Nikdy sa nezobudí ten, ktorý je v duši mŕtvy.
Odkedy prišiel liberalizmus na Slovensko…spolu s ním prišlo zlo, nenávisť, vyhrážanie, rôzne druhy likvidácie. Keď sa dostanete k starším knihám, ktoré opisujú mediálnu propagandu Hitlera s Goebelsom, keď sa dostanete k materiálom, ktoré poukazujú na rôzne formy fašistickej propagácie nenávisti, keď začnete čítať historické faktické materiály ako vyvolávať v ľuďoch podvedomú nenávisť, ako fašisti v 30-tych rokoch v Nemecku ovládali médiá, akým spôsobom ľuďom chceli vnútiť ich názory, vymyslené politické procesy ktoré mali len jednu úlohu zlikvidovať politických protivníkov, ….Ak si toto všetko prečítate, zistíte len jedno… liberalizmus ako taký, je skutočnou vetvou fašizmu a používajú identické formy propagacie, zastrašovania ako používal Hitler s Goebelsom !!!! A toto naozaj nie je žiadna sranda. Hrozí tu skutočná občianska vojna a kto si to neuvedomuje, že každým dňom táto možnosť narastá, mal by si uvedomiť kroky, ktoré všade okolo nás robia liberáli.
Z histórie sa môžu učiť a zároveň aj poučiť. Nie nadarmo nás učili, keď sme boli malí, aby sme nikdy nezabúdali na múdrosť a skúseností starších.. História je fascinujúca a nedá sa už nikdy zmeniť. Pohľad na život, na krajinu, vládcov….nám dáva história, nám nikto nikdy nedá. Treba sa naozaj poučiť a nedať sa podľahnúť ľahkým a prázdnym výrazom. Sme Slováci, žijeme na Slovensku, v krajine našich predkov, v krajine s bohatou históriou, kultúrou, životnou múdrosťou, s našou vlastnou mentalitou, ktorú majú len Slovania.
Čierny humor, plný slizkých „hercov“,
divadlo bez opony,
čierny humor, v ktorom my máme byť tie obete,
Súdiť by chceli, ale bez súdu,
čierny humor…ale plný sĺz, bez smiechu…
bránia života, lásky osudu.
Žijeme a milujeme,
ale chcú nás hodiť do rieky odkiaľ už niet návratu,
hľadajú si dôvod prečo zabíjať,
začalo to slovom, potom vetami,
až pokiaľ sa nerozpútalo peklo,
teraz nám chcú vykopať jamu,
priamo pod našimi nohami.
Veď vždy je krajšie kľaknúť na kolená a
dívať sa do slnka a len tak bez dôvodu,
nechať si hladiť tvár jeho lúčmi,
ako človeka zabíjať a nechať ho v náručí zomrieť,
možno len príliš veľa snívame a možno len žijeme v predstavách,
milujme a nezabudni byt vždy ľuďmi.
