Vyhlásenie pre médiá kubánskeho ministra zahraničných vecí Bruna Rodrígueza Parrillu.
Vyhlásenie kubánskeho ministra zahraničných vecí Bruna Rodrígueza Parrillu pre médiá
Yaira Jiménez Roig, generálna riaditeľka pre tlač, komunikáciu a imidž: Ďakujem všetkým kolegom z národnej tlače a kolegom zo zahraničnej tlače, že ste prišli. Toto vystúpenie je vysielané naživo na staniciach Cubavisión, Cubavisión Internacional, Radio Cubana, Canal Caribe a tiež na kanáli CubaMINREX na YouTube. Kolegovia ma informovali, že sa na ňom zúčastňuje 32 novinárov z 21 médií z 12 krajín a, samozrejme, kolegovia z národnej tlače. Dávam slovo pánovi ministrovi.
Minister: Ďakujem pekne za Vašu účasť.
Chcel by som sa podeliť s našimi občanmi a medzinárodným spoločenstvom, s americkými občanmi, o informácie týkajúce sa včerajších udalostí. Dostal som tiež veľa otázok prostredníctvom sietí, prostredníctvom účtov digitálnych sietí a vo všeobecnosti som si vedomý rozhovoru, ktorý sa uskutočnil, a diskusie v súvislosti s týmito otázkami.
Prvá otázka, ktorú som opakovane dostával, bola: Prečo? Prečo vláda Spojených štátov amerických prijala tieto tri rozhodnutia, o ktorých sa zmienim neskôr. Môj názor je, že ich prijala preto, lebo jej zámer neuspel. Pretože vízia vyprovokovať kolaps kubánskeho hospodárstva, sociálnu explóziu, realizáciu memoranda pána Lestera Malloryho o zvrhnutí kubánskej revolúcie prostredníctvom opatrení, ktoré vyvolajú hlad, zúfalstvo a zvrhnutie vlády, stále nedosiahla svoje ciele. Je pravda, že opatrenia blokády ako celku, a najmä ich zintenzívnenie od roku 2017, a najmä dodatočné opatrenia, ktoré prijala predchádzajúca republikánska vláda od polovice roka 2019, vytvorili veľmi ťažké podmienky pre naše hospodárstvo, generujú značné humanitárne škody, spôsobujú ťažkosti, úzkosť, utrpenie kubánskych rodín.
Nedošlo však ani ku kolapsu hospodárstva, ani k zvrhnutiu vlády. Podľa môjho názoru vláda Spojených štátov amerických prijala tieto rozhodnutia na základe poznania, že politika, ktorú uplatňovala voči Kube, je zastaraná, neúspešná a neslúži cieľom ani národným záujmom Spojených štátov, ani nemá podporu občanov USA a Kubáncov žijúcich v tejto krajine. Je to uznanie, že spôsobuje veľmi vážnu medzinárodnú izoláciu, diskredituje jej zahraničnú politiku a poškodzuje nástroje, ktoré vláda USA údajne potrebuje na dosiahnutie určitých cieľov svojej medzinárodnej agendy.
A práve vďaka vzdoru a pokroku, ktorému čelíme a ktoré sú citeľné na našich uliciach, na našich pracoviskách, v našich domovoch, podpora kubánskeho ľudu pre revolúciu, pre ústavný poriadok, ktorý si suverénne a samostatne určili, pokračuje a pretrváva. Tieto opatrenia sa dejú vďaka tvorivosti nášho národa, vďaka jeho každodennému hrdinstvu, vďaka jeho šľachetnosti, ktorá vzbudzuje obdiv, rešpekt, podporu a solidaritu v medzinárodnom meradle a v širokých sektoroch Spojených štátov. Ďalšou neodbytnou otázkou je, prečo práve teraz? Je to otázka, ktorú by bolo dobré položiť vláde USA v dňoch, keď bude ešte vo funkcii. Treba sa ich na to opýtať.
Kubánska vláda historicky a vytrvalo navrhovala vláde Spojených štátov amerických viesť úctivý a zodpovedný dialóg na základe zvrchovanej rovnosti, vzájomného prospechu a vzájomného rešpektu bez zasahovania do vnútorných záležitostí našich krajín. Verejne to opakovane robil prezident Fidel Castro, prezident Raúl Castro, prezident Miguel Díaz-Canel a opakovane a zdvorilo sa to dialo aj súkromne.
Vláda USA by si mala položiť otázku, prečo až doteraz čakala na to, čo mohla urobiť a čo mnohí jej voliči vrátane občanov kubánskeho pôvodu očakávali od jej zvolenia. Vo svojej volebnej platforme sa totiž zaviazala prijať významné zmeny v politike USA voči Kube, ktoré, ako je dobre známe, predchádzajúca a nasledujúca republikánska administratíva uskutočnila, čím zapríčinila vážny krok späť, pokiaľ ide o pokrok, ktorý sa dosiahol v rokoch 2014 – 2016.
Musím zopakovať, že kubánska vláda vždy mala a stále má, bude mať zajtra, budúcti týždeň a aj v budúcnosti, všetku vôľu pracovať v prospech civilizovaných vzťahov v prospech našich národov, a to napriek veľmi hlbokým rozdielom, ktoré máme s vládami USA. Že naša ochota viesť dialóg za týchto okolností, ktoré vyžaduje medzinárodné právo, zostáva nedotknutá a že túto ochotu zdôrazníme aj budúcej vláde.
Po tretie, počul som veľa otázok o tom, či sú tieto opatrenia reverzibilné. Samozrejme, že sú reverzibilné, ako sa uvádza vo včera zverejnenom vyhlásení ministerstva zahraničných vecí. Sú to výkonné opatrenia, ktoré sa dajú zvrátiť výkonným spôsobom. Dnes som však čítal niekoľko názorov, zaujímavých, od niektorých z tých, ktorí pripravili predchádzajúce opatrenia, od niektorých z tých, ktorí sa na nich podieľali, zohrali vedúcu úlohu, vyvolali komplikácie v bilaterálnych vzťahoch, ktorí poukazujú na to, že ich zvrátenie si vyžiada čas a prácu. Museli by sme sa na to spýtať aj nasledujúcej americkej administratívy.
Domnievam sa však, že bude veľmi dôležité zvážiť, že nech sa v budúcnosti v súvislosti s týmito opatreniami stane čokoľvek, ide o dôležitú udalosť, ktorá obletela svet a v priebehu niekoľkých hodín získala veľmi širokú medzinárodnú podporu. Sme približne 24 hodín po hlavných oznámeniach oboch vlád. Vyvolalo to medzinárodné uznanie a solidaritu, vnútornú diskusiu v Spojených štátoch v rámci strašnej politickej polarizácie, ktorá v tejto krajine existuje, ale aj významnú podporu zo strany občanov, organizácií a inštitúcií USA. A na Kube ju privítali naši občania s nádejou, že by mohla otvoriť cestu k zlepšeniu bilaterálnych vzťahov, s plným vedomím, že v budúcnosti budeme musieť posudzovať jej praktické výsledky, a s plným vedomím, že by sme si nemali robiť žiadne ilúzie ani mať prehnané očakávania.
Pozrime sa na hodnotu opatrení. Priniesol som so sebou príslušné texty.
Navrhoval by som, aby si ľudia, ktorí majú záujem o túto záležitosť, prečítali nielen vyhlásenia Minrexu a vyhlásenie Bieleho domu, ale aby si prečítali právne dokumenty podpísané vládou, podpísané vlastnoručne prezidentom Spojených štátov amerických.
Jedným z nich je osvedčenie o zrušení označenia Kuby za štát sponzorujúci terorizmus. Tento jednostranný a svojvoľný zoznam už postrádal akúkoľvek medzinárodnú dôveryhodnosť alebo prestíž, ale jeho praktické účinky, najmä vo finančnom sektore, sú mimoriadne a sám o sebe spôsobuje značné hospodárske škody a mimoriadne humanitárne škody.
Zahraničná politika je vždy štátnou politikou. Predpokladá sa, že existuje zodpovednosť štátov, ktorá by nemala podliehať vrtochom vlád, a už vôbec nie vrtochom domácej politiky, volebnej súťaže alebo šikany. Ak prezident Spojených štátov amerických prostredníctvom medzirezortného procesu, na ktorom sa podieľa celá vláda USA, jej spravodajská komunita, desiatky inštitúcií, potvrdí, že Kuba nie je štátnym sponzorom terorizmu, má to význam. Ak potvrdí, že vláda USA nemá najmenší dôkaz o tom, že by Kuba bola v poslednom období zapojená do teroristických činov alebo obvinená z účasti na nich. Ak uzná, že kubánska vláda zastáva postoj konfrontácie s terorizmom vo všetkých jeho formách, prejavoch a motiváciách, ktorý medzinárodné spoločenstvo uznáva a ktorý Kuba pred ním pravidelne opakuje.
Toto má podľa mňa veľký význam. Má to zaujímavý precedens, ktorý sa datuje od mája 2024, čo bolo vyhlásenie ministra zahraničných vecí Blinkena na vypočutí v Snemovni reprezentantov, keď bola Kuba vyňatá z toho ďalšieho menej dôležitého, menej známeho zoznamu krajín, ktoré plne nespolupracujú s údajným protiteroristickým úsilím vlády Spojených štátov. A počas tohto vypočúvania, na ktorom minister Blinken povedal, že okolnosti sa zmenili, sa doňho hystericky a neúctivo pustila jedna kongresmanka, ktorá vyvrátila všetky zámienky, ktoré predchádzajúca administratíva použila na to, aby Kubu opäť zaradila na tento zoznam.
Všetky zámienky, spojenie Kuby s terorizmom, ďalšia iného charakteru alebo prítomnosť údajných teroristov na Kube.
No mohlo by sa stať, že by sa to mohlo zvrátiť. Ak by sa to stalo, bolo by ťažké to vysvetliť.
Kuba bola na tento zoznam zaradená svojvoľne, nemotivovane. Potom, v roku 2015, osvedčením veľmi podobným tomuto, to prezident Spojených štátov zvrátil a opäť vážne a definitívne uistil o tom, čo teraz prezident Biden opäť potvrdzuje.
No ak by prišiel ďalší prezident, ten nasledujúci alebo ten po ňom, a zaradil by Kubu späť na zoznam, je potrebné si položiť otázku, aké by boli dôvody.
Čo by na to povedali americké vládne agentúry, orgány činné v trestnom konaní? Kde by bola dôveryhodnosť vlády USA?
Vyzeralo by to ako neporiadok. Na Kube by tomu hovorili zmätok.
To znamená, že jeden prezident vznesie obvinenia jedného druhu, ďalší ich poprie a zmení, príde ďalší a vznesie ich znova, a potom príde ďalší a znova ich zopakuje.
Zdá sa mi, že jedným z dôsledkov rozhodnutia prezidenta Bidena, ktoré považujeme za vážne a dôležité rozhodnutie správnym smerom, ale veľmi obmedzené a veľmi neskoré, je, že zoznam krajín sponzorujúcich terorizmus bol zrušený. Už neexistuje. Nikto mu už nebude môcť veriť, pretože je to absolútne, hmatateľné potvrdenie toho, že tento zoznam nie je určený na boj proti pohrome terorizmu, ale je len nástrojom, vulgárnym nástrojom politického nátlaku voči suverénnym štátom.
Bolo to poznanie pravdy.
Kuba nikdy nemala byť zaradená na tento zoznam, a už vôbec nie kvôli tomu, že je obeťou štátneho terorizmu zo strany Spojených štátov, alebo kvôli tomu, že je dodnes obeťou teroristických činov organizovaných, financovaných a tolerovaných z územia USA. Nezabúdajme na niektoré z tých nedávnych, na podnecovanie násilných činov, ktoré možno vidieť na sieťach – videl som to dnes ráno a videl som to aj včera – a podnecovatelia to vykonávajú z územia USA.
Terorista, ktorý strieľal na kubánske veľvyslanectvo vo Washingtone, bol prepustený. Príkladov je mnoho a nezabúdame ani na 3 478 mŕtvych a 2 099 zdravotne postihnutých osôb, ktoré sú dôsledkom štátneho terorizmu USA.
Čokoľvek sa s týmto zoznamom stane v budúcnosti, môže len potvrdiť naše tvrdenia.
Po druhé, bude veľmi ťažké zachovať donucovacie opatrenia, ktoré vyplývajú z tohto zoznamu. Obmedzuje prístup k finančným inštitúciám a službám v ktorejkoľvek krajine.
Ako bude môcť vláda USA po tomto rozhodnutí prezidenta Bidena v budúcnosti uvaliť sankcie na banku alebo krajinu, ktorá má finančné vzťahy s Kubou?
Ako budú po tomto potvrdení sťažené vklady, platby, transakcie, úvery, akýkoľvek pohyb aktív s akoukoľvek menou mimo Spojených štátov?
Ako bude možné zastrašiť alebo zabrániť zahraničným spoločnostiam obchodovať s Kubou?
Zahraničné spoločnosti, ktoré pozastavili svoje vzťahy s Kubou, bankové inštitúcie, ktoré tak urobili pod nátlakom tohto zoznamu, by v žiadnom prípade nesúhlasili s obnovením tejto politiky.
Vplyv tohto zoznamu na dovoz vstupov, výrobkov, ktoré sú pre našich ľudí a pre fungovanie nášho hospodárstva nevyhnutne potrebné, je veľmi dôležitý.
Kto bude schopný vysvetliť kubánskej rodine, ak by sa to v budúcnosti nejakým spôsobom zvrátilo, že existuje ospravedlnenie pre prijatie opatrení, ktoré vyplývajú z tejto svojvôle a ktoré priamo škodia ľuďom? Pretože cieľom blokády ako celku, a najmä tohto zoznamu, je poškodiť kubánsku rodinu.
Od tohto zoznamu sa odvíja aj hrozba, nátlak, zákaz pre európskych občanov a občanov iných krajín používať elektronický vízový systém USA. Ak by sa v budúcnosti s týmto zoznamom niečo stalo, okrem toho, že sa naň zabudne, bude môcť niekto požadovať, aby niektorá európska vláda nechránila svojich občanov pred takouto svojvôľou? Bude môcť niekto vysvetliť Európanovi, že nemôže cestovať na Kubu, pretože Kuba je opäť na zozname, ktorý prezident Spojených štátov vyhlásil za neopodstatnený?
Zdá sa mi teda, že tieto skutočnosti sú veľmi dôležité, trvalé a sú definitívne.
Politický, etický a dokonca aj právny dosah odhodlania prezidenta Bidena neprekoná žiadna akcia, akokoľvek svojvoľná, extrémna, nečestná alebo podvodná, zo strany budúcej administratívy USA.
Druhým opatrením je výnimka z uplatňovania hlavy III Helms-Burtonovej smernice. Teda zákon, ktorého cieľom je zastrašiť tretie strany, a to nielen s cieľom pripraviť pôdu na zničenie ústavného poriadku na Kube atď., ale aj zastrašiť tretie strany prostredníctvom prudkého extrateritoriálneho uplatňovania.
Zákon obsahuje svojvôľu a brutálne porušenie medzinárodného práva, ktoré spočíva v tom, že na amerických súdoch sa súdia osoby, subjekty, spoločnosti z tretích krajín alebo kubánske spoločnosti za ich hospodárske väzby s Kubou mimo jurisdikcie USA alebo bez akéhokoľvek vzťahu k Spojeným štátom americkým. Všetci prezidenti USA podpísali tzv. výnimku alebo oslobodenie od tohto zoznamu. Dokonca aj novozvolený prezident Spojených štátov tak urobil v prvej časti svojho funkčného obdobia.
Má to teda skutočne dôležitý vplyv na americké súdy. Mám na mysli americké súdy, Najvyšší súd USA, ktorý vydal rozhodnutia, v ktorých považuje znárodnenie za oprávnené, spomeňte si napríklad na prípad Sabatino. Americké súdy dovolia, aby bola ich dôveryhodnosť poškodená, pretože niekto im teraz umožňuje páchať protiústavné a nezákonné činy z hľadiska medzinárodného práva a práva USA ako celku, pretože odmietajú urobiť jedinú slušnú a elementárnu vec, ktorou je pokračovať v podpisovaní tejto výnimky, aby nedošlo k tomuto veľmi vážnemu porušeniu práva.
Takže tento účinok je dôležitý, je trvalý, je hmatateľný, je to opätovné uznanie, že to, čo sa urobilo, bolo nezákonné a svojvoľné.
To má však veľmi škodlivý vplyv nielen na medzinárodné právo, ale aj na tok kapitálových investícií na Kubu, prístup k technológiám a trhom.
Hrozba je však namierená proti zahraničným zvrchovanostiam, proti zahraničným spoločnostiam, proti zahraničným vládam. Takže ktorá mocná spoločnosť, ktorá zahraničná vláda dovolí, aby jej národné záujmy, jej hospodárske záujmy, záujmy jej spoločností, jej podnikateľov alebo jej občanov boli ovplyvnené rozmarnými rozhodnutiami, ktoré prichádzajú a odchádzajú? Mnohé zahraničné vlády majú proti takejto svojvôli protischránkové právne predpisy.
Bolo by nepredstaviteľné, že by tieto vlády, ktoré čelia opakovanej svojvôli, nepoužili tieto právne predpisy. Tretie rozhodnutie prezidenta Spojených štátov amerických, nuž, to druhé je kratšie, mám ho tu, je to odsek, ale je to odsek veľmi zaujímavý. A to tretie je dlhšie. Toto sú adresáti.
Teda, je to smernica, dáva príkazy takmer celej vláde Spojených štátov amerických. A toto memorandum, Memorandum prezidenta Spojených štátov o národnej bezpečnosti č. 5, bolo zrušené. Neexistuje. Podľa tohto dokumentu, ktorý tu mám a na ktorom je podpis prezidenta Bidena, je neplatné. A v rámci tohto memoranda bolo zrušené aj jedno zo zverstiev blokády Kuby, ktorým je takzvaný zoznam obmedzených subjektov z roku 2017. Rozmarný, svojvoľný, absurdný. V niektorých prípadoch sa týka verejných subjektov aj služieb súkromného sektora v našej krajine. Kuriózne sa zdá, že ide o zoznam, ktorý vymysleli niektorí ľudia, ktorí by sa mohli budúci týždeň vrátiť do vlády USA. Existujú zábavné verzie toho, ako to urobili pri kávičke a prostredníctvom internetu.
Takže cieľom tohto súboru opatrení, týchto opatrení, ktoré ponechávajú bez účinku prezidentské rozhodnutie, tri prezidentské rozhodnutia o nátlaku na kubánske obchodné a bankové inštitúcie, by sme mali dúfať, že sa to nejakým spôsobom odrazí v regulačnom a praktickom konaní.
To je tiež, a stačilo by si prečítať komuniké Bieleho domu, ktoré tu mám tiež. V komuniké Bieleho domu sa uznáva vplyv týchto opatrení na kubánsky ľud, na kubánskych občanov, na kubánske rodiny. Uznáva, že spôsobujú humanitárnu škodu, a odmieta tvrdenie, že ide o opatrenia zamerané na ochranu kubánskeho ľudu, na jeho posilnenie, na zmiernenie jeho ťažkostí a že škodia len vláde alebo vládnym úradníkom.
Ak sa pozriete na digitálne siete, zistíte, že kubánsky národ prijal tieto správy, tieto rozhodnutia americkej vlády, a uznal, že sú pozitívne, hoci sú obmedzené a oneskorené, a tiež múdro a realisticky uznal, že by sa mohli zvrátiť. Prečo teraz ľudia, prečo naši robotníci, študenti, umelci, športovci, mladí ľudia, všetky vrstvy kubánskej spoločnosti prejavujú v spoločenskej diskusii veľmi veľký záujem o tieto opatrenia, zdieľajú nádej a zúčastňujú sa na diskusii na základe otázok, ktoré som spomenul? Pretože si uvedomujú, že tieto opatrenia majú priamy vplyv na život každého z nich, pretože si uvedomujú ich dosah a pretože vedia, že ak sa od týchto opatrení nakoniec upustí, budú mať priaznivý vplyv na život ľudí, na kubánske rodiny.
V týchto dňoch sledujem pojednávania o nominácii alebo vymenovaní do budúcej vlády Spojených štátov. Pozrel som si ich, pretože pravda je taká, že sú veľmi dlhé, a musíte uznať, že sú veľmi zaujímavé. Spomeňte si na filmy pre dospelých, čo na Kube nazývajú „Sobotňajšie večerné filmy“, bez jazyka pre dospelých, sexu, násilia, drog, alkoholu, korupcie, čo sú mnohé z tém, ktoré sa na týchto vypočutiach nezvyčajne vyskytujú. No nikto z nich ešte stále nie je vo funkcii. Ak by boli v úrade, no, budeme sa musieť vyrovnať s touto skutočnosťou. Musím však zopakovať, že naši ľudia, naša vláda, budú vytrvalo odsudzovať blokádu.
Správnym krokom je pokračovať v rušení prvkov blokády. Jediným správnym krokom je zrušiť blokádu ako celok, aby Kubánci mohli žiť v mieri. Rovnako ako budeme s plnou silou a odhodlaním brániť našu nezávislosť a zvrchovanosť pred akýmkoľvek zásahom. Rovnako ako budeme brániť dodržiavanie našej ústavy a uplatňovanie našich zákonov; rovnako ako budeme chrániť národnú bezpečnosť, vnútorný poriadok a bezpečnosť občanov; budeme pripravení udržiavať, a znovu opakujem, sme pripravení kedykoľvek obnoviť seriózny, zodpovedný dialóg založený na medzinárodnom práve, zvrchovanej rovnosti, vzájomnom prospechu oboch národov, vzájomnom rešpekte bez zasahovania do našich vnútorných záležitostí.
Veľmi pekne vám ďakujem za Váš čas a za Vašu prítomnosť.
