Komédia v podaní Nicholsonovej a Remišovej pokračuje. Europoskanyňa Nicholsonová (SaS), dáva ministerke Remišovej (Za ľudí) jednu “ranu istoty” za druhou.
Koaličný cirkus pokračuje a o účelovosti “útoku” Nicholsonovej svedčí aj to, že čo si mohli s Remišovou vydiskutovať za zatvorenými dverami, namiesto toho “maléry pani Remišovej” za veľkolepých fanfár ohlásili Sas-kárky verejne na tlačovke a sociálnych sieťach. Remišová len bezradne pozerá, čo sa okolo nej deje a pritom donedávna ospevovala, aké mala doteraz korektné vzťahy s Luciou Nicholsonovou. Nuž to je politika a nie bábkové divadlo. Nechceme sa nikoho dotknúť, ale možno ministerka Remišová, by mohla zvážiť, či predsa len jej nebude lepšie sa vráriť k remeslu, ktoré vyštudovala. Práca s bábkami je predsa len menej konfrontačná a tie nerozprávajú ani nerobia tlačovky.
Nicholsonová sa odvoláva aj na dokument Ministrerstva práce, o ktorom Nicholsonová píše, že jej dáva za pravdu. Uvidíme ako si tieto dámy vydiskutujú svoje problémy, kedže namiesto toho, aby bola Remišová upozornená na údajný problém za zatvorenými dverami, na včerajšej tlačovke poslankýň strany SaS dali Remišovej dobrú ´ranu pod pás”. Ale to je tá dnešná koalícia “plná vzájomnej dôvery” jednotlivých strán.
Nie je sa čomu čudovať, možno je to začiatok preskupovania síl vrámci koalície a toto bol začiatok a prvé upozornie Richarda Sulíka Matovičovi, že príde čas, keď bez neho Matovič príde o väčšinu v parlamente.
Facebook Lucia Nicholsonová:
Každé jedno moje slovo na dnešnej TB bolo pravdivé. Veronika Remišová hovorí o iných peniazoch, alokovaných z iných fondov. Nazvala ma klamárkou, ale v takom prípade klame Európska Komisia a jej zástupcovia.
NIE JE MILIARDA AKO MILIARDA, VERONIKA,…ale tu nejde o nás. Ide o tých, ku ktorým sa tieto peniaze majú čo najrýchlejšie dostať.
Túto lavínu spustili podnety ľudí, ktorí prepadávajú cez sito štátnej pomoci. Napísala som premiérovi list, kde menujem návrhy na zlepšenia a informácie sa sypali ďalej. V Európskom parlamente od začiatku krízy veselo schvaľujeme ďalšie a ďalšie miliardy, len aby som sa potom dozvedela, že štátna pomoc musí ísť už niekoľko mesiacov zo štátneho rozpočtu. A o tieto rozpory som sa začala zaujímať. Základné posolstvo dnešnej TB nebol útok na Veroniku Remišovú a je mi ľúto, ak to tak vyznelo. Bola to zúfalá výzva na zlepšenie, pretože nám hrozí, že o eurofondy znovu prídeme. Najmä kvôli dedičstvu bývalej vlády, ale aj dnešným rozhodnutiam, ak uprednostňujeme rezortizmus pred záujmom všetkých.
V Európskom fonde regionálneho rozvoja (EFRR), ktorý sme skôr nečerpali ako čerpali ostalo nezazmluvnených zhruba 1,8 miliardy EUR, ktoré sme mohli ľubovoľne presunúť na fondy medzi Európsky fond regionálneho rozvoja, Európsky sociálny fond a Kohézny fond. Dedičstvo SMERu a len ťažko doženieme za tri roky to, na čo sme mali sedem rokov. Veď posúďte sami – za menej ako tretinu času, ktorý nám ostáva máme vyčerpať 70 percent zdrojov.
Na tlačovej besede moja výhrada smerovala výlučne k tomu, že sme dostatočne nevyužili flexibilitu v rámci štrukturálnych fondov, ktorú bolo možné využiť iba do konca roku 2020. Dostali sme jedinečnú možnosť – z nečerpaného a neefektívneho fondu presunúť 1 miliardu na Schémy udržania zamestnanosti alebo odmeny pre pracovníkov v prvej línií. Mohli sme tak urobiť výlučne do konca decembra a tlačila na to aj Európska komisia. Neurobili sme tak, premrhali sme jedinečnú možnosť minút miliardu tam, kde to potrebujeme. Namiesto toho je zabetónovaná vo fonde, ktorý dlhodobo nedokážeme efektívne čerpať.
Ja osobne sa snažím z mojej pozície predovšetkým zachraňovať ľudí, ktorí sa nám jeden po druhom prepadávajú zo zlých podmienok až do chudoby.
Milióny presunuté na Kurzarbeit sú už dávno minuté a miesto čerpania eurofondov budeme musieť zaťažovať štátny rozpočet. Pristupujme ku každému ďalšiemu balíku eurofondov ako k novému “plánu obnovy” a nie iba víťazstvu konkrétneho ministra. Niekoľkonásobne viac čerpať nedokážeme v horizonte dvoch rokov, tak buďme realisti a presuňme všetko tam, kde to minúť dokážeme.
