K aktuálnym udalostiam v USA: Primárny problém je zlá sociálna situácia Američanov

Pred pár dňami obletela svet správa o policajnom zásahu v Spojených štátoch amerických, pri ktorom policajný príslušník usmrtil černošského občana Georga Floyda. Nejde o ojedinelú udalosť, takýchto prípadov sa tam stávajú desiatky ročne. 

Ak sa pozrieme na štatistiky (Statista, 2020), tak zistíme, že len v rokoch 2017 – 2019 policajti v Spojených štátoch amerických usmrtili spolu 2 997 ľudí, čiže priemerne 999 ľudí za rok a viac ako dvoch ľudí denne. Väčšina z nich boli bielej rasy, ale na počet obyvateľov dominujú černosi. Od začiatku tohto roku bolo zatiaľ zabitých v Spojených štátoch policajtmi 228 ľudí. Je to smutná bilancia, ktorá má viacero príčin.

Tento konkrétny prípad je špecifický tým, že vďaka tomu, že mal viacero svedkov a bol čiastočne zdokumentovaný na video, tak okrem protestov afroamerických komunít, ktoré sú pri podobných udalostiach v Spojených štátoch relatívne bežné, rozvíril diskusiu v mnohých krajinách sveta a spustil demonštrácie aj v niektorých európskych mestách. 

George Floyd prednedávnom prišiel o prácu strážnika reštaurácie kvôli kríze spôsobenej pandémiou koronavírusu. Strata práce ho zrejme priviedla do finančných ťažkostí a pri nákupe v obchode sa pokúsil platiť falošnou 20-dolárovou bankovkou, čo predavač zistil a zavolal na neho políciu. Podľa oficiálnych vyjadrení sa po príchode polície nachádzal Floyd vo svojom automobile a ani po výzvach ho nechcel opustiť, preto policajti použili donucovacie prostriedky, pri ktorých mal klásť odpor. Ako ukázala pitva, tak mal byť pod vplyvom omamných látok. Po tom, čo muža spacifikovali, mu jeden z policajtov pritlačil nohou krk a muž sa sťažoval, že nemôže dýchať, na čo policajti nebrali ohľad a nakoniec došlo k jeho úmrtiu.

Viacerí liberálni ľavičiaci robia z Georga Floyda hrdinu, pričom občas mám pocit, že dokonca nového Johna Browna alebo Martina Luthera Kinga (úpadková doba spôsobuje, že na štatút hrdinu sú kladené nižšie nároky).

Niet pochýb o tom, že zásah policajtov bol neprimeraný; aj keď Floyd robil problémy, boli v početnej presile, takže ho mohli bez väčších problémov spacifikovať miernejšou formou a brať väčší ohľad na jeho stav. Ako to už býva, väčšina ľudí sa na veci nepozerá z viacerých uhlov pohľadu a nehľadá pravú príčinu všetkého, a tak sa rôzne skupiny snažia túto tragédiu využiť vo svoj prospech. Ako príklad môžeme uviesť rabovanie, ktoré sa spustilo v súvislosti s nepokojmi – k 31. máju bol vyhlásený nočný zákaz vychádzania až v 25 mestách v 16 amerických štátoch; a tiež snahu rôznych, prevažne neoliberálnych politických skupín vytĺcť z udalosti politické body – pripomínam istú analógiu s vraždou novinára Kuciaka – a zvaliť komplexnú príčinu celej veci len na rasizmus.

Áno, u policajtov môže byť vyšší podiel rasisticky zmýšľajúcich jedincov, vzhľadom na to, že povolanie, pri ktorom je často nutný aj fyzický zásah, môže priťahovať takéto osoby, ale rozhodne nemôžeme dávať všetky takéto prípady za vinu rasizmu. Pokiaľ nepočítame nehody alebo iné nešťastné náhody, tak v rokoch 2010 – 2019 bolo podľa údajov zverejnených FBI (2020) zabitých v službe priemerne 51 amerických policajtov ročne. Vyskytli sa napríklad prípady, keď útočník vytiahol zbraň pri tom, ako sa tváril, že vyberá doklady. Musíme teda chápať aj vyššiu opatrnosť z pohľadu príslušníkov polície. Ďalším problémom v americkej spoločnosti je celková vysoká kriminalita: SŠA majú najväčšiu populáciu väzňov a najvyšší podiel uväznených osôb na svete – 698 na 100 000 obyvateľov. 40 percent väzňov v Spojených štátoch pritom tvoria Afroameričania, ktorí zároveň patria medzi najčastejších páchateľov niektorých druhov trestných činov. (Wikipédia, 2020) V neposlednom rade nesmieme zabúdať na to, že Spojené štáty majú vysokú mieru držania zbraní, kde, ako uvádza Kačmár (2016), na každého dospelého Američana pripadá viac ako jedna strelná zbraň.

Zaujímavosťou tiež je, že nie všetci policajti, ktorí boli zúčastnení na predmetnom zásahu, boli belosi. Jeden zo štvorice policajtov – Tou Thao, je ázijského pôvodu a bol už v minulosti obvinený za nadmerné použitie sily, pričom musel zaplatiť finančné odškodnenie.   

Z faktov uvedených v tomto príspevku teda vyplýva, že za tragickými úmrtiami pri policajných zásahoch nestojí vždy rasizmus. Môžeme konštatovať, že celá podstata tohto prípadu sa zakladá predovšetkým na majetkovej situácii, ktorá prinútila obeť policajného zásahu k plateniu falošnými peniazmi. Popri neprimeranosti zásahu policajtov môžeme konštatovať, že táto tragická smrť sa nemusela stať, keby dotyčný neprišiel o prácu a mal by zabezpečené primerané životné podmienky. Zlá sociálna situácia tiež môže vplývať na vyššiu mieru kriminality u Afroameričanov, ktorí často žijú v getách a pri vyrastaní v takejto komunite nemajú veľkú perspektívu viesť slušný a dôstojný život.

Je potrebné pochopiť, že iba samotná vzájomná tolerancia, aj keď je dôležitá, nedokáže vyriešiť tieto problémy tak, ako sa domnievajú niektorí liberáli. Tolerancia je dôležitá, ale napríklad v oblasti bežných medziľudských vzťahov, v pracovnom kolektíve a podobne – je to prijatie človeka takého, aký je, bez toho, aby sa na ňom hodnotili nejaké vonkajšie znaky.

Keď však budeme tolerantní voči protiprávnemu konaniu určitých skupín a umožňovať im rôzne ústupky, to nezmení ich správanie a spôsobí iba väčšie vyhrotenie rozporov v spoločnosti, čo kapitalistickému systému vyhovuje, pretože odpútava pozornosť od hĺbkového riešenia problémov. Preto riešením nie je len byť tolerantnejší k príslušníkom iných rás, ale je potrebné zlepšiť sociálny systém zavedením práva na prácu, umožniť každému dostupnosť vzdelania, zdravotnej starostlivosti, propagovať v spoločnosti pozitívne hodnoty a tým prispieť k zvýšeniu dôstojnosti života, zníženiu sociálnych rozporov a tým pádom aj zníženiu kriminality.

Alex Velitš

Použité zdroje:

1. FBI National Press Office. FBI Releases 2019 Statistics on Law Enforcement Officers Killed in the Line of Duty. FBI [on-line], 2020. Dostupné na internete: https://www.fbi.gov/news/pressrel/press-releases/fbi-releases-2019-statistics-on-law-enforcement-officers-killed-in-the-line-of-duty [cit. 2020-05-31]
2. KAČMÁR, Rastislav. Prečo americkí policajti zabíjajú toľko ľudí? In Denník N [on-line], 2016. Dostupné na internete: https://dennikn.sk/565325/preco-americki-policajti-zabijaju-tolko-ludi/ [cit. 2020-05-31]
3. MC CARTHY, Niall. The Number Of U.S. Police Officers Killed In The Line Of Duty Increased Last Year. In Forbes [on-line], 2019. Dostupné na internete: https://www.forbes.com/sites/niallmccarthy/2019/05/08/the-number-of-u-s-police-officers-killed-in-the-line-of-duty-increased-last-year-infographic/ [cit. 2020-05-31]
4. Race and crime in the United States. Wikipedia [on-line]. Dostupné na internete: https://en.wikipedia.org/wiki/Race_and_crime_in_the_United_States [cit. 2020-05-31]
5. RICHMOND, Todd. The Number Of U.S. Police Officers Killed In The Line Of Duty Increased Last Year. In Boston Globe [on-line], 2020. Dostupné na internete: https://www.bostonglobe.com/2020/05/28/nation/george-floyd-had-started-new-life-minnesota-before-he-was-killed-by-police/ [cit. 2020-05-31]
6. Statista Research Department. Number of people shot to death by the police in the United States from 2017 to 2020, by race. Statista [on-line], 2020. Dostupné na internete

---