Napriek neuveriteľnej vzdialenosti 8779 kilometrov majú kubánsky a slovenský národ mnoho spoločného. Nie sú to iba rovnaké farby na štátnej vlajke — teda biela, modrá a červená — ale aj spontánna družnosť, pohostinnosť, odpor k extrémnemu materializmu a kapitalizmu, sociálne cítenie, vzdor proti bezbrehému individualizmu a silné, prirodzené vlastenectvo. Tieto spoločné a obom národom prirodzené vlastnosti sa prejavili aj 20. októbra 2023, kedy sa v mimoriadne družnej, priateľskej a veselej atmosfére opäť zblížili Slováci a Kubánci. Na úvod podujatia — ktoré bolo venované výročiu vzniku kubánskej hymny z pera Perucha Figueredoho, ktorá zaznela v meste Granma roku 1868 (Slovenská z pera Janka Matušku vznikla v roku 1844) — srdečne a spontánne privítal hostí veľvyslanec Kuby na Slovensku J. E. Rafael Paulino Pino Bécquer.
Následne dal slovo predsedovi Spoločnosti slovensko-kubánskej spolupráce a solidarity José Martího Ľubomírovi Rejkovi a taktiež predsedovi Spoločnosti priateľov Kuby v SR, ktorý privítal hostí v mimoriadne optimistickom duchu. Prítomná bola aj konzulka Kubánskej republiky Mercedes Matea Santos Calzada, zamestnanci veľvyslanectva, slovenskí predstavitelia Matice slovenskej, honorárny konzul Costa Rica v Českej republike Miguel Méndez, redaktorka zahraničného spravodajstva RTVS, kubánci žijúci na Slovensku či kubánsko-slovenské rodiny a mnohí ďalší hostia. Kubánsky veľvyslanec pripomenul veľké víťazstvo Kuby v opätovnom potvrdení členstva v OSN, zdôraznil, že sa Kuba opätovne bude angažovať v boji proti embargu a napokon dodal, že Kuba nepodporuje vojnu a zbrojenie, ale naopak, do sveta posiela zdravotníkov a potraviny, za čo získal aj od prítomných Slovákov veľký potlesk. V rámci kultúrneho programu zahral mladý talentovaný hráč na píšťale niekoľko slovenských, ako aj svetovo známych melódii a zaspievali aj predstaviteľky Matice slovenskej. S predstaviteľmi Matice slovenskej sa Kubánsky veľvyslanec stretol taktiež pred nedávnom, pričom v družnej atmosfére vysoko intelektuálnej diskusie si priblížili podobnosti a odlišnosti medzi národnými kultúrami Slovenska a Kuby.
Kým Slováci majú hory, lesy, kopce, jaskyne, ale aj bažiny či úrodné polia, Kubánci majú slnečné pláže, palmy, ale aj jemné pahorkatiny. Kým Slováci majú bryndzové halušky a pirohy, a jedlá ovplynené maďarskou, rakúskou a českou kuchyňou ako guláše, paprikáše či rezne a vyprážaný syr, kubánci majú jedlá ovplyvnené Španielskom a Afrikou ako ropa vieja, arroz frito, congrí a ryža s fazuľou či polievku potaje de frijoles. Kým Slováci majú legendárnu borovičku, drienkovicu či rôznorodé destiláty z ovocia, Kubánci sa preslávili svojim originálnym rumom či koktejlom Cuba libre, Mojito a cigarami. Kým slovenský folklór predstavuje cimbal, husle, fujary, kubánci majú originálne bongá hrajúce do tanca v klavírnych melódiách.
Slováci majú v 19. storočí Štúra, Daxnera, Hurbana a v 20. storočí ľavičiarov Novomeského, Clementisa a Husáka, Kubánci majú národného hrdinu a spisovateľa José Martího, a v 20. storočí Che Guevarru a Fidela Castra. Slováci mali svoje povstanie v 19. storočí, ktoré viedol Štúr a jeho družina, rovnako ako mali Kubánci boj za nezávislosť, ktorý viedol národný hrdina a spisovateľ José Martí. Slováci majú Slovenské národné povstanie organizované občianskym odbojom na čele s právnikom a intelektuálom Dr. Gustávom Husákom a symbol povstaleckej Banskej Bystrice, Kubánci majú Kubánsku revolúciu organizovanú Che Guevarroma a Fidelom a zrkadlový symbol mesta Santa Clara. Revolučné resp. proti-imperiálne motívy nachádzame v dejinách oboch národov, dokonca aj v hymnách. Slovenská hymna hovorí v revolučnom duchu proti utláčateľom zastavme ich bratia, veď sa oni stratia, kubánska hymna hovorí, nemajte strach zo slávnej smrti, pretože zomrieť za vlasť znamená žiť a žiť v reťazoch znamená zomrieť v potupe a ponížení. Pre zaujímavosť sám Mártí si zo svojich okov symbolicky vytvoril prsteň. Slovenská hymna vznikla na protest odvolania Štúra, keď ho suspendovali Ľudovíta Štúra z funkcie námestníka evanjelického lýcea v Bratislave (skupina štúrovcov na protest odišla do Levoče). Československý prezident a bojovník v Slovenskom národnom povstaní Dr. Gustáv Husák sa niekoľkokrát stretol s Fidelom Castrom. Dr. Ernesto Che Guevarra navštívil v roku 1960 aj Československo a pre zaujímavosť, aj slávny spisovateľ Jean Paul Sarte navštívil tak Kubu, ako aj Československo.
Slováci bojovali v 19. storočí za rovnoprávnosť, proti nadvláde uhorského polofeudálneho režimu a zhodili feudalizmus, Kubánci bojovali proti španielskej nadvláde a proti otroctvu. Aj keď sa Slovenský politický národ koncipoval v 19. storočí na kultúrno-etnických základoch, aj Slováci vďaka osvietenému Štefanovi Markovi Daxnerovi podmienili občianstvo sociálnymi a demokratickými princípmi rovnosti podobne ako Kubánci. Kubánsky národ vznikol v úplne iných podmienkach na základe multikultúrnej spoločnosti pozostávajúcej z pôvodného obyvateľstva, Afričanov, Španielov, Američanov a iných etník, napriek tomu oba národy vyznávajú silne sociálne a národné hodnoty. Tak Kubánci, ako aj Slováci sú principiálne národy pacifistické, protivojnové a taktiež sú skeptické voči dominancii a imperiálnym ambíciám jednej veľkej mocnosti za oceánom, čo dokazujú mnohé prieskumy verejnej mienky.
Kultúrna výmena medzi Kubou a Československom bola v histórii mimoriadne plodná tak v oblasti kultúry, školstva, zdravotníctva či priemyslu. Inšpirácie sú aj v umeleckej tvorbe. Pre zaujímavosť, obľúbený a známy československý film Rukojmí v Bella Vista sa nahrával práve na Kube. Kubu a kubánsku kultúru tiež propagoval nedávno zosnulý fotograf Andrej Palacko, ktorý na bratislavskej zastávke La Franconi venoval veľký billboard pamiatke Fidela Castra. Je tiež prirodzené, že veľká časť Slovákov principiálne odmieta proti-kubánsku propagandu.
Aj podujatie, ktoré spoločne oslávili Slováci a Kubánci 20. októbra dokazuje, že tieto dva geograficky veľmi vzdialené národy sú si srdcom a emóciami v skutočnosti veľmi blízke. Slovanská spolupatričnosť je ako zaoceánske zrkadlo kubánskej družnosti a pohostinnosti. Nie je to materiálny blahobyt, ktorý zbližuje, ale družnosť a spolupatričnosť. Autentická internacionálna spolupráca a mierová kultúrna výmena je cestou, ako vytvoriť spravodlivejší a lepší svet. Možno raz budú práve Slováci a Kubánci inšpirovať svojim mierovým posolstvom aj ostatné národy, pretože kultúra je to čo zbližuje a spája národy. Je to možno utópia, ale kým veríme v utópie, stále existuje nádej na lepší a spravodlivejší, mierový a zmysluplnejší svet nielen pre bohatých a mocných, ale pre všetkých ľudí.
LP
