Filmový návrh pre čitateľov DAV DVA.
Film Kusturicu a Kovačevića s hudbou Bregovića UNDERGROUND (1995), ktorý je v podstate ako podobenstvo na juhoslovanské dejiny, ktoré so silnou dávkou irónie a sarkazmu opisuje ako ilúziu (v podzemí sú udržovaní v ilúzii pokračujúcej vojny hrdinovia odboja pod zámienkou výroby zbraní), aby sa v závere vrátil k potrebe po veľkom naratíve, keď dramaticky opisuje vojny a rozpad Juhoslávie ako nostalgiu za jednotou.
Film opisuje živelnosť Balkánu v jeho pozitívnych, ale aj negatívnych polohách, miestami ide k stereotypizáciám. Prepája čierny humor, bolesť, živelnosť, lásku, zradu, utrpenie, a súčasne za všetkou iróniou v závere otvára potrebu jednoty a mieru medzi národmi.
Film je predvojom v tom, že v podstate je príkladom toho, čo v súlade s filozofiou Michaela Hausera, možno označiť ako predvoj umenia interregna.
Únavu z veľkých rozprávaní (z moderny) nahradí únava z malých rozprávaní (z postmodernizmu a dekonštruktivizmu) s návratom k veľkým príbehom, zmyslu pre dejiny, príbehy-naratívy a veľké idey (slovanská jednota, kresťanstvo, Boh, sociálna spravodlivosť, národ, mier) v kontexte toho, čo môže nasledovať po post-moderne (teda od moderny, cez postmodernu k neomoderne).
Západní svět musí pochopit, že nikdo nemůže nikoho omezovat, že Balkán musí žít svůj vlastní život s vlastní rozmanitostí kultur, náboženství a jazyků. Musí pochopit, že by neměli zhoršovat situaci svými vlastními frustracemi a nefunkčními nápady, že čím více bomb spadne na Jugoslávii, tím méně bezpečnosti bude v Evropě.
— Miki Manojlović, 1999, predstaviteľ Marka vo filme Underground
Onen návrat k autenticite a túžbu po pravde zosobňuje postava naivného Ivana, akoby s odkazom na biblického blahoslaveného chudobného duchom, ktorému patrí kráľovstvo nebeské (Mt 5, 3), ktorý plače, nechce prijať stratu ilúzii, odmieta prijať, že Juhoslávia neexistuje. Odmieta tiež odchod do Talianska a stretáva symbolicky svoju stratenú opicu a ocitá sa uprostred občianskej vojny, zbije Marka a volí radšej smrť, pričom ešte predtým vyriekne: „Bože, odpusť mi.“ Biblická symbolika pokračuje Markovou vetou: „Vojna nie je vojnou, kým nezdvihne ruku brat na brata.“
Uprostred apokalyptických výjavov sa objavuje biely kôň a Kristus otočený naruby, pričom film končí utopickou scénou, kde sú všetci mladí a stretávajú sa za jedným stolom podobne ako tisíc rokov hodujúci Slováci v Jakubiskovej Tisícročnej včele.
Zaujímavosť na záver: Vo filme sa objaví aj Dr. Gustáv Husák (pohreb maršala Tita).
Lukáš Perný (ukážka z pripravovanej štúdie)
