Vyrojilo sa nám tu neúrekom veľa ochrancov demokracie. Všetci chcú chrániť našu demokraciu, ale iba takú, v ktorej je demokratické len to, čo chcú oni. Nevyhrali voľby? Nevadí, to len dezoláti a spodina nepochopili ich dobré úmysly. Oni budú protestovať! Majú na to právo, samozrejme. Pretože predsa “nemôžu mať všetko”! Áno, prehrali voľby parlamentné, prehrali aj vo voľbe prezidenta. Nemôžu dať väčšine všetko! Oni sú síce menšina, ale sú tí lepší ľudia! Musia ísť do Bruselu! A ako k tomu prídu? Oni nepotrebujú ostatných presviedčať o svojej pravde: “veď tí dezoláti by to aj tak nepochopili”. A keď nie sú argumenty, tak nastupuje agresivita. Najskôr plíživo skúšajú čo si môžu dovoliť. Na ich mítingoch za veľmi, veľmi slušné Slovensko sa začali používať čoraz odpornejšie vulgarizmy. Potom sa vyzývalo k verejnému lynču, zatváraniu do basy, stavali sa šibenice… Nepomohlo. Tak čo tak fyzická likvidácia vládnych politikov ako posledná možnosť? Pán premiér Fico si za to aj tak môže sám. On si proste od nich nedal podobrotky “demokraticky” povedať.A čo naši ochrancovia slobody slova a “slobodných” médí? Tí z tábora majiteľov pravdy sa určite nenechajú zahanbiť. Bojujú zo všetkých síl! Ortodoxní “demokratickí” monologosti ak aj niekedy pripustili dialóg, tak len v kruhu svojich najbližších názorových spojencov. Ak si aj pozvali niekoho z opačného názorového spektra na svoj “diskusný koberec”, tak výhradne za účelom zosmiešnenia daného nešťastníka. Proste všetky hybné páky akejkoľvek diskusie museli mať v rukách jedine oni. Pravidelní vyzývatelia k cenzúre im oponujúcich názorov teraz vreštia po slobode slova aby ich bolo počuť až do Bruselu. Pritom žiadny útok na nich sa nekoná. Iba sa im zobrali ich obľúbené hračky s úmyslom rozdeliť ich spravodlivo medzi všetkých hráčov na ihrisku. Cítia sa ohrození, pochopiteľne. Bude to pre nich všetko úplne nové – miesto monopolu na verejný informačný priestor budú musieť hľadať argumenty do verejnej diskusie aby zaujali svoje publikum. Zatiaľ stačilo oponenta vypnúť, odstrániť mu kanál, označiť za fašistu, dezoláta, blázna, extrémistu, prípadne nechať vydať pár zatykačov. Kto by sa zdržoval diskusiou s dezolátmi? O pravde sa predsa nediskutuje!
***
Tieto dni je moja predvolebná kampaň v plnom prúde, do volieb zostáva už len niečo viac ako týždeň. Za vaše dobrovoľné príspevky (za ktoré som vám nesmierne vďačná) som si chcela zakúpiť nejakú reklamu do novín a aj do rádia. Keď som však uvidela cenníky reklám, zostala som v šoku, aj napriek tomu, že som vysoké ceny prirodzene čakala. Väčšina reklamy bola však pre mňa nedostupná. Zadala som si teda skromnejšiu propagáciu v jednych regionálnych schránkových novinách. Navyše som mala záujem o balíček reklamných spotov v miestnom rádiu. Keď som však povedala, že ide o politickú reklamu, cena spotov zrazu narástla 6-násobne. Povedala som, že taká suma nepripadá pre mňa do úvahy. Som však z toho sklamaná a taktiež nespokojná. Ako obvykle, kapitalizmus a biznis majú prednosť pred všetkým iným. Keby propagujem toxické hnojivá, ktoré znečisťujú pôdu, nebol by to problém. Keby propagujem kozmetiku testovanú na zvieratách, taktiež by to nebol problém a za dostupnú cenu by som mohla svoj neetický biznis podporiť reklamou. Pokiaľ však ide o politiku, občiansku aktivitu, snahu zmeniť niečo zdola nahor, svoju propagáciu si môžu dovoliť len strany s enormným rozpočtom. Nemyslím si, že je to správne a je to priamy príklad toho ako kapitalizmus podporuje politickú nerovnosť. O tom ako veľmi to škodí demokracii snáď ani nemusím hovoriť. No bez toho aby tento príspevok bol jedna z mojich ďalších kritík systému, chcem vás skôr o niečo poprosiť. A to sú hneď dve veci: po prvé, buďte obozretní a buďte si vedomí tohto princípu. To, že na vás niektorí kandidáti vyskakujú aj z chladničky, nesvedčí ani o ich kvalite, ani ich zaujímavosti, skôr o ich finančnej dispozícii. Navyše logiku často neoklamete, ak sú za politickými stranami veľké financie, zväčša to znamená, že tieto strany sú potom “dlžníkmi” a svoje “pôžičky” budú musieť nejako splatiť, po voľbách. Neskočte teda na lep pekným billboardom, či dotieravým reklamám. Majte vyššie nároky, počúvajte čo jednotliví kandidáti hovoria a aké hodnoty zastávajú. Po druhé, máme sociálne siete a máme aj jeden druhého. Napriek všetkým nedostatkom a negatívam, sociálne siete sú jeden z nástrojov ako sa dá navzájom spájať, budovať väzby a organizovať sa. Taktiež vy môžte byť reklama, ktorá nás nestojí nič. Prosím, rozprávajte sa medzi sebou, a ak ste sa rozhodli niekoho voliť, podporte svojich kandidátov tak, že budete o nich hovoriť druhým. Dajte im tip. Zdieľajte príspevky, ktoré sa vám páčia, alebo ich pošlite vašim známym. Spojme sa za ciele, na ktorých nám záleží a budujme spolu demokraciu a budúcnosť.
