Alebo ako inak nazvať úspešný príbeh našej republiky?
Stačilo veľmi málo, aby sa ten „úspešný príbeh“, o ktorom hovoria naši politici, ukázal v plnej paráde. Alebo skôr nahote?
Trochu nám nasnežilo. Aby som nikomu nekrivdila, nasnežilo trochu viac, ako po iné zimy a nastala pohroma. Náš bohatý štát, ktorý môže kupovať stíhačky a inú vojenskú techniku za miliardy eur nemá prostriedky na odstraňovanie obyčajného snehu. Nie sú na to peniaze, nie sú na to stroje a hlavne, nie sú na to ľudia.
Prehadzujú sa kompetencie, prebiehajú hádky o tom, kto je zodpovedný za čistenie chodníkov a sneh padá a padá a ešte aj padať bude. Hľadajú sa riešenia, ako situáciu riešiť, zasadajú krízové štáby a televízie nás informujú, že sneh napríklad odpratávajú aj väzni, po týždni trvajúcej kalamity sa dokonca zapojila aj armáda, haleluja…
Absurdistan? A ešte aký.
Ale čo čakať od našej demokraticky zvolenej vládnucej triedy?
Určite je potrebné vypísať verejnú súťaž na to, kto bude sneh odpratávať a aby bolo všetko transparentné a v súlade s právnymi normami, prebehne aj výberové konanie, aby sa na miesta odpratávačov snehu dostali tí správni ľudia. A kým sa tak stane, tak sa ten sneh na chodníkoch a cestách, ktorý všetkých trápi určite roztopí a bude po kalamite.
Ale teraz vážne.
Je veľkou hanbou tohto štátu, keď si kompetentní prehadzujú právomoci a zbavujú sa zodpovednosti.
Je veľkou hanbou tohto štátu, ktorý vyhadzuje peniaze na zbrane a jeho predstavitelia si dvíhajú platy, že nemá peniaze na obyčajnú zimnú údržbu ciest a chodníkov.
Je veľkou hanbou tohto štátu, že sú na Slovensku miesta, kde kvôli nízkemu počtu obyvateľov a vysokému veku, tých ktorí dožívajú v malých dedinách, nemá kto ten sneh upratať.
Kompetentní na vysokých miestach zborovo kričia: Je niečo zhnité v štáte Slovenskom. Ale nikto z nich nepomenuje, čo to je, to zhnité. Veď predsa si nikto nebude kadiť do vlastného hniezda.
A občania?
Niektorí nadávajú a zlostia sa a snažia sa na vlastné náklady odpratávať haldy snehu, aby sa mohli dostať aspoň k svojim príbytkom.
Starostovia malých obcí sú odkázaní sami na seba a robia čo sa dá. Predseda ZMOSu sa pred týždňom v spravodajskej televízii vyjadril, že on upratovať sneh nebude, pretože jeho povinnosťou je len organizovať odpratávanie snehu.
A čo tak ísť príkladom a nehanbiť sa za manuálnu prácu, ktorá je potrebná, práve v takýchto prípadoch.
V jednom zo svojich komentároch som napísala, že pominula doba skutočných mužov.
Áno pominula. Dnes je doba pánov a zobrať do ruky lopatu a ísť robiť, keď je to nutné, je pre takýchto ľudí niečo nepredstaviteľné, najmä keď je to v záujme spoločnosti.
Absurdistan?
Áno, Absurdistan, ktorému korunu nasadil náš pán prezident, ktorý sa nedávno poriadne vyznamenal tým, že dal štátne vyznamenania aj zopár svojim kamarátom a ukázal tak, že je verný svojim papalášskym manierom.
Vyzerá to tak, že sa „úspešný príbeh“ vďaka absurdným udalostiam posledných dní stáva „Bordelistanom“, kde si demokraticky zvolená vládnuca vrstva robí čo chce a občania sa môžu na to len pozerať a odpratávať sneh, ktorý stále pribúda a bude pribúdať, pretože zima ešte stále nekončí…
Devana
Výstižné! Presne tak: „Absurdistan – Bordelistan“!
Snehu pribúda a pribúda a morálky ubúda a ubúda.
Asi by bolo dobré oprášiť „nežné novembrové“: „K LOPATE!!!“
Ešte šťastie , že toľko ako na Orave a Kysuciach nesneží v Bratislave a Košiciach. To by bolo bordelu. Média hlavného prúdu, by určite obvinili jediného možného vinníka – RUSKO. Tam predsa sneží, sneží a sneží a je zima, zima a zima tak ju isto iste poslali k nám. Veď my na Slovensku sme najlepšie pripravení na sneh v júly a auguste a čo čert nechce ono sneží a je zima v decembri, januári a februári. Ako je to možné, páni poslanci, ministri a manipulátory ? To neviete zasiahnuť a prijať nejaký zákon, vyhlášku, nariadenie či uznesenie a napísať pár povzbudivých článkov , či urobiť nejakú reportáž aby sme vedeli čo si máme myslieť? Jednoduchšie si je kopnúť do toho, čo tu bolo pred 30 rokmi.
Zvláštne myšlienkové pochody. No chaos.
Div že ten Kiska tým že vyznamenal ľudí ktorí si to zaslúžili nespôsobil tú snehovú kalamitu.
Ej, veru máš pravdu. Skôr by som uvítal na poste prezidenta takého, ktorý spôsobí hoci aj snehovú kalamitu, ako takého ktorý dehonestuje tento post daňovým deliktom a je namočený v pozemkovom kšefte…..
Alebo žeby tie divné myšlienkové pochody nemala autorka, ale ty?
Ešte dodatok.
Za tú kalamitu môže „sereš“ :-)))
Pán Jankech, je mi ľúto, netuším, čo alebo kto je „sereš“, ale ak tým myslíte G. Sorosa, môže za všeličo, ale až takú božskú podstatu, akú mu pripisujete určite nemá. Iba, ak by bol zodpovedný za vaše utkvelé predstavy a momentálnu, mentálnu indispozíciu, ktorá vás viedla k napísaniu vašich absurdných komentárov… S vašim problémom vám nemôžem pomôcť, nezaoberám sa liečením fantazmagorických stavov…
Slečna Devana.
Čo veta to „perla ducha“
To s tým „serešom“ bolo myslené totiž ironicky:))
Ja tomu hovorím banana Slovakia!
Diabol sa zvykne skrývať v detailoch. Možno ten „prúser“ nie je v tom, že starosta nechytí do ruky lopatu a len organizuje, ale práve v tom, ako organizuje. Pri našej bytovke prehrmel traktor so snežnou radlicou takou rýchlosťou, že neviem, či by mu policajti nedali pokutu za rýchlosť. Na prístupovú cestu ku garážam sa vykašlal (má úkol, nestíha…), ale keby aspoň pred odbočkou na chvíľku zdvihol radlicu, dalo by sa cez ten ujazdený sneh prejsť. Takto sa mu ale podarilo urobiť parádnu polmetrovú bariéru, takže lopaty sa museli chytiť tí, čo od garáží plánovali dostať sa na hlavnú cestu.
Mne sa nikdy nepáčil ten zákon „prerastania kvantity do kvality“, o ktorom hovorili marxisti, ale keď sa do obmedzenej pracovnej a finančnej kapacity natlačí kvantita úloh a na to napadá kvantita snehu, tak (musím uznať) prerastie to do inakšej kvality.
Pán Moravčík, to sa Vám podarilo, dobre som sa pobavila, situačná komika. Už tu chýba len vtipné Devanino „haleluja…“
V tv debate hovoril telefonicky moderátor p. Bielik so starostom Bajeroviec a starostkou Svrčinovca.
Myslím si, že robili čo sa dalo v danej situácii aj napriek prekážkam…
U nás si sypač s pluhom zamieňa údržbu cesty s Dakarom a keď je na ceste brečka, tak je ošpliechané všetko, aj fasády domov…
Pri autobusových zastávkach boli kopy snehu, chodník bol síce odhrnutý, ale viac ako pol metrový mantinel z neho bránil v nastupovaní i vystupovaní… Kým som čakala na bus, tak som tam aspoň trochu vydupkala miesto, aby sa dalo normálne nastúpiť, stačilo, aby človek, ktorý odhŕňal chodník, mal lopatu a urobil aspoň metrový priestor pre nastupovanie a vystupovanie…
Príjazdovú cestu čistíme bežne a nie je nič príjemné, keď o chvíľu, je na nej nová hromada snehu od pluhu a pritom by naozaj stačilo na pár metrov zdvihnúť radlicu…
Ale to sú len drobnosti oproti tomu, že na nič nie sú peniaze a našich predstaviteľov, každú zimu tá potvora sneh prekvapí… Ak by sme žili niekde v trópoch, tak by sneh prekvapil, ale tu u nás, je prirodzenou súčasťou zimy…
V súvislosti s problémom s odpratávaním snehu vyvstáva otázka efektívnosti tzv. konkretizácie vlastníctva v kapitalizme. Tvrdilo sa, že v socializme spoločenské vlastníctvo vedie k tomu, že kde niet konkrétneho vlastnícka, tam sa nemá kto o majetok starať.
Problémy boli aj v socializme, vždy boli a budú, ale nedošli až do takejto úrovne. Ľudia si jednoducho priestory pred domami očistili, bolo to v ich záujme.
V kapitalizme prebehol proces odštátňovania, aby vraj každý kúsok pozemku mal vlastného pána.
Nuž udialo sa, len vlastníkom sa nechce pracovať. Už to nie je klasický kapitalizmus 18.-19. st., kde to mohlo byť motívom, dnes je vlastníctvo skôr predmetom špekulácie.
U nás na dedine sa množstvo ľudí hlási k pozemkom po dedine, okolo dediny, vraj sú ich. Len kosiť a pracovať na nich nemá kto.
Pritom za socializmu to nebol problém, bol vykosený, obhospodarovaný každý kúsok pôdy, kosiť sme chodili ešte aj malé lúčky do lesa, pretože nebolo kde. Ľudia hospodárili, kosili, chovali množstvo zvierat.
Dnes, ak padne konár na chodník, tak niet dobrovoľníka, ktorý by ho jednoducho odložil bokom. Rieši sa to administratívnou cestou, ak má kto, nahlási to na mestský úrad a ten rieši, ak má čas. Ak nemá voľných ľudí a auto, konár tam zostane ležať aj mesiac.
Autá dnes veselo parkujú na chodníkoch, aj pred rodinnými domami, pokladajú ten priestor za svoj. Ale keď ide o sneh, ten nemá kto odpratať.
Aj na tomto príklade vidieť, že stará triedna kapitalistická spoločnosť, s jej triednym videním a delením ľudí na elitu, smotánku a plebs, úspešných a neúspešných, s jej dehonestovaním fyzickej práce ako podradnej, vhodnej tak pre plebs, už nedokáže riešiť bežné každodenné problémy, jej nástroje beznádejne historicky zastarali.
Ja napr. rád odhadzujem sneh, je to bežné pri rodinnom dome, ale nemal som problém odhádzať ho aj pred panelákom.
Neustále zmeny, nejasnosť a zložitosť systému nakoniec odradia aj dobrovoľníkov. Niekedy som odhádzal sneh pred panelákom aj ja. Potom sa, ak sa nemýlim, uložila zodpovednosť na vlastníkov nehnuteľností, bytové správy podpisovali zmluvy so záujemcami. Takto si privyrábajú dodnes moji priatelia turisti, horolezci, občas som ich zaskakoval. Teraz sa zodpovednosť preniesla na obce. Nuž, ak kapitalistická správa neustále určuje niekoho zodpovedného, a v kapitalizme vraj ani kurča nehrabe zadarmo, niet dôvodu pre dobrovoľníkov, aby za niekoho anonymne konali jeho prácu a on sa tým bude chváliť.
Pani Devana, lenže všeobecné úvahy a moralizovanie sneh neodpracú a zo všeobecných úvah sa ľudia nenajedia. Niektorí to v diskusii radi zdôrazňujú.
Ťažkopádnosť kapitalizmu pri riešení tohto problému ponúka príležitosť pre revolučnú ľavicu, napr. aj komunistov. Tak ako pred VOSR v Rusku preberali miestnu správu do svojich rúk soviety, tak by ju mala dnes preberať do rúk revolučná ľavica. Využiť ťažkopádnosť systému.
Komunisti, či iná zložka ľavice by mohli spracovať projekt aktívnej účasti v riešení problému. Ponúknuť a dohodnúť sa so samosprávou, že určité úseky odpracú. Možno si vybrať úseky okolo pamätníkov, pamätných miest, pred domovom dôchodcov, školami, múzeom, v parkoch. Ja osobne nemám problém sa toho zúčastniť, moje meno si možno písať pre Bratislavu a Rimavskú Sobotu.
Fyzický pohyb nezaškodí, ale malo by to aj iný efekt. Revolučná ľavica by aktívne vstúpila do riešenia miestnych problémov. A určite by to nezostalo bez odozvy vo voľbách, cenia sa činy, nie sľuby. Určite by to bolo účinnejšie aj pre mladých komunistov vo Vzdore-SP, ako len behanie so zástavami po meste. Nakoniec, predseda strany sa zúčastnil takéhoto projektu, obnovy prírodnej a historickej pamiatky.
A tento model by sa dal uplatniť pri situáciách, vstupovať aktívne do riešenia miestnych problémov,, preberať správu občianskej spoločnosti.
Pán Antal, súhlasím, členovia ľavice, by sa mali zapájať čo najviac do verejného života a dobrovoľníckej práce pre tých, ktorí potrebujú pomoc. Malo by to byť samozrejmosťou a nemali by sme sa vymedzovať len, na pamätníky a verejné priestory, ale ukázať že máme snahu pomôcť tam, kde štát zlyháva…
Ale keď ste spomenuli čistenie okolo pamätníkov, aj to by bol pozitívny signál pre ostatných.
Uvediem malý príklad.., Nemecký cintorín v Hunkovciach. Ten je vždy ukážkovo upravený na rozdiel od neďalekej Dukly. Okolie pamätníka je udržiavané, pokosené, ale hroby sú poprerastané burinou a bodliakmi, nechcite vedieť, koľko som toho naposledy odtiaľ vyplela… Chodí tam veľmi veľa turistov, najmä zahraničných a dosť ma mrzí, že to tam občas tak vyzerá a tiež stačí málo…
Chodník k vyhliadkovej veži je tiež taký zanedbaný, osvetlenie, ktoré fungovalo v minulosti je zničené, aj toto parí k absurdnostiam našej doby…
Aj na takýchto miestach by bolo patričné ukázať našu vďaku a úctu tým, ktorí zomreli za našu slobodu…
Takýchto miest je veľa, ale oveľa viac je práce pre tých, ktorí sa stalo v tomto kapitalistickom svete „sociálne vylúčenými spoločenstvami“…
Devana, kultúrnejšie prostredie ti prospieva. Mám ale pripomienku. Nie každý čitateľ tvojho článku zažil obdobie pred r.´89. Mňa už viackrát zaskočili „prevratné, ba priam geni(t)álne objavy“ našich vyvolených ako napr. duálne vzdelávanie, keďže pamäť mi slúži a viem, že každá väčšia fabrika mala svoju učňovku, priemyslovku aj podnikové štipendiá. A kto si pamätá snehovú kalamitu z januára ´86, keď u nás na východe ostali na cestách zafúkané autobusy, tak ten vie, že ešte v deň kalamity vyrážali z kasární vojaci a ja mám v živej pamäti 6 metrové mantinely pri ceste. O piatej ráno vyrážali z útvaru v HE tanky a prejazdňovali cesty a vyťahovali zafúkané vozidlá. Bez verejného obstarávania a kontroly transparentnosti. Na prvom mieste boli ľudia, nie prázdne reči. Ale pravdou je aj to, že hodne pochvál si zabrali tí „rovnejší“ zhora….. takže späť k pôvodnej myšlienke. Občas daj aj niečo na porovnanie. Pozitívne i negatívne z čias pred r.´89
Tri brehy.
A tiež sa pamätám na tri týždne tzv. uhoľných prázdnin ako školák. To teda bola zvládnutá kalamita. Čo by tá slečna Devana písala ak by to bola zažila?
Bolo by dobré keby ste si nevymýšľali. Za socíku teda kalamitu lepšie zvládať nevedeli a to ani o chlp.
Jankech netáraj a odpovedz na otázku, ktorú som ti dal nedávno. Kto vydal tie tvoje slávne spisovateľské počiny a v akom náklade ? A koľko sa ich reálne predalo ? A nezabudni zase z diskusie utiecť, ako si to urobil nedávno, keď si dostal tieto otázky.
Neviem, ako ty, Daniel, ale ja som si skoro istý, že to bolo kratšie. Ale poprosím o odpoveď na pár „drobností“, ktoré tebe divným to spôsobom unikajú. Koľko rokov ubehlo od tých uhoľných prázdnin – ktoré nepopieram, iba spochybňujem ich trvanie? To nebol zaznamenaný odvtedy žiaden technický pokrok ani zmena vo vykurovacích médiách? A že kalamity za socializmu zvládali lepšie, o tom s tebou nemienim polemizovať – pozri si dobovú tlač. A skús si porovnať zimy vtedy a dnes….:-)) O tvojej objektivite sa nedá hovoriť, že pokrivkáva. Ona proste absentuje. Ale pokiaľ si nevytiahol päty z Bratislavy, tak s tebou musím súhlasiť. 5 – 8 cm snehu ochromilo Bratislavu aj vtedy …..:-)) Aj Prahu. Možno mi neuveríš, ale Slovensko pokračuje aj kúsok za Trnavou….. dokonca aj východ patrí k Slovensku a Slovensko je aj za Košicami a Prešovom….Moja irónia by mohla byť zrejmá aj tebe.
P.S. Je pre teba charakteristické, že pri nedostatku argumentov útočíš na autorku článku bez toho, aby si jej položil jednoduchú otázku, slušnú a pochopiteľnú, či to sama zažila a odkiaľ čerpá dôvody na svoje tvrdenia. Ale ako tak občas hodím očkom na tvoje príspevky….nuž, v mojich prípadných reakciách sa ti „mierne“ prispôsobím.
Skvelý článok, ako vždy…