Gruzínska vládna strana Gruzínsky sen po neblahých skúsenostiach so západným vplyvom počas Saakašviliho vládnutia, ktoré krajinu vtiahlo do vojny s Ruskou federáciou sa snaží minimalizovať jeho pôsobenie pred chystanými voľbami plánovanými na október tohto roka. 14. mája gruzínsky parlament schválil balík zákonov na sprehľadnenie finančnej transparentnosti mimovládnych organizácií, ktoré získavajú prostriedky zo zahraničia. Tento krok vyvolal vlnu protestov v krajine a silnú nevôľu v zahraničí, predovšetkým vo Washingtone.
Zákon bol predložený už minulého roku, ale bol po protestoch prozápadnej časti verejnosti stiahnutý. V tomto roku znova prišlo na jeho prerokovanie. V stopäťdesiatčlennej snemovni hlasovalo za zákon 84 poslancov, tridsať bolo proti. Voči kroku vlády sa zdvihla vlna protestov organizovaných práve tými voči ktorým je namierený. Na radu západných predstaviteľov prezidentka Gruzínska Salome Zurabišvili vetovala nový zákon o finančnej transparentnosti organizácií získavajúcich prostriedky zo zahraničia ako celok, aby nemusela dať konkrétne právne zdôvodnenie jednotlivých článkov. Vyhlásila, že nový zákon je „neprijateľný“ a je „v rozpore“ s cestou, ktorú Gruzínsko prijalo na integráciu do Európskej únie a NATO. Parlament jej veto pravdepodobne zvráti. Výroky Zurabišvili sú fakticky neakceptovateľné v súvislosti s tým, že tvorcovia zákona si vzali za vzor existujúci americký predpis. V podobnom duchu avizovali kontrolu mimovládneho sektora aj predstavitelia súčasnej slovenskej koalície a obdobný zákon bez rozruchu nedávno schválili vo Francúzsku (proti hybridnej hrozbe z Ruska).
Nový gruzínsky zákon umožňuje registráciu nekomerčných právnických osôb (združení, nadácií) a médií ako organizácií sledujúcich záujmy cudzej mocnosti, pokiaľ viac ako 20 percent ich príjmu pochádza zo zahraničných zdrojov. Podľa zákona musí byť každá právnická osoba uznaná ako „organizácia sledujúca záujmy cudzieho štátu“ registrovaná vo verejnej databáze pod týmto menom. Zároveň budú tieto organizácie povinné každoročne vypĺňať finančné vyhlásenie. Na rozdiel od naratívov šírených oficiálnymi predstaviteľmi Západu a liberálnymi médiami pod ich kontrolou, zákony neobmedzujú činnosť, resp. verejnú komunikáciu tých, ktorí spadajú do jej pôsobnosti, s výnimkou obzvlášť citlivých činností. Zákon len jasne vymedzuje a ukazuje na organizácie, ktoré sú financované zahraničím.
Na gruzínsku vládu sa už v prípravnom procese zákona o transparentnosti zahraničného vplyvu zniesla lavína kritiky, varovaní, priamych a skrytých hrozieb zo strany západného tzv. „slobodného sveta,“ predovšetkým zo Spojených štátov. Americké ministerstvo zahraničia v osobe svojho hovorcu Matthewa Millera pohrozilo Gruzínsku za antidemokratické kvality novoprijatého zákona: „Vyhlásenia a kroky gruzínskej vlády sú nezlučiteľné s demokratickými hodnotami, ktoré sú základom členstva v EÚ a NATO a tým podkopáva cestu Gruzínska k euroatlantickej integrácii.“ Predstavitelia takmer všetkých západných krajín varovali gruzínsku vládu pred návrhom zákona o „zahraničných agentoch“ a označili ho za inšpirovaný Kremľom a podobným zákonom existujúcim v Rusku, a preto za autoritársky a nedemokratický. Žiaľ úmyselne zabúdajú spomenúť, že ruský i gruzínsky zákon o „zahraničných agentoch“ sú len adaptáciou zákona FARA (The Foreign Agents Registration Act – Zákon o registrácii zahraničných agentov) existujúceho v Spojených štátoch od roku 1938 (dodnes platný vo verzii z roku 1995). Na strane represie je maximálna sankcia udeľovaná v USA za nelegálnu činnosť „zahraničného agenta“ až 10 000 dolárov a dokonca až 10 rokov väzenia. Je zarážajúce, že v prípade Ruska a Gruzínska prispôsobenie zákonov kontroly nad zahraničnými vplyvmi je vykladané ako nástroj útlaku slobody, v prípade Spojených štátov sa to vydáva za zdokonalenie „obrany demokracie“. Dvojaké štandardy zo strany Washingtonu sú už zaužívanou normou, čo je v dlhodobom horizonte pre medzinárodný vplyv svetovej veľmoci kontraproduktívne.
Námestník amerického ministra zahraničných vecí Jim O’Brien varoval, že USA sú pripravené kvôli tomu uvaliť sankcie na gruzínskych ministrov a úradníkov. Štrnásť amerických senátorov a dvadsaťdeväť kongresmanov Spojených štátov sa obrátilo listom na gruzínske úrady varujúc, že pokiaľ nedôjde k odvolaniu zákona o zahraničnom vplyve, začnú uvažovať o finančných sankciách, preskúmajú sa programy finančnej pomoci z USA a podmienky pre vízový režim. Tlačová tajomníčka Bieleho domu Karine Jean-Pierre uviedla, že Spojené štáty budú musieť zásadne prehodnotiť vzťahy s Gruzínskom, ak tam vstúpi do platnosti zákon o zahraničnom vplyve. Zástupca tlačového tajomníka ministerstva zahraničia Vedant Patel sa vyjadril v danej situácii najvýstižnejšie; gruzínske úrady by mali opustiť kurz zvolený v kontexte tohto zákona, pretože „súčasné prístupy nie sú v súlade s hodnotami USA“. Čo je dôležité pre Gruzínsko nezávisí od Gruzíncov ale od názoru Washingtonu!
Hysterická reakcia Západu má svoju škandalóznu dohru. Gruzínsky premiér Irakli Kobachidze vyhlásil, že mu jeden z európskych komisárov hrozil rovnakým osudom aký postihol slovenského premiéra Roberta Fica, na ktorého bol pred pár dňami spáchaný atentát za jeho mierovú a suverénnu politiku. Eurokomisár ho mal zastrašovať keď uviedol: „ …videli ste, čo sa stalo Ficovi“. Dotknutý eurokomisár Únie pre politiku susedstva a rozšírenie Olivér Várhelyi na obvinenie zareagoval a uviedol, že jeho slová boli vytrhnuté z kontextu. Várhelyi údajne chcel Kobachidzeho len vyzvať na opatrnosť. „Na tento druh urážlivého vydierania sme si už dávno zvykli,“ napísal Kobachidze. „Paralela s pokusom o atentát na Roberta Fica nám pripomína, že v podobe Strany globálnej vojny máme do činenia s mimoriadne nebezpečnou silou, ktorá urobí čokoľvek, aby v Gruzínsku vyvolala chaos.“ Nasledujúce vyjadrenia naznačujú lepšie pochopenie mierového úsilia súčasnej gruzínskej vlády: „Chceme transparentnosť… nechceme v tejto krajine kalnú vodu, pretože ‚gruzínsky Majdan‘ by mohol našu krajinu priviesť k veľmi vážnym dôsledkom, k jej ‚ukrajinizácii‘. S tým nemôžeme súhlasiť.“
Vo svetle konfrontácie s Moskvou je pre Washington dôležité udržať si vplyv v krajine nachádzajúcej sa na južnej hranici s Ruskou federáciou. V poslednej dobe pri nedostatku živej sily určenej na zavalenie telami postup ruských vojsk na ukrajinskom fronte sa v istom spektre západných politikov objavuje túžba zatiahnutia iných krajín do vojny. Svetovej veľmoci o „demokraciu“ v malej a chudobnej kaukazskej krajine s minimálnou obchodnou výmenou prirodzene nejde! „Od začiatku roku 2022 existuje vážny záujem o otvorenie ‚druhého frontu‘ v Gruzínsku, čo by oslabilo pozíciu Ruska, ale zničilo by to našu krajinu. Taký záujem pretrváva dodnes,“ povedal Kobachidze, keď komentoval nespokojnosť Západu s gruzínskym zákonom o zahraničných agentoch a demaskoval podstatu hysterickej reakcie Západu. Nie je žiadnym tajomstvom, že mimovládny sektor USA celé desaťročia v cudzine úspešne využívajú ako „mäkkú silu“ na ovplyvňovanie vnútorných politických procesov a na manipulovanie verejnej mienky želanými smermi. Spojené štáty by opäť radi videli Tbilisi tam, kde sa nachádzali za čias Michaila Saakašviliho, kedy vysokí funkcionári museli prejsť schvaľovaním na americkej ambasáde a ktorý vtiahol krajinu do krátkej a ponižujúcej vojny. Prijatie zákona je čiastočne prejavom upadajúceho vplyvu Washingtonu, ale aj prejavom sebazáchovnej vlasteneckej zodpovednosti súčasnej vládnej garnitúry voči svojej krajine.
Radoslav Žgrada, autor je šéfredaktor Slovenských pohľadov
