Péter Magyar: nádej pre jedných, ilúzia pre druhých
PETER SCHVANTNER: Nedeľa 12. apríla 2026 priniesla v Maďarsku výraznú politickú zmenu. Niektorí komentátori, tradične prehnane, hovoria o akejsi revolúcii či dokonca prevrate. Hyperbolizácia sa však nekončí len pri opise tejto zmeny, ale pokračuje najmä pri hodnotení predsedu víťaznej strany TISZA Pétera Magyara. A to všetko s cieľom vykresliť obraz blížiacej sa podobnej zmeny na Slovensku. Od toho sme však ešte ďaleko. Rovnako ďaleko od reality sú v tomto prípade aj niektorí politici, novinári či komentátori.
Péter Magyar totiž nie je žiadnou neznámou. Je to vyštudovaný právnik, ktorý zastával viacero pozícií v štátnej správe aj v štátnych podnikoch – pôsobil napríklad na maďarskom zastupiteľstve pri Európskej únii a neskôr vo vedení či dozorných orgánoch firiem ako Magyar Közút alebo energetická skupina MVM. Ako sa mu to podarilo? Jednoducho. Takmer 20 rokov bol členom Orbánovho Fideszu a patril do okruhu ľudí napojených na vládnu moc.
Za zmienku stojí aj jeho bývalá manželka, exministerka spravodlivosti Judit Varga, ktorá bola zapletená do kauzy prezidentskej milosti udelenej Katalin Novákovou. Tá v roku 2023 omilostila Endreho K., bývalého zástupcu riaditeľa detského domova odsúdeného za krytie sexuálneho zneužívania maloletých (kauza Bicske). Tento krok vyvolal masívny verejný škandál a viedol k odstúpeniu prezidentky Novákovej aj samotnej Vargovej.
Práve toto bol zlomový moment aj v politickom príbehu Pétera Magyara. Začiatkom roka 2024 vystúpil proti vedeniu štátu – symbolicky na opozičnej platforme YouTube. V tom čase ešte málokto tušil, kam to povedie. Následne vybudoval hnutie, ktoré vďaka intenzívnej kampani, najmä na sociálnych sieťach (pri obmedzenom priestore v tradičných médiách), dokázalo zásadne prekresliť politickú mapu Maďarska. Masové zhromaždenia v Budapešti už v závere kampane naznačovali, že nejde len o protestný projekt.
Treba mu priznať, že s pomocou profesionálne vedeného politického marketingu, silného finančného zázemia (ktorého pôvod nie je celkom jasný) a disciplinovanej kampane dokázal poraziť Fidesz. Jeho tím sa vyhol zásadným chybám a potenciálne kauzy sa nepodarilo rozvinúť do miery, ktorá by ho vážnejšie poškodila.
Porážka Viktora Orbána však nebola len výsledkom dobrej kampane. Šestnásť rokov pri moci je dlhý čas a voličská únava sa skôr či neskôr dostaví. Napriek obavám časti verejnosti Orbán výsledok volieb uznal a ešte počas sčítavania hlasov pogratuloval víťazovi. Aj to je moment, ktorý stojí za zmienku. Takto sa asi diktátor nespráva.
Zmena je v politike prirodzená, sama o sebe však negarantuje zmenu k lepšiemu. Magyar v mnohom nepôsobí ako úplný opak svojho predchodcu, skôr ako jeho modernejšia verzia – „Orbán light“. Naznačil to aj vo svojom víťaznom prejave. Nešlo v ňom primárne o koniec Orbána, ale o víziu budúcnosti, v ktorej má jasne dominovať dôraz na maďarské národné záujmy – často aj nad rámec záujmov EÚ. Tento motív sa v jeho vystúpení opakoval viackrát. Zároveň sa opieral o historické osobnosti a štátnické symboly, pričom prejav ako celok pôsobil suverénne a politicky zrelšie, než sme zvyknutí vidieť u mnohých slovenských politikov.
Kontinuitu v štýle naznačili aj jeho ďalšie vyjadrenia. Prezidenta vyzval, aby ho bezodkladne poveril zostavením vlády a následne zvážil odchod z funkcie. Zároveň vyzval na odchod viacerých vysokých štátnych predstaviteľov, keď hovoril o „bábkach“, ktoré podľa neho súčasná moc dosadila do kľúčových pozícií. Konkrétne spomenul napríklad vedenie Štátneho kontrolného úradu (ÁSZ), Úradu pre hospodársku súťaž (GVH) či Mediálnej rady (Médiatanács).
V zahraničnej politike možno očakávať mierne probruselský obrat, no bez radikálnych zmien. Opatrný bude pravdepodobne aj v otázke Ukrajiny – už teraz naznačil, že nepodporuje jej urýchlený vstup do Európskej únie.
O to paradoxnejšie, niekedy až smiešne, pôsobí nadšenie časti slovenských liberálnych a progresívnych strán z jeho víťazstva. Buď nepochopili jeho politiku, postavenú na silnom národnom akcentovaní Maďarska, alebo si do nej len projektujú vlastné očakávania. Predstava, že podobný scenár čaká Slovensko už o rok, je skôr politickým želaním než realistickou prognózou. To, čo sa podarilo Magyarovi, nemá dnes na slovenskej opozičnej scéne obdobu – ani personálne, ani organizačne. Vytvoril nové hnutie, priniesol nové tváre a najmä presvedčivo pracoval s naratívom zmeny. Slovenský naratív „lebo Fico“ je tu už príliš dlho a svoje limity ukázal najmä v rokoch 2020 – 2023.
Z nášho pohľadu bude ale zaujímavý aj jeho postoj voči Slovensku. Ako sa totiž zatiaľ ukazuje, dobré slovensko-maďarské vzťahy boli zosobnené hlavne vzťahom Roberta Fica s Viktorom Orbánom. Magyar vo svojom prejave Slovensko spomenul len okrajovo, skôr v kontexte spolupráce v rámci V4. Väčší dôraz kládol na obnovu vzťahov s Poľskom, Rakúskom či Nemeckom. Zároveň deklaroval, že chce byť premiérom všetkých Maďarov, vrátane tých žijúcich za hranicami. Aj preto je na mieste sledovať, ako sa postaví k citlivým témam, ako sú Benešove dekréty, o ktorých v minulosti hovoril v súvislosti s potrebou „vyrovnania historických krívd“. Čo to bude znamenať v praxi, ukáže až čas.
Otázniky visia aj nad energetickou politikou, najmä v kontexte ropovodu Družba. Aj tu sa môže realita veľmi rýchlo prispôsobiť politickým potrebám. Alebo kto vie, Družba sa možno „zázračne“ opraví už za pár dní.
Maďari si v demokratických voľbách zvolili zmenu. Hnutie okolo Pétera Magyara však čaká náročná konfrontácia so systémom, ktorý tu vybudoval Viktor Orbán. Očakávanie sú veľké a občania netrpezliví. Čo však asi meniť nebude je volebný systém, ktorý mu pomohol k takémuto drvivému víťazstvu vo voľbách. To ukazuje aj dobrý výber regionálnych kandidátov. Pre mnohých však pôjde o premiéru nielen v parlamente ale v ústredných funkciách štátnej správy. My však dúfajme, že slovensko-maďarské vzťahy sa nedostanú na bod mrazu.
Pre Slovensko bude najdôležitejšie jediné – aby sa vzájomné vzťahy neposunuli späť do napätia, ktoré sme už v minulosti zažili.
Peter Schvantner,
autor je historik, politológ
a podpredseda Matice slovenskej
Ďalšie komentáre:
EDUARD CHMELÁR k téme vystúpil v TA3:
GABRIELA ROTHMAYEROVÁ: „Po zverejnení výsledkov volieb, z ktorých vyplýva jasné víťazstvo strany Pétera Magyara, vypukli v uliciach hlavného mesta Budapešť búrlivé oslavy stúpencov Tiszy, píše server 24.hu.“ Doprajme im to, v Budapešti sa konal zázrak, podobný tomu v Bratislave, keď vyhral Matovič. A tiež mal na začiatku ústavnú väčšinu. Sláva víťazom, česť porazeným.(P.s. – keď Fedor Flašík vymýšľal lídra novej strany, mal parametre: mladý, právnik, štíhly, vysoký nad 180 cm. Lebo vedel, že 70 percent človeka vníma volič očami. 
To sedí. Magyar zadaným parametrom tiež zodpovedá: mladý, právnik, štíhly, vysoký… Väčšina nikdy nečíta volebné programy a ako hovorí klasik, volič vie h…o. Ale to len na okraj.)
Gyimesi György: KTO TERAZ PODRŽÍ EURÓPU? Maďarské voľby ukázali, že demokracia je oslavou vôle ľudí. Národ rozhodol o svojej vlastnej budúcnosti – a nám neostáva iné, ako toto rozhodnutie rešpektovať. Včera sa skončila jedna éra. Lúči sa predseda vlády, ktorý nielen viedol Maďarsko, ale mal váhu aj vo svetovej politike. Bol to líder, ktorého brali vážne aj v globálnom politickom priestore, a s ktorým boli lídri veľmocí v priamom kontakte. Presadzoval vlasteneckú a suverenistickú politiku, dôsledne stál za svojimi princípmi a neustúpil ani vtedy, keď bol naňho vyvíjaný extrémny tlak. Ľud rozhodol, a tým sa začína nová kapitola maďarských dejín. Moc teraz preberá líder, ktorý vyrastal v tom istom politickom prostredí a teraz dostáva príležitosť ukázať, čo dokáže.No uprostred silných emócií spojených so zmenou je ťažké vidieť veci jasne. Sľuby sú hlasné, nádeje silné, ale čas vždy ukáže, čo je reálne uskutočniteľné a čo zostane len nesplneným sľubom.V Maďarsku sa dá politicky prežiť len s rešpektom k vôli ľudí. To je jediný pevný základ. A teraz sa vráťme domov, na Slovensko. Malá krajina, no s čoraz väčším bremenom na pleciach. Zatiaľ čo sa svet okolo nás mení a silné štáty hľadajú nové smerovanie, my stojíme sami. Sami s našou zodpovednosťou. Sami s váhou našich rozhodnutí. No možno práve v tom spočíva aj naša sila. Tentoraz totiž závisí už len od nás, či dokážeme zachovať stabilitu Európy, ako aj naše hodnoty a identitu. Sme malý štát – no okamih, v ktorom žijeme, má historickú váhu. A teraz po prvýkrát môžeme skutočne pocítiť: zostali sme sami.
Gyimesi k téme vystúpil pre E-REPORT a NA PALETE
Maďarsko bude s Ruskom spolupracovať aj pod Magyarom. Aj Putinovi, zdvihne telefón. Draxler v HS
