Blaha: Politologická analýza súčasnej politickej scény

Na dnes len čisto politologicky. Malá analýza. Bez akýchkoľvek emócií, len fakty a ich interpretácia. Budúci politický vývoj na Slovensku. Môj skromný odhad :-)

Takmer v každom ideologickom sektore sa dnes na Slovensku odohráva „bratovražedný“ boj a výsledkom môže byť chaos.

BRATOVRAŽEDNÝ BOJ MEDZI NEOLIBERÁLMI (SULÍK, TRUBAN, KISKA)

Po prvé, v liberálno-pravicovom tábore zvádza boj Sulíkova SaS a Trubanovo Progresívne Slovensko (v aliancii s Beblavého Spolu). Onedlho sa do súboja o stredopravého liberálneho voliča zapojí aj Kiska.

Sulík je pravicovejší, progresívci sú centristickejší, ale obe tieto strany sú neoliberálne a presadzujú podnikateľské ideológie voľného trhu a slabého štátu.

Kiska to ide hrať na „catch-all party“, akože on nie je ani vľavo, ani vpravo, on je vlastne kráľ slnka, ktoré svieti na všetkých rovnako.

Populistická taktika, ktorá môže zmagoriť časť mládeže, ale zjavne už odpudzuje liberálnu inteligenciu, ktorá začína Kisku kritizovať.

KDE SA DVAJA BIJÚ, VYHRÁ ESET

Všetky tieto tri neoliberálne strany bojujú o toho istého voliča, ktorý kedysi volil SDKÚ a je to zväčša mestský liberál, podnikateľ, alebo študent, ktorý miluje EÚ a Ameriku, svetonázor poslušne preberá zo SME a Denníku N a zo všetkého najviac nenávidí Fica, Blahu a Danka.

Cieľom všetkých je osekať sociálne výdavky štátu a posilniť veľkopodnikateľov. A v zahraničnej politike skákať tak, ako píska Západ. A samozrejme – nenávidieť Rusko a Čínu, to je „svätá povinnosť“. Vo všeobecnosti ide všetko o menšie či väčšie slniečka.

Sulík je skúsenejší a charizmatickejší, PS má slabého lídra, ale má za sebou bohatších sponzorov (vlastníci ESET-u) a Denník N (financovaný ESET-om).

Kiska sa pravdepodobne v závere kampane spojí s progresívcam, napokon, oboch financujú tí istí oligarchovia.

Môj odhad: vo finálnej fáze pred voľbami nasadí ESET tú istú stratégiu ako v prezidentských voľbách a zožerie Sulíka aj s jeho teplými rožkami.

BOJ O NÁRODNÉHO PRAVICOVÉHO VOLIČA (KOLLÁR, KOTLEBA, DANKO, HARABÍN)

Po druhé, v krajne-pravicovom tábore zvádza boj Kollárova Sme rodina a Kotlebova ĽS-NS. Kollárov tromf je spolupráca so Salvinim či Le Pénovou, čo je pre nacionalistického voliča bezpochyby atraktívne; Kotlebovou výhodou je, že o ňom neustále všetci píšu ako o najväčšej hrozbe a robia z neho mučeníka.

Označovanie Kotlebu za fašistu tejto strane nijako neublížilo, skôr naopak.

Nevýhodou Kollára je jeho mafiánska minulosť, nevýhodou ĽS-NS je násilnícka minulosť, izolovanosť a nulová odborná príprava na sociálne, ekonomické či zahraničnopolitické témy.

UMIERNENÍ NÁRODNÍ VOLIČI – KOMU DAJÚ PREDNOSŤ?

Národno-konzervatívny pravicový volič, ktorému nevonia krajná pravica, môže voliť SNS a stranu Štefana Harabína, ktorá zrejme čoskoro vznikne.

Tromfom SNS sú reálne veci, ktoré presadili vo vláde, ako aj umiernenejší imidž než v prípade krajnej či extrémnej pravice. Navyše, SNS je tradičná značka. To všetko však zároveň môže byť nevýhodou.

Výhodou Harabína je to, že nie je tak izolovaný ako ĽS-NS, jeho minulosť s Mečiarom je pre niekoho výhodou, pre iného nevýhodou. Slabina Harabína je, že je zatiaľ plonkový v ekonomike a sociálnej oblasti.

Opakujem – nehodnotím, len analyzujem.

KULTÚRNI KONZERVATÍVCI, NO EKONOMICKÍ PRAVIČIARI

Programovo sú všetky tieto strany konzervatívne a národné, v ekonomike presadzujú pravicovú politiku, hospodársky program kotlebovcov pripomína Sulíka, SNS takisto presadzuje podnikateľskú agendu a nízke korporátne dane, Harabína som ešte o ekonomike hovoriť nepočul, Sme rodina je čistá ekonomická pravica.

V zahraničnej politike sú skôr proruské, kritické voči západu a euroskeptické, aj keď to má rôzne odtiene: raz sú radikálnejší kotlebovci, raz národniari, raz harabínovci. Isté je, že z EÚ nechce vystúpiť žiadna z týchto strán.

Neviem odhadnúť, ako ich súboj dopadne, národného a konzervatívneho voliča má aj SMER-SD, čiže záleží na mnohých faktoroch.

Očakávam, že každá z týchto strán získa okolo 8%, jedna z nich ale môže vypadnúť z hry. Ale môže sa stať, že niektorá z týchto strán vyletí na úkor iných – ak budú napríklad pokračovať útoky slniečok na Kotlebu, ĽS NS môže obhájiť aktuálne vysoké preferencie a nemusí vôbec nič robiť, tak ako doteraz. Po nástupe Harabínovej strany však kotlebovci zrejme padnú zhruba na polovicu.

ROZMRVENÁ KRESŤANSKÁ DEMOKRACIA (HLINA, BUGÁR, SMK, KUFFA, ŠKRIPEK, MATOVIČ)

Po tretie, kresťansko-demokratické stredopravé strany aktuálne reprezentuje Hlinova KDH, MOST-HÍD, SMK a vynorili sa aj dve-tri nové straničky, jedna okolo Kuffu, druhá okolo Škripeka atď.

Plus do toho zaraďme Matovičovo OĽaNO, ktoré má vo svojich útrobách náboženských fundamentalistov, konzervatívnych populistov, stredopravých liberálov aj ľavicovejších konzervatívcov. Proste magľajz.

Keďže očakávam skorý rozpad OĽaNO a výsledok pod 5%, nevidím dôvod ich zahŕňať do analýzy: po odchode Remišovej časť tejto strany pohltí Kiska a druhú časť náboženskí fundamentalisti.

Matovič sa vráti k svojim daňovým podvodom a zasa bude robiť tour po Slovensku s mamičkou vo fábii.

KRESŤANSKÁ DEMOKRACIA IDE NA SMETISKO DEJÍN

Každá zo spomínaných kresťansko-konzervatívnych strán sa motá okolo piatich percent alebo nižšie.

KDH a MOST sú spomedzi týchto strán najmenej náboženské, hodnotovo tiahnu k stredu. Preto im hrozí, že ich môže požrať niekto z liberálno-pravicového prostredia, napríklad Kiska.

Na KDH sprava tlačia náboženskí fundamentalisti a na MOST-HÍD maďarskí nacionalisti z SMK. Výsledkom môže byť, že všetky spomínané strany skončia na 4% a ani jedna sa nedostane do parlamentu.

Zmieriť sa však nevedia, aktuálne medzi nimi panuje doslova nevraživosť.

Môj odhad: do parlamentu neprelezie žiadna z nich, najväčšie šance dávam MOST-HÍD, lebo má najskúsenejšieho lídra.

ZJEDNOTENÁ ĽAVICA (FICO)

Po štvrté, ľavica. Tú už dlhé roky celú zastrešuje SMER-SD, ktorý v sebe zahŕňa všetko od krajnej ľavice (Blaha) až po stred (Pellegrini). Naľavo od Smeru je len KSS.

Ak do volieb nevznikne nejaký zmysluplný radikálne-socialistický subjekt, SMER-SD na čele s Robertom Ficom by mal byť schopný mobilizovať ľavicového voliča, počnúc pragmatickejšími komunistami až po umiernenú sociálnu demokraciu.

Tradiční ľavicoví voliči sú tí, ktorým ide hlavne o ekonomické a sociálne témy – chcú silný štát, silné odbory, silné sociálne práva a viac ochrany pre rodiny a zamestnancov.

Tento sektor tvorí asi 15% jeho elektorátu. Zvyšných 15% potenciálnych voličov SMER-u tvoria tzv. sociálni konzervatívci. Sú vlastenci, sú konzervatívni, odmietajú liberalizmus a sú skôr proruskí.

Od iných národných síl sa odlišujú v tom, že im rovnako ako na kultúrnych otázkach záleží na ekonomických témach: sú za silný sociálny štát a kladú dôraz na chlebové témy. Nie sú pravičiari a odmietajú voliť pravičiarov.

SMER NIE JE MONOLIT

Naľavo sa na rozdiel od ostatných sektorov politiky neodohráva „bratovražedný súboj“, akurát občas cítiť pnutie medzi jednotlivými prúdmi vo vnútri Smeru, čo je logické, keďže ľavý kraj nemá tie isté názory ako ľavý stred a rôzne vektory cítiť aj v geopolitike.

Je to normálne a deje sa to v každej veľkej strane. Nemá to taký živelný charakter ako napravo a je to pod kontrolou.

S nástupom novej konfliktnej línie v európskej politike medzi globalistami a antiglobalistami je cítiť aj pnutie medzi globalistickými technokratmi a tradične-socialistickými „suverenistami“ – ani na tom nie je nič neobvyklé. Aj tento súboj prebieha všade.

UDRŽAŤ SI SOCIÁLNO-KONZERVATÍVNEHO VOLIČA!

Výhodou naľavo je, že je tu len jeden dominantný subjekt a ľavica nie je roztrieštená na tucet strán ako pravica. Ako jediná strana na Slovensku (s výnimkou marginálnej KSS) ponúka SMER-SD ľavicový ekonomický program – sociálny štát, odbory, záujmy zamestnancov, sociálna ochrana rodiny.

A ako jediná strana môže potvrdiť, že len populisticky nesľubuje, ale sociálne opatrenia kontinuálne prijíma.

Rizikom je, že časť voličov sociálne-konzervatívneho razenia môže poškuľovať po národne-pravicových stranách, pokiaľ sa im bude zdať SMER-SD príliš prozápadný či liberálny. A aj preto musí SMER-SD v tomto ostať pevný.

DOMINANTNÍ, NO DORÁŇANÍ

A samozrejme, nevýhodou Smeru je, že ako dlhoročne vládna strana čelí neuveriteľnému tlaku liberálnych médií a sú ľudia, ktorí majú tendenciu za všetko zlé, vrátane zemetrasenia v Kambodži, viniť SMER-SD.

To je údel dlhoročných vládnych strán, s ktorými sa zákonite spájajú kauzy aj osobné zlyhania.

Na Slovensku je tento tlak znásobený tým, že všetky médiá hlavného prúdu, rovnako ako drvivú väčšinu mimovládok, vlastnia finančné skupiny a biznismeni, v ktorých prirodzenom záujme je likvidácia ekonomickej ľavice.

SLNIEČKA KRITIKOU SMERU POSILŇUJÚ KRAJNÚ PRAVICU

Hysterickými útokmi na SMER slniečka posilňujú najmä extrémnu pravicu, ku ktorej odchádza časť sklamaných voličov SMER-u.

Môj odhad: pokiaľ SMER-SD na čele s Robertom Ficom pôjde ďalej so silno ľavicovými sociálno-ekonomickými témami a zároveň ukáže sociálne-konzervatívnemu voličovi, že za žiadnych okolností nezradí národný záujem a stredoeurópske komunitárne hodnoty, volebný výsledok bude v rozmedzí 20-25%.

ĽAVICA ALEBO CHAOS

Nech to dopadne akokoľvek, kvôli roztrieštenosti pravice je prakticky nemožné, aby malo Slovensko po marci 2020 stabilnú pravicovú vládu.

Išlo by o neuveriteľne rozhádaný konglomerát liberálnych, konzervatívnych a krajne-pravicových strán, v porovnaní s ktorými bola aj Radičovej vláda roztomilá selanka.

Čisto vecne a bez emócií: s vládou pravice či už liberálnej, konzervatívnej alebo krajnej, príde chaos. Oslabí sa štát a zrušia sociálne opatrenia. A teraz to fakt nemyslím osobne. Na nikoho neútočím. Len varujem: pravica nie je alternatíva, pravica je chaos.

Ľuboš Blaha

---