Busty Dubčeka a Novomeského sa dostali až do Štrasburgu a Bruselu vďaka Kataríne Neveďalovej (Smer) a Dr. Ladislavovi Skrakovi zo SZPB a Výtvarného odboru Matice - DAV DVA

Zdieľaj článok:

V roku 2024 si pripomíname 120. výročie narodenia davistu, povereníka pre školstvo a osvetu, predsedu Matice slovenskej a Spolku slovenských spisovateľov, kultúrneho politika, básnika a žurnalistu Ladislava Novomeského. 120 rokov od jeho narodenia sa podarila zaujímavá vec – dostať bustu Novomeského a Dubčeka do sídla Europarlamentu, možno aj ako symbol, že slovenská ľavica má európsky potenciál a Slovensko má osobnosti svetového rozmeru.

Dr. Ladislav Skrak je predsedom Klubu výtvarných umelcov a teoretikov pri SZPB a Výtvarného odboru Matice slovenskej. Spolu s europoslankyňou Katarínou Neveďalovou zorganizoval medzinárodne úspešnú výstavu na pôde EUROPARLAMENTU v Štrasburgu, ktorá ďalej putovala do Bruselu a Bratislavy. Súčasťou výstavy DEJINY, KRÁSY A HODNOTY SLOVENSKA sú diela od popredných slovenských umelcov ako napr. Fulla, Hložník, Harangozó, Dubay, Polonský, Lazinovská, Brunovský a mnohé ďalšie zvučné mená vrátane Jána Kulicha a jeho slávnej busty Ladislava Novomeského, ktorú sprostredkovala jeho dcéra Mária Molčanová.

Svoje diela prezentovali aj bývalá MISS SLOVENSKO Marína Erceg, výtvarníčka Martina Kvašňovská či výtvarníčka Marta Chabadová. Na podujatí vystúpili europoslanci Katarína Roth Neveďalová a Miroslav Radačovský, kurátor výstavy Ladislav Skrak, predseda SZPB Viliam Longauer, podpredseda Spolku slovenských spisovateľov (môj vklad) a prejav predsedu Matice slovenskej Mariána Gešpera odprezentoval člen Výboru Matice Jozef Schwarz.

Vernisáže sa zúčastnili europoslanci Robert Hajšel, Miroslav Radačovský či Clara Eugenia Aguilera García. Na podujatí bol prítomný aj podpredseda Európskeho parlamentu Marc Angel.

Výstavu s názvom “History, values and beauty of Slovakia” zorganizoval a kurátorsky zabezpečil predseda Klubu výtvarných umelcov a teoretikov, predseda Výtvarného odboru Matice Dr. Ladislav Skrak, ktorý v spolupráci s Kulturologicko-filozofickým odborom Matice a Spolkom slovenských spisovateľov (Dr. Lukáš Perný) organizujú pravideľné multižánrové podujatia v Galérii Matice slovenskej v Bratislave.

Udalosť pripomenula v Európskych novinách aj Katarína Roth Neveďalová: „Vo februári som v Europarlamente prezentovala výstavu slovenského umenia o Slovensku. O tom, kto sme, aké sú naše hodnoty a čo prinášame Európe. Jej ústrednou fotografiou boli Fullove holubice mieru.“

Prejav pre túto príležitosť pripravil aj predseda Matice slovenskej Marián Gešper:

Matica slovenská oslávila v minulom roku svoje 160. výročie vzniku. Tento významný dejinný okamih a kontext súvisel s poly-historickým odkazom, ktorý pre náš národ, ale aj pre civilizačný vývin v Európe znamenajú vierozvestcovia sv. Cyril a Metod. Mali nie iba christianizačný a náboženský význam, ale aj vzdelanostné, právne a zakladateľské hodnoty, na ktorých rozvíjali svoj celoeurópsky osud. Do Štrasburgu a Bruselu prichádza slovenské výtvarné umenie vedomé si takejto pokrokovej a vzácnej mravnej sily, ktorú sa patrí pripomenúť a sebavedome zdôrazňovať. Aj v novších dejinách Európy sa tieto cyrilo-metodské významy objavili znova, a to do dokonca vo francúzskej kultúre a dejinách, ako protinacistických symbol byzantského (pre nás cyrilo-metodského) dvojkríža bojovníkov za demokraciu a proti fašizmu v dobách 2. svetovej vojny. …
Sme naozaj radi, že vďaka tejto výstave a našim umelcom sa môžeme pochváliť humánnou mravnosťou našich dejín a osobnosťami ako Ľudovít Štúr, ktorý nám daroval moderný spisovný jazyk, Milan Rastislav Štefánik, ktorý akoby garantoval našu spätosť s francúzskou kultúrou, s Európou, a ktorý pomohol vzkriesiť naše národné hodnoty a štátnosť. Ten tretí, ktorý ba mal aj dnes čo povedať o kvalitách našej ľudskosti a demokracie, to je nesporne Alexander Dubček. Ani Európsky parlament, ani európski lídri by nemali zabudnúť na to, že to bol Slovák, ktorý je obdivovaný a žije v našom národnom a štátnom vedomí a povedomí.
Rozhodne ma teší, že môžeme aj v ďalekom zahraničí uviesť a oceniť mená tých našich umelcov, ktorí nám pozoruhodne a mimoriadne jasne zobrazili tento náš dejinný rozmer a odkaz, naše významné miesto v kultúrnych a umeleckých snaženiach Európy. Ide o takých autorov ako Stanislav Harangozó, Marián Polonský, Martin Pala, Ján Kulich, Milan Medúz, Orest Dubay, Ľudovít Fulla, Vincent a Ferdinand Hložníkovci, Elena Lazinovská, Mária Medvecká, Július Nemčík, Milan Gašpar, Albín Brunovský, Eva Trizuljaková, Marta Chabadová a ďalší. Mnohí z nich sa stali ocenenými na národnej úrovni, a viacerí z nich sa stali skutočnými národnými umelcami v dejinách slovenskej kultúry. Osobne ma teší, že v týchto tradíciách sa v období 160. výročia vzniku Matice slovenskej vynorili a začali umelecky aktívne pôsobiť generačne mladší výtvarníci, ktorá objavili aj vďaka priestoru a možnostiam, ktoré im poskytla naša Matica. Sú to umelci ako Martina Kvašňovská, Marína Erceg, Peter Repka a viacerí ďalší, ktorých autorský a umelecký vývin badateľne pociťujeme v súčasnom výtvarnom dianí na Slovensku a v kontakte so zahraničím.

Report z podujatia napísal aj publicista Martin Krno či kurátor výstavy Ladislav Skrak.

Výstava je aktuálne súčasťou stále expozície Galérie Matice slovenskej v Bratislave. Video z otvorenia výstavy si môžete pozrieť na Youtube, fotogaléria pod videom:

Výstava sa ďalej dostala až do Bruselu:

Novomeský v meste Brusel? Áno… podarilo sa…

25. marca 2024 sa konala zatiaľ jedna z najväčších akcií Domu Matice slovenskej v Bratislave s prítomnosťou zástupcov Ministerstva kultúry Slovenskej republiky (Ľubica Stražayová, Mária Šoltýsová), poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Zuzany Plevíkovej a Adama Lučanského, europoslankyne Kataríny Neveďalovej, vedenia Matice slovenskej (správca Maroš Smolec, podpredseda Marek Nemec, tajomník Peter Schvantner), predsedu SZBP Viliama Longauera, tajomníčky Živeny Radky Semancovej a významných hostí ako veľký umelec Jozef Šimonovič a profesor kulturológie Jozef Leikert, ktorí sa osobne poznali s Jozefom Kronerom. Jozef Šimonovič zaspomínal na generáciu kvalitných hercov a svojho kolegu Jozefa Kronera a vyzdvihol jeho skromnú a dobrú povahu (na jeho počesť zarecitoval báseň Mikuláša Kováča). Profesor Jozef Leikert pripomenul svoje osobné rozhovory a stretnutia s Jozefom Kronerom, ktorých výsledkom je kniha Osud tak chcel. Pútavým rozprávaním priblížil osobnosť, život a dielo Jozefa Kronera. Podujatia sa zúčastnili aj speváčka Monika Stanislavová, ex-poslankyňa a športovkyňa Romana Tabak a množstvo ďalších osobností z literárneho (Tatiana Jaglová, Jozef Leikert a i.) a výtvarného života (Stanislav Harangozó, Martina Kvašňovská, Brigita Lehoťanová, Mária Štrompach, Jana Koštiaľová, Marta Chabadová, Mária Molčanová a mnohí ďalší). Podujatie vzniklo na základe spolupráce Kulturologicko-filozofického odboru Matice slovenskej, Spolku slovenských spisovateľov (Lukáš Perný) a Výtvarného odboru Matice slovenskej/Klubu výtvarníkov a výtvarných teoretikov pri SZPB (Ladislav Skrak).

Výstava „Dejiny, hodnoty a krásy Slovenska“, ktorá putovala až z ďalekého Štrasburgu cez Brusel až do Bratislavy pozostáva z reprezentatívneho výberu obrazov popredných slovenských umelcov (Fulla, Kulich, Palla, Polonský, Dubay, Medúz, Harangozó, Chabadová, Trizuljaková, Hložník, Nemčík, Gašpar, Brunovský), ale aj mladých talentov (Erceg, Kvašňovská, minister Ladislav Kamenický). Súčasťou výstavy sú aj busty národných osobností ako Štefánik, Štúr, Novomeský, Dubček a Gabčík. Jej odkaz, symbolizujúci holubice mieru, odkazuje na túto tak slovenskú, ako univerzálnu hodnotu. V tomto duchu vybral a zarecitoval Jozef Šimonovič báseň Všetkým, čo vojnu chcú od Márie Rázusovej Martákovej. Následne sa prihovorili návštevníkom europoslankyňa Katarína Neveďalová, predseda SZPB Viliam Longauer, tajomníčka Živeny Radka Semancová a napokon predseda Výtvarného odboru MS Ladislav Skrak.

Fotografie z výstavy prezentovanej v Bratislave: