Bývalý sudca a europoslanec, ktorý je momentálne asi najviac známy ako právny zástupca rodiny Lučanskej rozobral zákon tzv. „LEX KORONA“, ktorý je spojený s odkladom splátok, kde v texte presne rozpisuje, na čo banky majú a nemajú nárok. Odvoláva sa nielen na slovenskú legislatívu, ale aj na platnú legislatívu Európskej únie.
Facebook Miroslav Radačovský:
ODKLAD SPLÁTOK
Slováci a Slovenky, vážení priatelia, patrioti Slovenska!
Plniac si povinnosti europoslanca a člena Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (IMCO) považujem za povinnosť informovať Vás o podaní podnetu na Európsku komisiu, týkajúceho sa následkov odkladu splátok, ktorý v plnom znení zverejňujem.
Na možný nesúlad konkrétnej právnej normy s platným právnym poriadkom SR a právom EÚ som opakovane, písomne upozorňoval čelných predstaviteľov našej vlády, žiaľ, k ničomu to neviedlo (viď. predchádzajúce statusy k tejto téme).
Celé znenie podnetu:
Odklad splátok “Lex Korona”
1.Poslanci v Národnej rade Slovenskej republiky (ďalej len ,,NR SR,,) dňa 07.04.2020 schválili zákon č. 67/2020 o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečne nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 v znení novely č.75/2020 účinnej od 09.04.2020 (ďalej len ako “zákon”). Ten umožnil spotrebiteľom, ale aj malým a stredným podnikateľom, odložiť si splátky svojich úverov. Pri spotrebiteľských úveroch a hypotékach v bankách o 9 mesiacov a v nebankových a leasingových spoločnostiach maximálne o 6 mesiacov. Opatrenia podľa tohto zákona sa uplatňujú od 12. marca 2020.
2.Slovenská republika deklaruje, že s veriteľmi vyrokovala pre svojich občanov výhodnú pomoc vo forme odkladu dohodnutých mesačných splátok. Každý spotrebiteľ má právo na informácie a na ochranu svojich ekonomických záujmov. Pred podaním žiadosti o odklad splátok však veriteľ neposkytuje informácie o samotnom úvere. Žiadateľovi ich oznámi až o dva mesiace po podaní žiadosti o odklad splátok. Na riadne rozhodnutie o tom, či vôbec pristúpi k samotnému odkladu splátok úveru teda žiadateľ nemá vopred dostatok informácií. Práve v tom spočíva nekalosť upravená zákonom. Každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.
Z ust. § 30b) ods. 1 zákona citujem: “Veriteľ, ktorým je banka alebo pobočka zahraničnej banky, povolí na základe žiadosti dlžníka odklad splátok na obdobie uvedené v žiadosti o odklad splátok, ktoré nie je dlhšie ako deväť mesiacov odo dňa splatnosti najbližšej neuhradenej splátky úveru, ktorej splatnosť nastala po dni podania žiadosti o odklad splátok. Dlžník môže požiadať o odklad splátok toho istého úveru počas obdobia pandémie najviac jedenkrát.”Spotrebiteľ, či malý a stredný podnikateľ môže požiadať peňažný ústav o odklad splátok najviac 1x, pričom obdobie pandémie nie je žiadnym spôsobom časovo ohraničené. Ohraničená je však dĺžka odkladu splátok o maximálne deväť mesiacov.
3.Z ust. § 30 c) ods. 1 zákona citujem: “Ak sa spolu so splátkou úveru uhrádza aj platba za poistenie uzatvorené v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a ak povinnosť dlžníka, ktorý podal žiadosť o odklad splátok, platiť za poistenie trvá aj počas odkladu splátok, veriteľ informuje takéhoto dlžníka aj o spôsobe a výške tejto platby.”
Odklad splátok sa netýka poistenia úveru. Z citovaného ustanovenia ani nevyplýva povinnosť veriteľa upozorniť spotrebiteľa na skutočnosť, že ak došlo k ukončeniu pracovného pomeru inak ako dohodou, spotrebiteľ si má možnosť uplatniť poistnú udalosť.
4.Z ust. § 30 c), ods. 2 zákona, citujem: “Veriteľ je povinný najneskôr v lehote do dvoch mesiacov od povolenia odkladu splátok informovať dlžníka, ktorý podal žiadosť o odklad splátok, o dôsledkoch odkladu splátok, a to najmä oa)povinnosti zaplatiť úrok za obdobie odkladu splátok a o jeho výške,b)postupe, ktorý sa uplatní po skončení odkladu splátok, a o tom, že vyzve spotrebiteľa na pokračovanie v splácaní úveru s informáciami, ako pokračovať v splácaní úveru s uvedením výšky splátky úveru a dátumu poslednej splátky úveru,c)možnosti začať splácať úver aj počas obdobia odkladu splátok a podmienkach takéhoto splácania,d)ďalších skutočnostiach týkajúcich sa odkladu splátok, ktoré majú vplyv na celkové náklady spojené s úverom.”
Z ust. § 30 c), ods. 3 zákona citujem: “Veriteľ je povinný poskytnúť informácie podľa odsekov 1 a 2 v podobe zápisu na trvanlivom médiu, ktoré je spotrebiteľovi dostupné.”
Podľa zákona sa odkladajú splátky, ktoré majú splatnosť už po podaní žiadosti. Nie je rozhodujúce, či peňažný ústav, alebo nebanková inštitúcia odklad schvália až po splatnosti splátky. A spotrebiteľ tak prirodzene nie je o následkoch odkladu úveru a jeho podmienkach vopred informovaný. Platný právny poriadok, ako aj právo EÚ vyžaduje od dodávateľa služieb, aby spotrebiteľa vopred informoval o podmienkach spotrebiteľskej zmluvy, cene služby a pod. Touto právnou úpravou zákonodarca mohol spotrebiteľa, ako slabšiu stranu v spotrebiteľskom vzťahu zákonom vystaviť nekalým obchodným praktikám a konaniu veriteľa v priamom rozpore s právom EÚ o ochrane spotrebiteľa, garantovaným Smernicou 93/13 EHS. Postavenie spotrebiteľov sa tak v prípadnom súdnom konaní sťažilo, pretože sa budú musieť v prípadných súdnych sporoch domáhať prejudiciálneho konania o súlade ustanovení jednotlivých právnych predpisov splatným právnym poriadok a Smernicu 93/13 EHS.Odkladom splátok dochádza k zmene spotrebiteľskej zmluvy (ust. § 30d zák. č.67/2020 Z.z. ) a aj celková cena spotrebiteľského úveru vyjadrená ročnou percentuálnou mierou nákladov bude vyššia. Spotrebiteľ sa pred podaním žiadosti o tomto nedozvie. Z tohto dôvodu by sa malo jednať o bezúročný a bezpoplatkový odklad splátok s poukazom na ust. § 9, ods. 2 písm. h) zák. č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších právnych predpisov. Súčasne počas odkladu splátok sa zmluva naďalej úročí zmluvným úrokom, teda spotrebiteľ platí úroky aj za dobu odkladu a tieto mu nebudú odpustené. Nezaplatené úroky za obdobie odkladu splátok banka alebo nebankovka rozvrhne do zvyšných splátok úveru splatných po odklade. Takéto znenie právneho predpisu je v priamom rozpore s ust. § 53 ods. 4 písm. a) zák. č. 40/1964 Zb., Z.z. Občianskeho zákonníka v znení posledných právnych predpisov neprijateľnú zmluvnú podmienku, z ktorého vyplýva, že za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy. Rovnako tak sa za neprijateľnú zmluvnú podmienku považujú podľa § 53 ods. 1 písm. v)Občianskeho zákonníka ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzavretím zmluvy preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve alebo za ktoré spotrebiteľ nedostáva dohodnuté protiplnenie. Takéto zmluvné podmienky a rovnako tak i zákonné ustanovenia sú neprijateľné. Neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú absolútne neplatné.
5.Úvery, ktorých splácanie si klient odložil v zmysle LEX KORONA sú v registri označené s poznámkou Covid 19 a toto označenie nemá vplyv na vnímanie prípadnej nižšej bonity klienta. Následkom povolenia odkladu splátok úveru spotrebiteľovi od 1.1.2021 je však negatívny zápis v úverovom registri, kde sa vykoná záznam „Reštrukturalizovaný úver“, pri ktorom zvyčajne v prípade odkladu splátok býva uvedený typ záznamu „Problémy riešené interne bankou“. Týmto zápisom spotrebiteľ získava status dlžníka, aj keď sa reálne nemusel dostať do omeškania so zaplatením akejkoľvek splátky. Záznam „Reštrukturalizovaný úver“ zostáva v úverovom registri ešte po dobu 5 rokov po zaplatení poslednej splátky tohto úveru, čo môže spotrebiteľovi v budúcnosti spôsobiť problémy pri získavaní ďalších úverov. Viaceré banky takémuto klientovi roky nebudú vedieť a chcieť poskytnúť žiadny úver.
6.Niektoré ustanovenia zákona “Lex Korona” sú nejasné, nezrozumiteľné a v rozpore so zák. č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník a zák. Č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení posledných právnych predpisov.V skutočnosti veriteľ bude jediný, kto z tejto právnej úpravy profituje na úkor finančnej tiesne spotrebiteľa. Veritelia budú môcť po ukončení uplynutí deväťmesačného odkladu splátok jednostranne zmeniť zmluvné podmienky, napr. navýšiť splátky, zmeniť úrokovú sadzbu, výšku RPMN. Otázka Európskej komisii na písomné zodpovedanie
Zo zákona č. 67/2020 z 09.04.2020 vyplýva, že spotrebitelia môžu požiadať o odklad splátok úverov.Spotrebiteľ má právo na informácie, na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách a ochranu svojich ekonomických záujmov. Pred podaním žiadosti o odklad veriteľ neposkytuje informácie o úvere. Informácie oznámi až dva mesiace po podaní žiadosti o odklad. Spotrebiteľ nie je o podmienkach úveru vopred informovaný. Zmluva sa naďalej úročí zmluvným úrokom.Len veriteľ z tejto právnej úpravy profituje na úkor finančnej tiesne spotrebiteľa. Veriteľ bude môcť po ukončení uplynutí odkladu splátok jednostranne zmeniť zmluvné podmienky, napríklad zmeniť úroky, výšku poplatkov, splátok bez toho, aby o tom spotrebiteľ bol vopred informovaný. V skutočnosti povolením odkladu splátok uzavrie novú zmluvu. Žiadosti o odklad splátok od 1.1.2021 majú za následok zápis v úverovom registri. Takéto znenie zákona odporuje slovenskej právnej úprave a Smernici 93/13 EHS a 2008/48/ES.
Právo Únie bráni vnútroštátnej právnej úprave aplikovať zákon “Lex Korona”, tento je v rozpore s právom Únie.V prípade zistenia porušenia práv spotrebiteľov, plánuje Komisia adresovať Slovensku formálnu výzvu so žiadosťou o ďalšie informácie ?Ak komisia dospeje k záveru, že si Slovensko neplní svoje povinnosti vyplývajúce z práva EÚ, plánuje mu adresovať formálnu žiadosť o dodržiavanie práva EÚ ?
S úctou JUDr. Miroslav Radačovský, nezávislý slovenský europoslanec
