Matica slovenská v priestoroch svojej sídelnej budovy v Martine (Alej národných dejateľov) slávnostne odhalila bustu Ladislava Novomeského pri príležitosti 120. výročia jeho narodenia. Slávnostné podujatie sa začalo slovenskou hymnou, po ktorej nasledovali slávnostné príhovory pozvaných hostí a predsedu Matice slovenskej Mariána Gešpera.
Program obohatila divadelná scénka Stretnutie starého s novým, dramatická črta zo života Ladislava Novomeského. Na záver odznela hymna Matice slovenskej. Na podujatí nechýbali významní hostia, ako minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Juraj Blanár, europoslanci Branislav Ondruš a Milan Uhrík, honorárny konzul Srbska na Slovensku Mojmír Vrlík, zástupca primátora mesta Stanislav Thomka a generálna riaditeľka Slovenskej národnej knižnice Eva Augustínová.
V dejinách Slovenska je skutočne málo tak významných osobností ako slovenský, ale aj československý a slovanský a európsky moderný básnik, publicista, kultúrny politik, žurnalista a redaktor DAVu, povereník pre školstvo a osvetu, predseda a čestný predseda Matice slovenskej či predseda Spolku slovenských spisovateľov, rehabilitovaný politický väzeň a iniciátor významných dejinných a štátotvorných udalostí 20. storočia – Dr. h. c. Ladislav Novomeský (* 27. decembra 1904, Budapešť – † 4. september 1976, Bratislava). Novomeský nie je iba postava z učebníc literatúry. Jeho odkaz je prítomný v našej každodennej realite.
Môžete ho vidieť vždy, keď sa prejdete okolo Slovenskej národnej galérie, Slovenskej filharmónie, vysokých škôl výtvarných a múzických umení a nebyť jeho malej poznámky „rovný s rovným“, dnes možno neexistuje ani súčasná Slovenská republika. Nebyť jeho slobodomyseľnej iniciatívy v literárnych a výtvarných vodách, neetablovali by sa tak skoro modernistické avantgardné prúdy.
Veď boli to davisti, ku ktorým Novomeský patril, ktorí sa výrazne zasadili za modernizáciu slovenskej literárnej kultúry, etablovali nové umelecké smery ako nadrealizmus a napokon mnohí z nich splynuli v štruktúrach Matice slovenskej a publikovali v Slovenských pohľadoch, čím sa kruh medzi tradíciou a modernou uzavrel. Veď sám Novomeský napísal, že kultúrna stavba je veľmi jemný organizmus, nemôže byť len ľavicová, a len pravicová. Tak ako stavba nestojí len na nosných stĺpoch čo sa vzájomne opierajú, aj kultúrna budova národov sa drží silami vzájomne sa opierajúcimi. Tieto slová nie sú iba prázdnym gestom. Môžeme však aj v roku 2024, 120 rokov po Novomeského narodení, „splatiť“ aspoň časť „veľkého dlhu“ Novomeskému, ktorý bez ohľadu na jeho politické postoje, má výrazné zásluhy na poli slovenskej kultúry, umenia, literatúry, ale aj kultúrnej politiky. Napokon išlo aj o predsedu Matice slovenskej, ktorý bojoval o jej zachovanie v hektickom povojnovom období, keď hrozilo aj jej úplné zrušenie a vytvoril pôdu pre svojho nasledovníka spisovateľa a predsedu Matice Vladimíra Mináča.
