V posledných dňoch a hodinách stále viac premýšľam o tom, aký bude svet po koronavírusovej pandémii… Prečo je zrazu taký záujem o životy a zdravie ľudí?
Veď doteraz umierali každý deň ľudia na rôzne ochorenia, na bežnú chrípku, aj na liečiteľné choroby. Zomierali a zomierajú chudobní a malé deti od hladu, nevinní ľudia v nezmyselných vojenských konfliktoch. O hladomor v Jemene skoro nikto nejavil záujem. Sem tam strohá správa…
A odrazu jeden koronavírus spôsobil chaos, krízu vo svete. Kým sa to netýkalo priamo nášho štátu, naši politickí predstavitelia žili v predvolebnom ošiali a kašlali na to, čo sa vo svete deje. A tak sa voľby stali najmasovejšou akciou v našom štáte za posledné roky. A ľudia žijú v neistote. Neistote toho, čo ich čaká po ukončení koronavírusovéj epidémie, ale aj toho, čo môžu očakávať od novej vlády…
Ktovie aký bude svet, keď sa skončí kríza, ktorá ešte len začína? Ktovie ako dlho toto všetko bude trvať a aký dopad to bude mať na tých, ktorí žijú v sociálnej neistote? Aký život nás čaká a akí budeme my samotní?
Budeme žiť tak ako v čase krízy? Chodiť so sklonenou hlavou len do práce a z práce, strániť sa a vyhýbať ľudskému kontaktu? Budeme žiť len sami pre seba a nebudeme sa zaujímať o svet okolo seba? Budeme len poslušne držať huby a krok? Alebo sa naše životy radikálne zmenia a začneme sa na svet pozerať novými očami?
Zistíme, aké uponáhľané životy sme žili? Ako nám unikali podstatné veci a koľko zbytočných ich máme? Pochopíme čo je pre nás dôležité, prvoradé, vzácne? Budeme sa tešiť z drobností a doteraz všedných a nepovšimnutých maličkostí? Nebudeme sa hanbiť ukázať pravé nezištné kamarátstvo, priateľstvo a lásku k blížnemu a dokážeme povedať tomu druhému, aký je pre nás dôležitý a ako ho máme radi? Alebo ostane všetko tak ako bolo doteraz, keď sú nenávisť, egoizmus, arogancia a nenásytnosť hodnotami, ktoré vyznáva väčšina spoločnosti? Budeme stále chcieť „mať“ čoraz viac a vlastniť čoraz viac? Alebo pochopíme aké dôležité je „byť“? Byť človekom a žiť svoj jednoduchý, obyčajný život. Možno by sme sa mali na tým všetkým zamyslieť práve v týchto dňoch. Pred viac ako štyridsiatimi rokmi sa nad týmito problémami zamyslel vo svojej knihe Erich Fromm „Mať, alebo byť“ a jeho myšlienky sú aktuálne práve v tejto dobe.
Článok bol pôvodne uverejnený na Blog Pravda.sk
https://bit.ly/38Vefh1
Zaujímavý článok, ktorý v skratke hovorí o tom, že vybudovanie Európy štátov v 20. storočí prispelo do veľkej miery k utlmeniu šírenia chorôb a zároveň posilnilo účinnosť štátnych zásahov smerom k obmedzeniu ich šírenia vrámci štátu.
Dnes sme s globalizáciou a „svetom s oknami dokorán“ o túto ochranu prišli, a pokiaľ sa globalizácia neskončí, tak si musíme zvyknúť, že rôzne cudzokrajné a exotické choroby, vypuknuté na druhej strane sveta, sa za pár mesiacov môžu týkať aj nás.
Tak čo – vyberieme si zdravie, alebo exotiku ?
Myslim si,ze sebareflexia po akejkolvek pohrome v ludskych dejinach trvala len maly okamih a pomerne rychlo upadla vo vseobecnosti do zabudnutia. Nikto sa netrapi minulostou a nikto nehladi do buducnosti,a tie prazdne frazy tych co riadia je len na ovladanie ludskeho stada. Zahmlievanie pravdy a vyvolavanie pohrom sluzi na odputanie pozornosti od skutocnych zamerov. Je preto zbytocne nastavovat zrkadlo slepym a pustat hudbu hluchym,lebo obraz v nastavenom zrkadle vidia len vidomi a pustenu hudbu pocuju len pocujuci. Akakolvek aktualna otazka tykajuca sa aktualnej skutocnosti zanika v hrmeni a rymcani tych ktori nechcu pravdu ani vidiet a ani pocut,lebo nikoho z nich nezaujima a uz tobos (s)prosty cloviecik tohto sveta. Sebectvo,arogancia,nenavist,zloba su najucinnejsie nastroje na moralny upadok a rozklad spolocnosti, a nasledne na jej preformatovanie
Toto mimoriadne „vírusové“ obdobie silno mení životy prakticky všetkých občanov, a podvedome by sme chceli, aby „to celé“ malo dobrý koniec… Aj tá otázka z nadpisu článku evokuje očakávanie nejakej pozitívnej zmeny v našich životoch, ale obávam sa, že pokiaľ nedôjde k nejakej pozitívnej zmene v pravidlách riadenia našej spoločnosti, tak po odoznení tejto zdravotnej krízy veľmi rýchlo „vbehneme do starých koľají“, politických aj medziľudských…
Pošramotená ekonomika poskytne dôvody na opätovné uťahovanie opaskov, aj politici budú mať nové výhovorky „lebo kríza“, takže výhľad na zlepšenie medziľudských vzťahov skôr pesimistický než optimistický… Ale verím, že pokiaľ by viacerí využili čas tohto obdobia „domácich väzení“ na zamyslenie sa, úvahy a diskusie o problémoch našej spoločnosti, a potom čoskoro „sa podarilo“ presadiť niektoré pozitívne úpravy demokratického systému, tak by to mohlo byť silným impulzom na zlepšenie nálady a vzťahov v spoločnosti…
http://www.demokracianahlas.sk/dokument/
Čo to vlastne robí so svetom? Veľmi dobré je klásť si tieto otázky. Dnes sa s väčšími nádejami pozerám na ľudí, ktorí si kladú otázky, premýšľajú a sú ticho, než na tých, čo majú vždy vo všetkom jasno.
Len taká drobná poznámka.
V 13-tom storočí Európou zatriasla veľká pandémia „čiernej smrti“. Ešte veľmi farbisto leží v historickej pamäti. Čírou „náhodou“ sa tiež pritrafila klimatická zmena. A keď sa z tých rán Európa otriasla, rozkvitla do renesancie.
PS: V tej historickej pripomienke sa aj mor aj renesancia dotkli našich predkov len tak okrajovo, takže tu naozaj nikto nič negarantuje. ;-)
Najpodstatnejšie z tohto zamyslenia je to čo bolo napísane na konci. Mať, či BYŤ. Mať môžem len svojim pričinením alebo väčšinou na úkor iných a BYŤ značí byť súčasťou celku, byť prospešný a užitočný a tešiť sa z toho. Ja som bol MAŤ tak do 20 tky, teraz ma oveľa viac teší ak môžem pomáhať a byť užitočný nielen pre svojich najbližších , ale aj pre ostatných a ma to teší . Iveta veľmi dobré zamyslenie. A nielen toto.
Historický materializmus je vedecká metóda skúmania javov a ich príčinných súvislostí. Aj pandémia/infodémia „koronavírusu“ sa stáva – správne akcentuje autorka- historickým fenoménom. Ak nepovažujeme dialektiku za „diablovo“ dielo ( teda, že sa „dobrotivý pánbožko na nás hnevá a poslal nám „morovú ranu“ ) – potom je logická otázka, kto to spustil, s akými cieľmi a či zvážil (a dokáže zabrániť) možné následky tohto „historického posunu“… Myslím, že je nasnade, že ide o spôsob, ako zmeniť civilizáciu. Likvidovať nepohodlnú populáciu ( starých ľudí, pauperizované skupiny, chrých a slabých, Grétkine gangy ich nazývajú „ekologické svine“). Vraj sa príroda „zazelená“, výroba sa zbaví sociálnej záťaže a konzervuje sa prebytok pracovnej sily, čo umožní jej „nákup“ za nízku cenu…
Myslím, že súčasťou projektu sú aj behaviorálne zmeny- odstup ľudí, ich sociálna izolácia, lepšia kontrola ich správania a monitorovanie aktivít.
Skutočne, kontúry civilizačnej zmeny majú tragický, nehumánny tvar.
Bývalé socialistické krajiny predstavujú v tomto projekte „čiernu labuť“. Nedá sa odhadnúť ich správanie (pamätajú si socializmus a majú čerstvú skúsenosť z „moci davu“). Preto, môže byť hraničné obmedzenie ( silnejšie, ako v studenej vojne) aj trvalým „profylaktickým“ opatrením Západu, pred šírením „socialistickej“ nákazy…
Uvidíme, ale nemusíme, len pozerať…
Ak sa (ľavica) umne do zvrátenia šialeného eugenického projektu globálnej oligarchie zapojí, môže situáciu ovládnúť.
Musí sa vyvarovať amatérizmu, nesmie byť nedočkavá, musí prísne racionálne hodnotiť a ešte racionálnejšie konať !
Neviem,aký bude svet po „koronavíruse“.Ale verím,že to o čom sa spieva v tejto nádhernej piesni,budú aj „po“ vnímať rovnako,ako ja.
https://myslenkyocemkoli.blogspot.com/2016/10/zit_30.html
KÁSNE, pán dubník!!!
Slnko vychádza na východe a zapadá na západe.