Byl pozdní večer, první máj… napísal kedysi v legendárnej nešťastnej love-story básni Karel Hynek Mácha. Láska a práca sú dva svety, ktoré sú akoby v protiklade, no vzájomne sa potrebujú. Emocionálno a sociálno môžeme v slovenskej poézii badať napríklad v poézii Laca Novomeského. Veď to poznáte: „ale my vieme, že cigarou, veršami človek sa nikedy nezohreje a potom: navečer človeku dlhý chod určité do nohy vstúpi, po dlhej prechádzke i ten hosť nezvaný – hlad – na nás doista vycerí zuby… ale ti milenci o svojej láske tak mnoho veď si povedať majú, že potom na veci ostatné, na všedné, tak ľahko, ľahučko pozabúdajú.“ Ale to len tak poeticky na úvod…
Prvý máj, sviatok práce, je všeobecne spájaný so sprievodmi, červenými vlajkami, holubicami mieru, portrétmi komunistických lídrov a červenými ružami. Rok 2024 a na Slovensku sa dejú podivné veci. Akosi už aj ťažko rozoznať, kedy sa oslavy prvých májov – najmä na dedinách, kde sa organizujú rôzne retro párty v uniformách – berú vážne, či je to iba taká retro zábava či posmech. Veru, je to skutočne ťažko rozoznať, no autentická radosť ľudí, ktorí sa dobrovoľne oháknu do retro handier, vyspevujú pionierske pesničky a spomínajú na „staré dobré časy“ určite evokujú skôr pozitívnu, než negatívnu emóciu k časom socializmu. Akoby si slovenská spoločnosť postupne uvedomovala, s kritickou nadsázkou všetkého, čo bolo zlé, že ten socializmus vlastne tak akosi prirástol k slovenskej kultúre. Možno aj preto vyhral práve Smer, ako strana, ktorá je vnukom pôvodnej strany komunistov, a teraz to neberme ako ideológovia otvorenej spoločnosti, ktorí nad tým ohŕňajú nos. Je akosi prirodzené, že ľudia na socializmus nostalgicky spomínajú v kontexte toho, že svet bol takpovediac viac v poriadku. Práca, bývanie, základné potreby človeka boli predsalen istotou, čo si dnes, po tridsiatich rokoch kapitalizmu ľudia čoraz viac uvedomujú. Dokonca už aj mladé generácie chápu, že nežijeme raj na zemi, a že propaganda voči socializmu je až extrémne nadsadená. Veď aj ten socializmus mal svoj vývoj a miera slobody napr. v 80. rokoch bol až tak vysoká, že to perestrojková generácia napokon úplne rozbila, aby nastolila vytúžený neoliberálny kapitalizmus, ktorý dnes kritizujú aj jeho samotní priekopníci ako napr. Klaus. Dnes znova volajú po nastolení národnej ekonomiky, aspoň čiastočnej regulácii trhu v kontraste cudzie verzus naše.
Smer má dnes jedinečnú možnosť ukázať, že sú ľavičiari iného, než západo-európskeho typu. Postaviť sa na stranu pracujúcich, jednoducho tých, ktorých progresívci nazývajú dezoláti, opice, post-sedliaci, zbabelci, neúspešní, frustrovaní a pod. Smer by mal jednoznačne stáť na strane davu pracujúcich a bežných ľudí, ktorí odmietajú elitárstvo progresívnej ideológie. Smer sa môže stať priekopníckou stranou v rámci celej Európy, doslova môže ukázať kam má smerovať ľavica. Je len na nich, či sa im to podarí a v podstate od toho bude závisieť aj výsledok volieb. Súčasný premiér Fico je logicky dedičom tradícií davistov, ale aj dubčekovcov. Davistov v ich pro-slovenskej a sociálnej orientácii a Dubčekovcov v ich demokratizačnej misii. Napokon sám sa k nim prihlásil na mnohých podujatiach ako bolo odhalenie busty Clementisa, busty Mináča či podujatiach k SNP. Robert Fico sa môže stať nielen slovenským lídrom, ale aj vzorom pre zahraničných lídrov soc-dem a ľavicových strán. Je len na ňom, či sa do toho dá. Avšak už len tým, že si zobral do svojho tímu poradcov jedného z popredných ľavicových intelektuálov a mierových aktivistov docenta Chmelára urobil výrazný krok z tzv. konformnej zóny. Jeho gesto stráviť nočnú vo fabrike je gestom solidarity s bežnými pracujúcimi ľuďmi. Podobne ako davisti počúval príbehy pracujúcich ľudí, vypočul si ich problémy… má robiť premiér, ako líder krajiny, niečo iné? Dokážu aj ortodoxní anti-ficovci uznať, že to je istá forma symbolickej solidarity alebo to budú dokola interpretovať ako „populizmus“? Fico sám povedal: „Berte nočnú zmenu ako dôkaz, že si vážim týchto ľudí.“ Fico tiež poukázal na to, že Slováci najviac pracujú v rámci nočnej práce a deklaroval v tomto kontexte boj za zvyšovanie minimálnej mzdy a príplatkov za prácu v noci. Taktiež dodal, že je za to, aby sa regulovala práca v noci. Toto by reálne ľavica mala robiť… avšak treba dodať, že by bolo dobré posunúť slovenskú ľavicu ešte ďalej – k budovaniu vlastných štátnych podnikov, ale to je zatiaľ iba sen, ktorý si vlastne Slovensko v rámci rôznych obmedzení zo strany kolonizátorov nemôže dovoliť. Snáď sa to raz podarí. Sám Fico povedal, že pred rokom 1989 vznikli perly strategického hospodárstva, ktoré boli sprivatizované a likvidované. Fico si je teda veľmi dobre vedomý, kam vedie cesta k lepšej verzii reality. Otázka je ako… Dnes Fico povedal, že treba uvažovať vo väčšom horizonte, než je jedno volebné obdobie, mať vízie, ambiciózne plány. V tomto má možnosť stať sa nasledovníkom tak Dubčeka, ako aj Husáka. Postaviť Slovensko znova na nohy a urobiť z kolónie suverénnu a sebestačnú krajinu.
Konštruktívna ľavica, ktorá je schopná sa postaviť za pracujúcich, je jediná cesta k tomu, aby vôbec malo všetko dedičstvo ľavicových mysliteľov nejaký zmysel. „Bolí ma chrbát a mám oči ako angorák…“ – aj takéto vtipné citáty, Ficovské vtipy, pomáhajú ľuďom prežiť, obzvlášť pre tých, čo to poznajú. Viete si predstaviť, že by ľudia ako Naď, Odor, Korčok a spol. prejavili (čo i len symbolickú) solidaritu k ľuďom práce? Nechcem pôsobiť ako absolútny obdivovateľ súčasného premiéra, no povedme si na rovinu? Má vôbec tento človek nielen na Slovensku, ale v celej Európe nejakú konkurenciu? Ak ľavicové strany nie sú schopné postaviť vlády, dokonca ani byť zvolené či dokonca zvoliť zmysluplné témy, tak naozaj Fico je priekopník skutočne autentickej ľavice. A môžu si hovoriť všetky tie pseudoľavicové a slepouličkové iniciatívy typu Karmina, Kapitál diem a spol. čokoľvek, Fico v rámci celej Európy nemá konkurenciu. Kiežby sa vo Francúzsku, Nemecku či v Británii našiel podobný líder, avšak realita je taká, že iba Fico dokazuje, že ľavica nie je úplne mŕtva. Slovensko, maličká krajina, iba tu sa dokázala postaviť ľavica na nohy. Nikde inde. A nech sa spamätajú ľudia ako Boris Zala, ktorí tárajú nezmysli o tom, že Smer a Fico sa dali cestou neoľudáctva. Fico sa vždy hlásil k ľavici, k SNP a k pracujúcim, na rozdiel od kaviarenských pseudointelektuálov (bez filozofie, ideí, názoru) typu Zala, pre ktorých je dôležité iba to, ako hlboko sa poklonia lídrom v EU a NATO. Napokon večer sám Fico jasne povedal, že fajn, EU áno, ale nie takto. Napokon zdôraznil, že EU vznikla ako mierový projekt, čo teraz sama popiera eskalovaním napätia. To by si Zala v živote nedovolil povedať.
Parlamentné voľby sme zvládli, prezidentské voľby sme zvládli, ešte musíme vyhrať eurovoľby. V Smere sú autentickí ľavičiari ako Ľuboš Blaha, Katarína Neveďalová, Igor Melicher, Zuzana Matejíčková, Zuzana Plevíková, Richard Gluck, Juraj Blanár a mnohí ďalší. Smer dokonca dal šancu aj Arturovi Bekmatovi a pomohol mnohým mladým ľavicovým intelektuálom a aktivistom. Napokon, mnohí kedysi priamo spolupracovali s DAVom DVA, čím jasne ukázali svoj príklon k autentickej ľavici, teda nie liberálnej a progresívnej ľavici.
do DAVU DVA sa znova hlási,
Ondrej Gorod II.
SK/CZ reddit: https://cekni.to