Celé znenie správy:
https://www.justice.gov.sk/Stranky/Informacie/Mimoriadna-udalost-v-UVV-a-UVTOS-Presov.aspx
Bratislava 16. apríla (TASR) – Kontrolná komisia zriadená v súvislosti s mimoriadnou udalosťou, pri ktorej došlo k úmrtiu bývalého policajného prezidenta Milana Lučanského, dnes na svojom poslednom zasadnutí prijala záverečnú správu. Z uvedenej správy vyplýva, že Komisia nezistila skutočnosti, ktoré by spochybňovali medializovanú verziu udalosti, v zmysle ktorej došlo k pokusu o samovraždu a následnému úmrtiu M. Lučanského. Komisia tiež nezistila také významné skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné konštatovať pochybenie príslušníkov ZVJS alebo zdravotníckeho personálu pri zaobchádzaní s M. Lučanským počas jeho výkonu väzby a pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti a ktoré by mohli mať priamy alebo nepriamy vplyv na priebeh udalosti.
Dňa 4. januára 2021 bola ministerkou spravodlivosti SR Máriou Kolíkovou nariadená kontrola nad výkonom väzby v súvislosti s mimoriadnou udalosťou spočívajúcou v úmrtí obvineného gen. Mgr. M. Lučanského, ako aj s udalosťami jej predchádzajúcimi v rámci výkonu väzby menovaného. Za týmto účelom ministerka spravodlivosti zriadila širokú kontrolnú komisiu, ktorá vykonala kontrolu v prešovskej väznici a v nemocnici pre obvinených a odsúdených Trenčín.
Predmetom skúmania Komisie bola najmä to, či štát, v tomto prípade Zbor väzenskej a justičnej stráže (ZVJS) a jeho príslušníci, dodržal svoju povinnosť, ktorou je nezasiahnuť (aktívne) do práva na život M. Lučanského, a v prípade záveru, že uvedenú povinnosť si ZVJS splnil, bolo úlohou Komisie zamerať pozornosť na to, či ZVJS urobil všetko, čo sa od neho dalo rozumne očakávať, aby zabránil smrti menovaného. Predmetom skúmania bolo z tohto dôvodu aj zaobchádzanie s M. Lučanským počas jeho výkonu väzby v prešovskej väznici a vo väzenskej nemocnici v Trenčíne a počas eskortných činností zo strany príslušníkov väznice v Banskej Bystrici.
Komisia v prvom rade zisťovala, či je možné v prípade mimoriadnej udalosti zo dňa 29. decembra 2020 potvrdiť záver (alebo naopak vzniesť pochybnosti), ktorý bol prezentovaný ministerkou spravodlivosti Máriou Kolíkovou a bývalým generálnym riaditeľom ZVJS Milanom Ivanom. Podľa medializovanej informácie sa v tento deň M. Lučanský pokúsil o samovraždu, následne musel byť resuscitovaný a prevezený do nemocnice v Prešove, kde napokon 30. decembra 2020 zomrel.
Komisia po vyhodnotení všetkých dostupných faktov udalosti z 29. decembra 2020 v Záverečnej správe konštatuje, že nezistila žiadne také nezrovnalosti či iné významné okolnosti, ktoré by spochybňovali verziu úmyselného sebapoškodenia M. Lučanského obesením. Komisia nekonštatuje ani žiadne také zistenia a závery, ktoré by poukazovali na akúkoľvek aktívnu účasť inej osoby na udalosti. Rovnako členovia komisie nezistili pri vypočutí zúčastnených osôb žiadne podozrenie na prítomnosť takých poranení na tele M. Lučanského zo dňa 29. decembra 2020, ktoré by poukazovali na aktívnu obranu zo strany menovaného, či okolnosti poukazujúce na akúkoľvek nežiaducu manipuláciu inej osoby či osôb s jeho telom.
Komisia sa po vylúčení aktívnej účasti inej osoby na smrti M. Lučanského zamerala na zisťovanie, ako s menovaným zaobchádzali príslušníci ZVJS počas jeho výkonu väzby, či u neho zisťovali riziko samovražedného konania a či vykonali opatrenia, ktorými mohli samovražde M. Lučanského zabrániť.
Komisia na základe zistených skutočností konštatuje, že zdravotnícky personál a ostatní príslušníci ZVJS vykonali dostatočné kroky k identifikácii rizika sebapoškodenia M. Lučanského. Preventívne zaradenie M. Lučanského na monitoring, následné nariadenie zvýšeného dohľadu a psychologickú intervenciu hodnotí Komisia z preventívno-bezpečnostného pohľadu pozitívne a považuje tieto opatrenia za primerané danej situácii. Zároveň je Komisia toho názoru, že nebolo možné rozumne očakávať prijatie ďalších opatrení zo strany ZVJS, ktoré by mohli spáchaniu samovraždy M. Lučanského zabrániť.
Komisia sa pri svojej činnosti zaoberala aj otázkou, či do základných práv M. Lučanského mohlo byť zasiahnuté jeho samostatným umiestnením na cele. Komisia zo zistených skutočností dospela k názoru, že zaobchádzanie s M. Lučanským zo strany ZVJS bolo realizované spôsobom zlučiteľným s úctou k jeho ľudskej dôstojnosti a spôsob a metódy zaobchádzania nevystavovali obvineného úzkosti alebo útrapám v intenzite prekračujúcej nevyhnutnú úroveň utrpenia, ktorú so sebou nesie samotný výkon väzby.
Komisia v závere správy sformulovala aj viacero odporúčaní vo vzťahu k výkonu väzby. Komisia napríklad upozorňuje na obmedzené možnosti zmysluplného trávenia času a vyslovila názor, že v danej oblasti je nevyhnutné vykonať systémové zmeny. V súvislosti s postupom zdravotníckych pracovníkov ZVJS pri dokumentovaní zranení nejasného pôvodu u obvinených a odsúdených osôb spôsobených v rámci výkonu väzby a výkonu trestu odňatia slobody Komisia odporúča aplikovať do postupov ZVJS Manuál o efektívnom vyšetrovaní a dokumentovaní mučenia a iného krutého a neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania. V súvislosti s postupom príslušníkov ZVJS pri používaní prostriedkov obmedzenia pohybu počas eskorty alebo predvádzania obvineného alebo odsúdeného Komisia odporúča prijať taký interný predpis, ktorým bude garantované individuálne vyhodnocovanie nevyhnutnosti použitia týchto prostriedkov so zohľadnením konkrétnej situácie a rizík, pričom pre potreby spätnej kontroly Komisia odporúča viesť o týchto dôvodoch písomné záznamy. Komisia tiež odporúča preveriť súčasný technický a bezpečnostný stav kamerových systémov a vykonať kroky k modernizácii a zlepšeniu ich fungovania. Komisia odporúča prijatie právnej úpravy, ktorou bude zabezpečená bezodkladná kontrola doručovanej písomnosti zo strany OČTK v prípade kolúznej väzby tak, aby v týchto prípadoch nedochádzalo k neodôvodneným prieťahom. Komisia víta iniciatívu ministerky spravodlivosti k zriadeniu odbornej komisie na prehodnotenie opatrení znižujúcich riziko samovražedného konania v podmienkach výkonu väzby a výkonu trestu odňatia slobody a rovnako víta medializované vyjadrenia ministerky o potrebe celospoločenskej diskusie o humanizácii väzenského systému.
Ako sa k tomu vyjadril splnomocnený zástupca rodiny Lučanskej, Miroslav Radačovský?
Vážení priatelia,ako splnomocnenému zástupcovi poškodenej rodiny Lučanských, bolo mi dnes umožnené zúčastniť sa zasadnutia kontrolnej komisie zriadenej ministerstvom spravodlivosti SR, a to ako nečlenovi tejto komisie.
Pred záverečným hlasovaním o schválení hodnotiacej správy som požiadal túto politickú komisiu (a nemyslím to hanlivo), aby prerušila konanie komisie do právoplatného skončenia vyšetrovania vedeného orgánmi činnými v trestnom konaní.
Zdôvodnil som to tým, že komisia nemá právomoc vykonávať úkony trestného konania, vypočúvať svedkov a podobne a tiež nie je kompetentná hodnotiť, akým spôsobom a za akých okolností došlo k poškodeniu na zdraví gen. Lučanského a k jeho smrti. A zároveň som to zdôvodnil tým, že je spoločensky a pre verejnú mienku nežiadúce, aby na jednej strane tu boli závery politickej komisie, ktorú si občania a predovšetkým niektoré médiá môžu vysvetliť tzv. po svojom a presviedčať iných , že pán Lučanský si ublížil na zdraví sám, prípadne, že spáchal samovraždu.
A na druhej strane závery zákonného vyšetrovania môžu byť iné.
Tento môj návrh bol odmietnutý a komisia v záverečnom hlasovaní, až na troch jej členov záverečnú hodnotiacu správu schválila.
Vzhľadom na túto skutočnosť som potom nepovažoval ani za potrebné zúčastniť sa záverečnej tlačovej besedy. Nie je predsa prípustné, aby politické komisie rozhodovali o tom, či sa stal alebo nestal trestný čin, kto ho spáchal, alebo kto ho nespáchal a pod.
Pokiaľ by naša spoločnosť dospela k takémuto záveru, tak potom by systém vyšetrovania akýchkoľvek trestných činov vyzeral asi takto :orgány činné v prípravnom konaní pod dozorom prokurátora, Okresný súd, Krajský súd, Najvyšší súd, Ústavný súd SR a nad tým všetkým akási politická komisia, prípadne mainstreamové médiá.
Preto, pokiaľ sa mám vyjadriť k záverečnej správe tejto komisie, ta asi toľko: Je pekná, úhľadne napísaná bez pravopisných chýb, v peknom obale, len mi tam chýba v úvode “ V mene Slovenskej republiky” a v závere poučenie o opravnom prostriedku.
