Richard Cviklovič: Budúcnosť záleží iba na nás

Zdieľaj článok:

Karl Marx napísal v eseji pod názvom Der Achtzehnte Brumaire des Louis Bonaparte (Osemnásta jeseň Luisa Bonaparteho), ktorá bola vydaná v roku 1852 v USA v marxistickom časopise Die Revolution v nemeckom jazyku výrok šitý na mieru: “História sa opakuje, najskôr ako tragédia, druhýkrát ako fraška.” (1) Rád by som k tomu iba dodal, že história sa opakuje aj tretí krát a to v podobe stále narastajúceho imperializmu spolu s militarizmom.

Vidíme, čo sa deje vo Venezuele, Kube a iných kútoch sveta, kde si ľudia vybojovali revolúciou socialistickú cestu. Kapitalistické štáty, hlavne USA, verejne bez akéhokoľvek zaváhania ukazujú, ako si môžu čokoľvek voči komukoľvek dovoliť a presadzujú to silou a formou sankcií. Pokiaľ by sa mohli aj naďalej krajiny ako Kuba, či Venezuela slobodne rozvíjať v socialistickom smerovaní bez obmedzenia a ohrozovania inými štátmi, vyzeral by život v týchto a im podobných krajinách úplne inak. Netrpeli by nedostatkom všetkého, čo im je v súčasnosti odopierané.

O vojenskej sankcii môže rozhodnúť iba Bezpečnostná rada OSN (BR OSN) podľa článku 7 Charty OSN v prípade ohrozenia medzinárodného mieru (článok 42 Charty OSN). O vojenskej sankcii môže BR OSN rozhodnúť iba v krajnom prípade, keď sa iný typ nevojenskej sankcie ustanovený Chartou OSN javí ako nedostatočný (článok 41 Charty OSN). (2)

Pokiaľ ma bude Brit, alebo Američan presviedčať o tom, že socializmus je špatná cesta pre spoločnosť, nech je to už z akýchkoľvek dôvodov, dokážem to pochopiť. Títo ľudia nemali nikdy možnosť zažiť socializmus, aký bol napríklad v Československu. Neprekvapí ma ani to, že naši mladí ľudia majú o žití bežných ľudí v ČSSR v rokoch osemdesiatych mylné názory, čo vyplýva iba z toho, že dnes je na Slovensku absolútna antikomunistická propaganda. No keď počúvam našinca v jeho, alebo jej 50-tych až 80-tych rokoch života ako nebezpečný a zlý socializmus v 80-tych rokoch u nás bol, mám pocit, že takýto človek asi ani nežil v rovnakom štáte a čase o ktorom sa rozprávame.

To, čo Čínska ľudová republika dokázala urobiť vo svojom hospodárstve, priemysle a iných rezortoch je skutočne obdivuhodné. Zdvihla sa životná úroveň, krajina patrí medzi najsilnejšie ekonomiky sveta, je na tom omnoho lepšie ako súčasná Európa a to všetko pri zachovaní socialistickej cesty. Naproti tomu u nás v Európe máme obrovské problémy s konkurencieschopnosťou vo svete a to v mnohých oblastiach. To sa týka aj Slovenskej republiky. Socialistické Československo si v 80-tych rokoch viedlo vo všetkých oblastiach v porovnaní z inými socialistickými krajinami v Európe dobre. (3)

Ľudia mali sociálne istoty, prácu, bezpečnosť v uliciach bola neporovnateľná s tými na vtedajšom západe, ľudia chodili na dovolenky, štátom bolo plne hradené školstvo, zdravotníctvo a iné služby. Deti chodili v lete do pionierskych táborov. Rodičia nemuseli nič hradiť. Ani za tábor, ani za školské pomôcky. Ak bude niekto namietať, že v tej dobe bola v mnohých odvetviach korupcia má pravdu. Avšak, dnes sme na tom určite oveľa horšie. Priemerný plat v čistom bol približne 3000 – Kčs a chlieb stál cca 3- Kčs. Pivo ste mohli piť za približne 1.80 – Kčs. (4)

Neexistovali žiadne hypotéky a ani exekúcie. Vzťahy v rodinách, na pracoviskách, v školách a celkovo v spoločnosti boli na oveľa lepšej úrovni ako sú dnes. Ľudia si viac vážili jeden druhého, zamestnania mali svoje morálne a spoločenské postavenie. Povaľačstvo, príživníctvo, neplatenie alimentov, či rozkrádanie socialistického majetku bolo trestné. Bezdomovcov sme videli v amerických filmoch v sobotu večer na prvom programe. Za úmyselnú vraždu bol trest smrti. V práci ľudia nemali strach z prepustenia, vydávali sa knihy svetových spisovateľov, aj tých zo západných krajín a podobne. Nežili sme tu ako opice na stromoch. Ani sme nežili v chyžiach a chudobe ako sa to snažia mnohokrát vykresliť tvorcovia amerických filmov, keď´natáčajú filmy ktorých príbeh sa odohráva v vtedajšom socialistickom tábore. Človek má tendenciu spomínať iba na to dobré, čo môže skresľovať informácie o socializme osemdesiatych rokov v ČSSR. Aj vtedy bolo množstvo problémov, ktoré bolo treba riešiť.

Žijeme v kapitalistickom zriadení, ktoré, okrem iného ovládajú trhy. Štát stráca svoju podstatu a občan sa v takomto štáte stáva otrokom korporácii a ich majiteľov. Nech je to v akejkoľvek forme, pri akejkoľvek príležitosti, občan slúži kapitalizmu vo všetkých smeroch. Od narodenia až po smrť. “Dejiny všetkých predchádzajúcich spoločností boli dejinami triednych bojov.” Napísal Karl Marx. A mal neuveriteľnú pravdu. Aj my sme súčasťou toho výroku. Sme spoločnosťou, v ktorej prebieha triedny boj. Záleží iba na každom z nás, do akej miery sme ochotný obetovať samých seba, aby sme dokázali zmeniť smerovanie našich dejín k lepšej spoločnosti, v ktorej bude drvivá väčšina obyvateľov spolunažívať v pokoji a mieri.

Za mier, za socializmus!

Richard Cviklovič