Priam legendárny rozhovor Zadanie znelo vyhrať voľby profesionálnych manipulátorov, teda marketérov, ktorý vyšiel v roku 2014, vo vtedy penťáckom Trende, si môžete teraz s odstupom času prečítať znova a zasadiť ho do nových kontextov – odsúdenie „padlého anjela“ ex-prezidenta Kisku, tričká Kompot (s nápismi a propagáciou nenávistnej hatespeech stránky Z*mri, tričká Slovenské nádherné divadlo, Slobodná národná galéria, Ľudom j*be, Kultúrny štrajk a zapojenie sa do kampane Otvorená kultúra) alebo handry s nádavkou voči europoslancovi Blahovi. Ide o stále tých istých ľudí, ktorí viedli marketingovú kampaň ex-prezidenta Andreja Kisku, čo dokazuje článok pre Trend. Už chápete tie súvislosti?
Vyberme si zopár citátov od profesionálnych manipulátorov, ktorý otvorene aplikovali tzv. emocionálnu formu manipulácie:
Peter Hajdin: Ten pomer sa nedá jasne stanoviť. Ale áno, pracovali sme s dvomi nohami komunikácie. Prvá bola charakteristika alebo čo najpravdivejší obraz o našom kandidátovi. To bola skôr tá emocionálna stránka – Srdce, rozum, charakter. Na druhej strane išlo o zadefinovanie a udržanie racionálneho apelu, ktorý smeroval na nezávislosť – Prvý nezávislý prezident. Tento moment bol prítomný úplne od začiatku a ľudia ho deklarovali ako jeden z dôvodov, prečo sa vôbec zaujímajú o Kisku. Že si sám platí celú kampaň a naozaj nemá žiadnych sponzorov a nie je predĺženou rukou politických centrál.
Rezignovanie na intelektuálny charakter kampane a až cynické konštatovanie, že sa ľuďom z ich kampane robilo zle, dokazuje aj ďalší citát:
Adam Znášik: Keď sa pri slogane Srdce, rozum, charakter robilo intelektuálom nevoľno, tak sme vedeli, že je to tak dobre. A že to tak má byť. Kým pred prvým kolom môj Facebook hlásil, že Procházka bude mať 40 percent a Kňažko 35, tak som si hovoril, že to nevadí. Ak by to pretrvalo aj pred druhým kolom, tak by bolo zle. Ale zmenilo sa to na osemdesiat percent pre Kisku.
A teraz k taktikám:
Na začiatku slúžil web na zber mailových adries, čo bola dlho jeho primárna funkcia. Andrej Kiska sa rozhodol, že nebude zbierať peniaze, čo je napríklad v USA bežné, ale zbierali sa kontakty. Tak vznikol systém sympatizantov a podporovateľov. Tí sa rozdelili na dve časti – na ľudí, ktorí mali záujem o informácie, čo boli rádovo desiatky tisíc, a na tých, ktorí mali chuť niečo robiť. Z toho vznikol crowdsourcingový projekt na distribúciu reklamných tlačovín, do ktorého sa zapojilo niekoľko tisíc ľudí. Bolo niekoľko úrovní angažovania sa, od vytlačenia letáku na podporu kandidáta, cez roznášanie po schránkach až po účasť vo volebnej komisii.
Facebook bol ťažiskom komunikácie na webe. Zodpovedný zaň bol primárne Rado Baťo a myslíme si, že odviedol perfektnú prácu. Prvá úloha preto bola nabrať čo najviac ľudí. Išlo to prirodzene a spontánne, lebo kandidát mal svoju históriu a pôsobnosť, ktorá bola príťažlivá. V závere kampane mal profil Andreja Kisku okolo 90-tisíc fanúšikov. Zásah postov išiel vo finále až do dvoch miliónov. Ukázalo sa, že web vie takto vzbudiť dojem mobilizácie.
A záver? Išli by ste do ďalšej politickej kampane?
Keď príde ponuka, tak sa ňou určite budeme zaoberať.
No evidentne ich medzičasom prišlo niekoľko. Spojte si to s obvinením Kisku, organizovaním „spontánnych“ protestov a čistým náhodám, ktoré spájajú nenávistnú stránku Z*mri, aktivity PS a Kultúrny štrajk. Na záver ešte film Kandidát…
Celý rozhovor o manipulatívnych praktikách marketérov Kisku si môžete prečítať na stránke Trendu
