu Katolski Posoł Michał Hórnik, ktorého hrob symbolicky zdobený sochami Cyrila a Metoda delegácia navštívila. Matica lužickosrbská udržuje kultúrne styky okrem Matice slovenskej aj s Maticou slezkou, Maticou srbskou či Maticou moravskou, zúčastnila sa taktiež kongresov, ktoré organizovala Matica slovenská.
Delegáciu sprevádzal s historickým výkladom o dejinách Lužických Srbov, ale aj mesta Budyšín, ex-predseda Matice lužickosrbskej a referent Domowiny, potomok posledného lužickosrbského biskupa, básnik, hudobný redaktor známej relácie Ein Kessel Buntes ocenený Cenou Ćišinskeho Jurij Łušćanski. Delegácia Matice slovenskej si v centrálnej bibliotéke pozrela vôbec najstaršie lužickosrbské knihy, ktoré pochádzajú až z 16. storočia a oboznámili sa s činnosťou Lužickosrbského inštitútu (Serbski institut), ktorý je zameraný na kulturológiu, jazykovedu, literárnu vedu a digitalizáciu lužickosrbských písomností (filologický výskum kultúry Lužických Srbov sa označuje ako sorabistika). Navštívili Serbski dom, kde sídli centrálna organizácia Lužických Srbov Domowina, ale aj farnosti Hodźij a Baćoń či súsošie sv. Cyrila a Metoda na Stóži pri Smochćiciach.
Cestou do Nemecka položila veniec delegácia Matice slovenskej, symbolicky na Olšanskom cintoríne v Prahe, dvom propagátorom slovanskej kultúrnej spolupráce Jánovi Kollárovi a Pavlovi Jozefovi Šafárikovi, ktorý má toho roku 230. výročie narodenia. Pri tejto príležitosti tiež Matica slovenská zorganizovala podujatia v jeho rodnom Kobeliarove, v blízkej Rožňave a v septembri tiež organizuje medzinárodnú konferenciu, na ktorú pozvali aj zástupcov kultúrnych a vedeckých inštitúcií Lužických Srbov.
O návšteve Matice slovenskej tiež informoval 21. mája tiež tlačený večerník Serbske Nowiny a na sociálnych sieťach Matica slovenská. Súčasťou delegácie boli predseda Matice slovenskej Marían Gešper, tajomník Matice slovenskej Peter Schvantner, vedecký pracovník Matice slovenskej Lukáš Perný a tajomník Mladej Matice Lukáš Havlík.
Zaujímavosťou je, že v minulosti sa lužickosrbské rozprávky objavili vo vydavateľstve Mladé letá, a naopak, do lužickosrbského jazyka boli preložené diela slovenských autoriek ako Jablunková, Zelinová, Rázusová-Martáková a ďalší.
Medzi najvýznamnejších spisovateľov Lužických Srbov patria Jurij Brezan, Milčin Novak Nehonsky, Jurij Koch, Lóža Domašcyna a Benedikt Dyrlich.
Historická návšteva, symbol slovanskej spolupatričnosti a nový most medzi slovenskou a lužickosrbskou kultúrou. Matica slovenská opäť potvrdzuje svoje medzinárodné poslanie.
Redaktor DAV DVA Lukáš Perný, súčasť delegácie:
Na potulkách Budyšinom s excelentným odborníkom na dejiny Lužických Srbov, ale aj dejiny mesta Budyšín ex-predsedom Matice lužickosrbskej, básnikom, kultúrnym činovníkom, šefom najvýznamnejšej hudobnej relácie v NDR, ex-tajomníkom Domowiny Jurijom Lusćanskym v prítomnosti predsedkyne Matice lužickosrbskej Dr. Pohonćowej. Nevidel som krajší cintorín, než ten v Budyšíne zvaný na Miklawšku. Je to niečo ako lužickosrbský Slavín a odpočívajú tu lužickosrbskí národní dejatelia. Hroby sú krášlené kvetinami a ako povedal farár Gerart Wornar, ľudia tu doslova súperia v tom, kto sa vzornejšie stará o hrob svojich predkov. Cintorín tak nevyzerá desivo až strašidelne, ale ako romantické idylické miesto, ktoré navyše dotvárajú zrúcaniny kláštora. Kúsok ďalej je nádherný výhľad z mesta. Akoby tu smrť mala úplne iný význam, než v našich krajoch.
Jurij tu má tiež pochovaného prauja, ktorý bol posledný lužickosrbský biskup.Jurij nám tiež ukázal okno budovy, kde býval Napoleon, miesto, kde údajne bývala miestna striga, tvár mopsa na fasáde jednej z budov, (lebo ich pani grófka milovala), sochu legendárneho Rudolfa II., ulicu Karla Marxa (ktorú nepremenovali), budovu štyroch ročných období, mestskú baštu, budišínsku šikmú vežu či miestne kostoly. Vedeli ste napr. že v Budyšíně je najväčší kombinovaný kostol? Z jednej strany sú katolíci a z druhej evanjelici. Jurij nás tiež ako vynikajúci sprievodca zobral do okolitých katolíckych aj evanjelických obcí. Zaujímavosťou je aj cyrilometodský kult. Sv. Cyril a Metod tu majú ako apoštoli Slovanov veľkú úctu. Ich podobizne sú na náhrobku predsedu Matice Horníka, v kostole v Baćońi, ale aj na Stroži u Smochćic, kde sme si tiež dali spoločnú fotografiu.Napokon sme sa zastavili na mieste, kde bol kedysi serbsky seminár. Kaštieľ patrí katolíckej cirkvi a v súčasnosti sa využíva aj na komerčné účely.
