Malý dodatok k staršej úvahe z DAV DVA s názvom „Čo robiť“: Aspoň sa nebáť písať ako minimálny program

Zdieľaj článok:
Prepošlite článok emailom

Snáď v každom z nás sa po dobách hrôzovlády v rokoch 2020 až 2023 odohráva otázka, má zmysel niečo robiť, keď nás za názor môžu zničiť. Iste, dochádza následne k autocenzúre, okresávaniu vlastných ideálov, k okliešťovaniu vlastných snov o lepšej spoločnosti. Nepoviem kde, ani kedy, ani s kým, ale udiala sa nejaká diskusia, ani nepoviem o čom. Také je asi resumé všetkého, čo sa udialo, pretože aktér samotnej diskusie, extrémne vzdelaný človek, kedy si korešpondent DAV DVA nechce, aby bol zbytočne prepieraný. Ale kto z nás to vlastne chce? Otázkou ale zostáva, načo potom robiť nejaké diskusie, vydávať časopisy či robiť čokoľvek?

Diskusiu k tejto téme som neskôr rozvinul s Jurajom Janošovským, ktorý taktiež zdôraznil, že sa v každom z nás odohráva zápas či vôbec niečo robiť a vystaviť sa rizikám alebo jednoducho úplne rezignovať. Ja k tomu dodávam toľko, že ak by som uvažoval v tejto logike, nevyjde ani ročenka DAV DVA, neprevádzkujem ani tento web a nerobil by som vlastne nič.

Ak budú múdri ľudia ticho, hlupáci nám budú vládnuť. V podstate sa stotožňujem aj so závermi autora, že kedykoľvek sa môže situácia zmeniť. Kedykoľvek nás môžu „vypnúť“, napokon už sa to raz stalo (nám nie snáď iba preto, že bol DAV DVA stlmený). Pozoruhodná bola aj úvaha o tom, či by napr. pro-západná vláda chránila opozičného politika, ktorý by bol počas hypotetickej budúcej vlády napadnutý. Je vysoko pravedpodobné, že by militantná vláda, ktorá by každého, kto s ňou nesúhlasí označila za ruského agenta, vlastizradcu, konšpirátora, dezinformátora, propagandistu či hybridnú hrozbu, nebola k svojej opozícii nijak férová.

Ale čo bude ďalej? Počkáme si kým nás postupne zlikvidujú a budeme prečkávať v strachu, kedy to príde? Nehovorím, že máme teraz ísť do ulíc a demonštrovať, ale myslím si, že intelektuálny vzdor v podobe komentovania reality, aj ako kronika doby je nielen dôležitý, ale aj nutný pre budúce generácie.

Nemenovaný autor na nemenovanom podujatí na nemenovanom mieste však povedal toľko zásadných vecí, že je chyba už aj to, že ich odmieta zverejniť na DAV DVA. Sám povedal, že sú dohľadateľné zdroje, že ide jasné dáta. O to viac som smutný z toho, že tento text odmietol poskytnúť. Áno, všetci sme ohrození, všetci čo máme iný názor, než západná propaganda. To však neznamená, že sa budeme schovávať. Autora týmto pozdravujem, a iba dodávam, že je skutočne škoda, že text napokon odmietol poslať. Budem však korektný a neprezradím ani jeho meno, ani tému prednášky.

Z toho všetkého čo na prednáške zaznelo však treba povedať niektoré veľmi závažné fakty. Berte to ako vo Blade Runner, ako akési torzo informácií, ktoré sa k vám dostanú potom, čo zanikne internet.

Spomeniem aspoň zopár vecí, ktoré môžu byť pre čitateľa DAV DVA zaujímavé v rámci poznania reality:

Nedá mi však jeden komentár. Istý pán sa prihlásil pod nickom Pavlovič Slovanský do diskusie. V reakcii na to, že sme kolóniou, a že sa vlastne nedá nič urobiť, ani v prípade vojny, ktorú na nás možno pripravujú, povedal, že odmieta tvrdenie, že sme nič a že sa nedá nič robiť. Dodal Gándiho, že zmena začína od nás samých. Dá sa s ním súhlasiť, pretože kým my budeme donekonečna ticho, skutočne sa nedá nič urobiť. A malým činom je aj zverejnenie článku, ktorý oboznámi širokú verejnosť o zaujímavé informácie. A malým činom je aj publikovanie ROČENKY DAV DVA 2024/25.

lp

Odoberajte prehľadný sumár článkov - 1x týždenne




One thought on “Malý dodatok k staršej úvahe z DAV DVA s názvom „Čo robiť“: Aspoň sa nebáť písať ako minimálny program

  • 3. júla 2025 at 10:07
    Permalink

    Malý dodatok k Malému dodatku…
    Nie som zástancom rezignácie!
    V súčasnosti, keď je názor „trestný“ a trestaný, chápem však, tých opatrných (živiteľov rodín, v menej vznešenom prípade, aj dočasne zamestnaných…).
    Mňa z opatrnosti vyliečil vývoj po Novembri ´89.
    To, čo bolo na prednovembrovom režime zlé a hlúpe, stalo sa v novom režime štandardom! Korupcia sa nezmenila, len sa zmenila mena (čo dokázal okresný tajomník, dnes sa dosahuje „percentami“ z verejných zákazok… 1 tajomník OV KSS= 10 000 Eur). Spravodlivosť, socialistickým režimom, niekedy politicky ohýbaná sa zmenila na legálnu nespravodlivosť (zvolení poslanec má podľa „ústavného súdu“ viac práva, ako 600 tisíc občanov…).
    No a elity? Arogantné, hlúpe a bez morálky (bez rešpektu k hodnotám). Myslím, že práve „výber“ ľudí, značne prispel k prehre v studenej vojne (boli sme naivní, disciplinovaní a dôverčiví…). Nie vždy sa tak prejavila sila osobnosti, kreativita, schopnosti a erudícia (lojalita fungovala lepšie, ako talent). A dnes: až na riedke výnimky, lojalita (najmä tá kompradorská – voči zahraničným záujmom) vynáša gaunerov a tupcov na najvyššie poschodia politiky. Grohling, Naď, Šimečka a jeho kvákajúce žabky-demokratky sú esenciou tuposti a podlízavosti…
    Priznávam sa k prednovembrovej „opatrnosti“. Najmä z rešpektu k verejnému stavu vecí (dodnes socializmus považujem za priateľskejší „friendly“ k ľuďom, humánnejší a aj viac demokratickejší – napriek „volebnému“ formalizmu, ľudia dostávali lepšie vzdelanie, boli lepšie informovaní a mali väčšiu silu „občianskej“ politiky).
    Áno, kritizoval som chyby len „do výšky svojho platu“.
    Dodnes si kladiem otázku: mohlo byť niečo inak?…
    A ešte poznámku k rezignácii: kvapka vody neláme skalu silou, ale opakovaním -svojou stálosťou !

    Reply

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *