Eduard Číž: Anjel Slovanov

ANJEL SLOVANOV
(modlitba Slovanská)

Modlíme sa k Tebe,
náš Anjel Nádeje, náš Anjel Slovanov,
Ty, ktorý strážiš naše sny,
Ty, ktorý strážiš naše túžby,
Ty, ktorý svojim potom v daždi pokropí úrodu,
Ty, ktorý v srdci držíš Slovanskú pokoru,
zaliatu múdrosť v srdci,
neznajúc bez lásky život,
keď mi je smutno, modlím sa k Tebe,
k Tebe, ktorý strážiš tajomstvá histórie svetskej,
k Tebe, čo žiješ s nami v zemi zronenej, v zemi zrobenej,
ochráň deti naše a daj im múdrosť, ktorá Ťa tak zdobí,
nech žijú v láske, bez hnevu i v srdci zloby,
nech poznajú slobodu,
nech sú ich srdcia láskou zaliate a
nepoznajú čo je mamonu prekliatie.

Modlíme sa k Tebe,
náš Anjel Nádeje, náš Anjel Slovanov,
Ty, ktorý chrániš našu zem,
zem predkov, ktorú oslobodili otcovia i dedovia naši svojou vlastnou krvou,
učiteľov zeme života, zrodili v láske s dušou múdrou,
ako studňa v púšti života,
neznajúc v láskavom srdci, čo je starosť, lakota i samota,
vyznávajúc silu jednoty Slovanskej,
ako mladá Mokoša, v duši ešte dievčenskej,
verí v múdrosť, verí v lásku,
nepozná strach, neskrýva sa za masku,
len v srdci krv čistej duše zoslaná si ako Anjel Nádeje,
čo túžiš po šťastnej zemi,
zemi ľudí v lásky srdci bezbrehej.

ANJEL SLOVANOV

(modlitba Slovanská – krátky predhovor básni Anjel Slovanov)

Milí priatelia, milí Slováci, milí Slovania

Starí Slovania síce nemali anjelov a nepoznali to slovo. Mali Bohov a nič medzitým. Boli iba Bohovia. Spomínam tu anjela, ale toho, ktorý žije v našich srdciach. Každý z nás má toho svojho a nezáleží na tom, či verí, alebo je ateista, každý ho má v sebe. Anjela Slovanského. Od dávnych stáročí boli Slovania známi svojou dobrosrdečnosťou, ktorá ich tak zdobila, svojou pokorou, ktorá z nich robili lepších a múdrejších ľudí, svojim milujúcim pohľadom na svet a na život samotný. Modlili sa a verili. Modlili sa k životu, k úrode, k rodine, k počatiu i za seba, za deti, proste za všetko, čo ľudí obklopovalo. Modlitba patrila aj k našim tradíciám.

Milovať svoju zem, je ako milovať rodinu. Milovať svoju rodinu, znamená aj brániť svoju rodinu.

Po stáročia tradície kolovali z rodičov na deti a tie ich posúvali pre ďalšie generácie.

Stačí sa pozrieť koľko máme na Slovensku nárečí, každá oblasť má svoje vlastné. A nielen to, ale aj kroje. Každý z nich má svoju dušu, svoju symboliku, svoj vlastný život. Tá krásna symbolika v piesňach, v krojoch, zvykoch, každá výšivka má svoju dôležitosť, svoj posvätný jedinečný zmysel, každý kroj, nezáleží či je liptovský, šarišský, zemplínsky, trenčiansky, oravský a či detviansky.

História je ako kniha, ktorá nás má niečo naučiť a my podľa tejto knihy môžeme zmeniť budúcnosť k lepšiemu a napísať svojimi skutkami svoju vlastnú knihu, ktorá bude písaná srdcom. História je obraz o tom, kto sme teraz. Keby nebolo našej histórie, nie je naša prítomnosť a zase my, robíme históriu pre naše deti, takže aby naša prítomnosť nebola negatívnou históriou našich detí a vnukov.

Slovania majú úplne inú históriu ako sa oficiálne uvádza. Oveľa dlhšiu a Slovania sú v Európe kolískou civilizácie. Západné krajiny, ako ich označujeme teraz boli vazalmi veľkej tartarie a teda boli pod Slovanmi. Boli súčasťou veľkej slovanskej ríše.

Perún – Najznámejší a zároveň najdôležitejší boh, ktorý pevnou rukou vládol ostatným božím bytostiam

Veles – známy ako patrón dobytka, bohatstva a divočiny. Patril medzi hlavných a najstarších bohov, vo väčšine príbehov vystupuje ako náprotivok Perúna.

Mokoš – vo východoslovanskej mytológií zosobnenie samotnej Matky zeme, živiteľky. Skaly sú údajne jej kosti, tráva jej vlasy a rieky predstavujú žily

Morena – Bohyňa zimy a smrti, ktorá je dodnes spojovaná s mnohými pesničkami, príbehmi a tradíciami. Napríklad známe vynášanie Moreny

Vesna – Staroslovania si ju spojovali s jarou, mladosťou, krásou a životom.

Svarog – patril medzi najváženejších a najstarších bohov Slnka, ohňa a tepla. Zároveň bol Svarog aj nebeský kováč, ktorý ukul nebeský kotúč (Slnko) v kováčskej vyhni.

Svarožič – Zaraďovaný medzi všeslovanských bohov, syn boha Svaroga. Aj keď bol pôvodne slnečným božstvom spojeným so slnkom, úrodou a pokojom, neskôr získal charakter bojový a ochranný.

Živa – V slovanskom panteóne je dcérou Mokoše a ženou Svarožiča. Jej protikladom má byť jej sestra Morena, bohyňa zimy a smrti. Živa dávala rastlinám a živočíchom silu, prebúdzala ich do života, preto je tiež bohyňou liečiteľstva, mala moc uzdravovať či dokonca kriesiť mŕtvych.

Belboh – Najvýznamnejšie a súčasne aj najstaršie slnečné božstvo, ktoré sa v slovanskej mytológii nachádza. Jeho meno predstavovalo moc dňa a svetla. Úloha tohto boha bola pravdepodobne pozitívna, u Slovanov bol spojený s čistotou a bielou farbou (keď chcel niekto niečo v minulosti pochváliť, spojil to s bielou farbou).

Černoboh – Uctievaný hlavne medzi polabskými Slovanmi. Boh noci, čiernej farby a zla. Bol Belbohovým bratom a zasvätené mu boli dni zimného slnovratu.

Rusalka – Vodná mytologická bytosť, vyskytujúca sa prevažne v rozprávkach, veľmi podobná gréckym a rímskym nymfám. Rusalky boli údajne zakliate duše žien

A na záver:

Za seba, za rodinu, za deti, za vlasť, za lásku, za hrdosť a tradície, za Slovensko…proste za nás, Slovákov a všetkých Slovanov. V hrudi nám bije Slovanské srdce a žilách koluje Slovanská krv. Buďme hrdí na zem, po ktorej kráčame, na našu rodnú hrudu, na zem našich predkov, na naše milujúce Slovanské srdce.

Láska je zmyslom života. Je toľko prejavov lásky koľko je hviezd na nebi, stačí si vždy len jednu vybrať. A láska k vlasti je jedna z nich.

A jedno moje malé prianie na záver. Milujte svoju krajinu, zem našich predkov, buďme všetci hrdí a milujúci a tento dar predávajme ďalej ďalším generáciám. Veďme naše deti k láske a k múdrosti. Sme Slovania a vždy budeme Slovania a nezáleží či sú to Slováci, Česi, Rusi, Rusínci, Bulhari, Bosniaci, Čiernohorci, Gorani, Chorváti, Macedónci, Pomáci, Srbi, Slovinci, Kašubovia, Lužicki Srbi, Moravania, Poliaci, Slezania, pomoranskí Slovinci, Bielorusi, Ukrajinci.

Ďakujem, že ste si to celé prečítali.

Váš navždy v srdci Slovan Eduard Číž, na FB Eddie W. Nicholas

---