Po tom, ako problém pandémie COVID 19 vyústil do zatvárania škôl, začal som sledovať mienku domácich i zahraničných odborníkov, pedagógov či psychológov a rozprával som sa so stredoškolskými pedagógmi najmä na tému dištančného vzdelávania žiakov. Na základe získaných poznatkov som dospel k názoru, že minister školstva Branislav Gröhlingby sa mal vzdať svojho postu. Nie pre jeho nepedagogické vzdelanie alebo povestný bakalársky „kompilát s prvkami plagiátu“, ale preto, že sa s jeho vedomím a pokorou dostalo školstvo do područia politického boja medzi Igorom Matovičom a Richardom Sulíkom, v dôsledku čoho sa školopovinné detistali rukojemníkmi prízemného mocenského duelu dvoch kohútov na spoločnom smetisku. V tejto hektickej dobe zasiahnutej strachom z vírusu sa mládeži, rodičom,učiteľom a vlastne celej spoločnosti nemohlo stať nič horšie. A možno nebudeme ďaleko od pravdy, ak deťom a adolescentom, ktorí sa narodili po roku 2000 budeme raz hovoriť stratená miléniová generácia. Ako po veľkej vojne.
Niet pochýb o tom že minister Gröhling si uvedomuje, že dištančné, alebo online vyučovanie má veľké nedostatky, že vedie k sociálnej izolácii žiaka a k zaostávaniu vo vedomostiach. Veď sa vyjadril, že v čase pandémie by sa školy mali zatvárať len na obmedzený čas ako posledné a otvárať ako prvé. U nás sa to robí naopak. Pandemickému krízovému štábu a celej vláde je podľa všetkého vzdelávanie detí ľahostajné, napokon školstvo nepatrí medzi priority programového vyhlásenia koaličného zoskupenia. Matovič je posadnutý plošným testovaním celého národa, učiteľov, žiakov, aj rodičov, nech to stojí čo to stojí, bez ohľadu na výsledky. A jeho pravá ruka, zakuklený minister zdravotníctva Krajčí mu pritakáva. Bez profesionálnej cti a bez hanby.
Matovič, najnovšie vedený priam fyziologickou potrebou pomsty, ponižuje Sulíkovho ministra školstva a ujíma sa riadenia jeho rezortu:„Som sklamaný z prístupu ministerstva školstva k tejto veci. Stačilo. V stredu na vláde som požiadal ministra školstva Branislava Gröhlinga, aby v prípade, ak zabezpečím všetko ostatné, neblokoval otvorenie škôl. Bude to niekoľko škôl, ale chcem dokázať, že nie je čas na výhovorky…“ Predseda vlády chce na pilotnom otvorení niektorých škôl dokázaťGröhlingovuneschopnosť. Dal mu úloh, ale on ju nesplnil a ani nemohol splniť podľa jeho utkvelých „celoplošných predstáv“, nuž sám veľký Igor prvý začne testovať na x školách hlava nehlava a potom tie školy otvorí. Žiaci, ktorí sa dajú otestovať, budú mať výsadu prezenčnej výučby v školských laviciach a rodičia tých žiakov ktorí sa nedajú otestovať spolu nimi dostanú dištanc, ich deti stihne trest, zostanú doma online. Choré absolútne choré blúznenie, diskriminačné a nezákonné! Chudáci rodičia a chudáci žiaci. Ak by mal minister školstva trochu sebaúcty, odíde z takej vlády pod takým vedením bez pozdravu. A jeho šéf Sulík tiež treskne dverami a nikto rozumný z koalície mu to nebude vyčítať, tak ako vtedy, keď odišiel z Radičovej vlády. Lenže túžba držať sa moci pre vlastný prospech je silnejšia ako sebaúcta a hrdosť. Matovič to vie, preto vládne svojmu koaličnému stádu.
Ak by sme chceli vedieť, prečo bude drvivá väčšina škôl opätovne do 8. januára 2021 (a možno až do jari) zatvorená, dostali by sme príznačnú odpoveď: Otvorené školy, podobne ako domovy dôchodcov sú rizikové miesta, ohniská šírenia koronavírusu. „Pandemici“ Igora Matoviča hovoria, že deti sú bezpríznakové a preto sa stávajú nepozorovanými prenášačmi ochorenia. Bezpríznaková chorobaje veľmi zvláštne pomenovanie čudnej „detskej virózy“, najmä ak z odporúčaní Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) či Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb vyplýva, že existuje len málo príkladov šírenia nákazlivosti tohto vírusu v školách. Alebo vedie hlavný hygienik Mikas štatistiku „bezpríznakovo chorých“ slovenských detí? A čo, vírus v prepotených posilňovniach a preplnených obchodných centrách už nikomu nehrozí?
O určitých výhodách a obrovských nevýhodách dištančného vzdelávania na Slovensku by sa dali napísať knihy. Uznávaný pedagóg a psychológ Miron Zelina o dištančnom vzdelávaní hovorí: „Mínusom je absencia interakcií, problémy so socializáciou, prezentáciou. Dieťa tiež môže zle reagovať aj na sociálnu frustráciu, dostáva sa mu menej spätnej väzby špecifického charakteru, napríklad od spolužiakov.“ Podľa Tomáša Hellebrandta výskumného pracovníka v PetersonInstitutefor International Economics vo Washingtone, predpokladá sa 40-percentná účinnosť takejto výučby. Nik nevie kedy a ako doženie slovenský školák 60-percentnú stratu vo vedomostiach. Až potom keď sa stratí z nášho obzoru nezvládnuteľný vírus, alebo potom, keď odíde nezvládnuteľný Matovič? Alebo nikdy?
