Zdieľaj článok:
Kým odídem
Kým odídem,
mám len jeden malý sen,
obzrieť sa späť a vidieť,
že život mal zmysel.
Nie, nemám strach,
že zmením sa ako Lótova žena
v studený kameň a prach.
Budem vidieť Tvoj úsmev
a šťastie v Tvojich očiach,
ktoré naša láska zanechala.
Kým odídem,
ešte aspoň raz chcem
cítiť chuť bozkov na perách,
túžbu v Tvojich objatiach,
vedieť, že nič nekončí
a láska so mnou nezomiera…
Sneženie v duši
Tichý smútok mi padá do duše,
ako malé vločky snehu.
Roztápajú sa mi v očiach,
spomienky na Tvoju nehu,
ako tie dve malé vločky,
ktoré mi vtancovali do dlaní.
Vystrela som k Tebe ruky
a chcela Ti ich darovať…
No zmenili sa…
Na kvapky smútku,
ako moje spomienky na Teba.
Slnovratovo
Básne boli uverejnené na Blogu Pravda. sk
Poézia je krásny dar, lebo niektoré veci sa iným jazykom povedať nedajú.
Básne sú rozhovory s dušou a srdcom…
Devana, toto je peknááá metafora:
…ako malé vločky snehu.
Roztápajú sa mi v očiach,
spomienky na Tvoju nehu…
Prečo tak smutne?
Smútok patrí k životu:-)
Bez neho by sme nevedeli aká vzácne sú radosť a šťastie…
Ale áno, Devana, smútok patrí k životu, len si musíme dať pozor, aby sme život neobetovali smútku.
Prekrásne básne…ak aj nie formou, ale určite obsahom…Vďaka