Určite poznáte ten známy citát V. Havla: „Dvacet let tvrdila oficiální propaganda, že jsem nepřítelem socialismu, že chci v naší zemi obnovit kapitalismus, že jsem ve službách imperialismu (pozri dôkazy 1 a 2), od něhož přijímám tučné výslužky, že chci být majitelem různých podniků…“ (1) Ono to ale pokračuje.
POZRI AJ: Pavol Janík: Československo rozvrátil Havel
Havel pripomenul, že „občanské fórum a Veřejnost proti násilí nejsou spiknutím nekomunistu proti komunistům…“ Tieto slová sa zrejme nebudú hodiť do umelej mytológie okolo novembra 1989, ktorá denno-denne otravuje milióny občanov. Havel v tomto príhovore de facto priznáva, že celý ekonomický prevrat nebol žiadnou spontánnou akciou, ale prebiehal v súčinnosti s komunistami. Havel vedome klame, keď hovorí, že ekonomické neoliberálne reformy neprinesú nezamestnanosť a sociálne otrasy. Prečítajte si prepis z Havlovho prejavu (december 1989):
Občianske fórum a VPN doporučilo do vlády niektorých komunistov ako doc. Komárka a neodporučujú niektorých skompromitovaných nestraníkov. 1 700 000 komunistov netvori iný biologický druh než sme my ostatní. Museli 20 rokov mlčať tak, ako my všetci a mnohí urobili, aj keď s problémami mnoho dobrých vecí. Koncept dôkladnej ekonomickej reformy, ktorá neprinesie sociálne otrasy, nezamestnanosť, infláciu a iné problémy, ako niektorí z vás obávajú, pripravovali desiatky dobrých ľudí, medzi nimi bolo mnoho komunistov, bývalých komunistov aj nestraníkov. … Pán Adamec má zásluhu, bol prvý, ktorý sa s nami začal baviť. Naše dôvera k pánovi Čalfovi, novému premiérovi hodinu od hodiny rastie. … Je treba uskutočniť ekonomickou reformu… Najviac sa ale bojím, že ohromný morálny kredit, ktorý naša zem získala by mohla stratiť tým, že sa naraz začne hrať na Ameriku bez toho, že by Amerikou bola. A že sa zosmiešni tým, že si zvolí v rýchlosti a zmätku prezidenta na 5 rokov a zistí, že bol síce dobrý, ale predsalen nie najlepší. … Žiadnu kampaň si nerobím, nikoho neprehováram aby ma zvolil. … podmienku, ktorú si prajem bude, že pri mojom boku bude stáť Alexander Dubček. … Pripomeniem to najdôležitejšie. Teraz už nejde o lepšiu budúcnosť Československa. Lepšia bude, o to nemám strach.“
Prejav pred voľbou prezidenta, december 1989 , https://www.youtube.com/watch?v=gyAX8sIMLZY
Slovinský filozof Slavoj Žižek o Václavovi Havlovi napísal:
„Havel nám tudíž umožňuje spatřit falešnost toho, co bychom nazvali interpasivním socialismem západní akademické levice: to, co tito levičáci přesouvají na druhého, není jejich aktivita, nýbrž jejich pasivní autentická zkušenost. Na Západě se ženou za svými dobře placenými akademickými kariérami a využívají přitom idealizovaného druhého… pak se zříkají socialismu a dávají přednost liberálnímu kapitalismu.“
Gustáv Husák ešte v 70. rokoch v reakcii na Havla prehlásil: „Nechcem podceňovať túto kampaň proti socialistickým krajinám, ale historická skúsenosť je taká, že všetky kampane založené na lži môžu skončiť iba krachom a žalostné figúrky, ktorým sa prepožičia, skončia a skončili na smetisku dejín.“
Ponovembrový vývoj demytologizácia týchto udalosti dáva Husákovi za pravdu. Juraj Janošovský pripomína:
„Na Slovensku okradli v reštitúciách a privatizácií každú štvorčlennú rodinu (po odčítaní hodnoty bytu) o 3,4 mil € (na majetku a jeho výnosoch). V ČR je to dokonca 118 mil Kč (cca 4,1 mil €). Hoci sa na revolučnom prevzatí moci podieľali aj známi ústavní právnici ako Rychetský, Jičínsky, M.Čalfa či M. Čič, rýchlokvasení politickí vodcovia (V.Havel, V. Klaus a F. Gál) urýchľovali zmeny a ignorovali legitímne transformačné kroky. Je pravdepodobné, že raz privatizérov a reštituentov táto historická chyba doženie a všetky reštitúcie a celá privatizácia budú zrušené, pre zjavný rozpor s právnym poriadkom – Ústavou a platnými zákonmi… Celá privatizácia bola nelegálna lebo jej predchádzalo „zoštátnenie“ národného majetku v roku 1990 nelegitímnym, nevoleným „revolučným“ Federálnym zhromaždením ČSSR.“
Ivan Kola
Spočiatku po prevrate to bolo z oboch strán ( ľavicovej i pravicovej ) opatrné, pretože žiadna zo strán nevedela, aké karty má tá druhá.
Preto pravica spočiatku predstavovala verejnosti zmeny pomaly a postupne a mala plné ústa socializmu a robotníkov – a hlavne tí, ktorí sa v nasledujúcich desaťročiach ukázali ako najechtovejší pravičáci. Povedzte mi, ako často sa dnes v slovesnosti politikov – hlavne pravicových – používajú slová kapitalizmus, robotník ?
V jednom dokumente, ktorýsi z poprevratovej pražskej verchušky tvrdil, že Havel bol zastáncom postupných zmien, čím sa dostal do sporu s vtedajším ministrom financií Klausom, ktorý na vlne vtedy úžasne moderného hospodársko-ekonomického liberalizmu chcel absolútne zosúkromnenie, „malý/slabý“ štát, úplne voľný trh, otvorenú ekonomiku ( vrámci ČSFR aj RVHP ) a rýchly prerod hospodárstva a aj sociálnej oblasti, ktorý v liberálnej ekonomickej teórii dostal aj patričný názov liečba úderom ( shock therapy ) – „úspešne“ odskúšaný v po-prevratových latinskoamerických štátoch.
Malo to byť v čase pred reštitúciami, keď mal Klaus Havlovi naznačiť, že pokiaľ bude ako prezident brániť v jeho ultrapravicových hokusoch-pokusoch, potom sa on postará o reštitučný zákon tak, že Havel by sa nedostal k časti, alebo celej svojej reštitúcii.
Takže Havel stál pred rozhodnutím, či zachráni svoj majetok v reštitúcii, alebo ochráni občanov pred devastáciou štátu nezriadeným kapitalizmom.
Svatý Václav z Barrandova sa rozhodol, ako správny dramatik tak, že už viac nestál Klausovi v ceste v jeho neoliberálnom kapitalistickom šialenstve…
———————————-
A ešte poznámka podčiaru :
V Klausovom politickom dedičstve sa rozhodol pokračovať jeho syn Václav ml, ako predseda strany, ktorej 2 základné ideologické sťažne sú ekonomický liberalizmus a slabý štát – teda 2 najhoršie či priam najšialenejšie politiky, vplývajúce na spoločensko-ekonomické postavenie obyčajných ľudí.
Preto vždy keď ho vidím, tak si poviem, že v jeho tvári sa javí duch klausovcov – či všetkých kapitalistických neoliberálov…