Knižnica DAV DVA je stále prístupná aj po zastavení činnosti projektu DAV DVA. Pri tejto príležitosti Vám prinášame nové uploady z tvorby Daniela Okáliho. V celku si môžete prečítať prostredníctvom stránky SCRIBD niekoľko jeho textov. Prvé dve sú novinkami. Ospravedlňte zníženú kvalitu po konverzii na stránke Scribd, vhodné je dokumenty priamo stiahnuť.
Daniel Okáli: Burič Gejza Vámoš
Danel Okáli: Literarna kritika davistov
Daniel Okáli: Ozvena krvi a zápasov
Kto bol Daniel Okáli?
Daniel Okáli (* 9. marec1903, Liptovský Mikuláš – † 23. november1987, Bratislava)[1] bol slovenský právnik, politik, literát, literárny kritik, prvý podpredseda Matice slovenskej. Patril medzi zakladateľov skupiny DAV, teda združenia ľavicovo orientovaných spisovateľov a politikov.
Daniel Okáli vyštudoval právo na Právnickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe. Na Okáliho svetonázor malo vplyv tiež pražské prostredie, kde študoval a spolu s Vladom Clementisom a Jánom Poničanom založil Voľné združenie študentov-socialistov zo Slovenska, čo bol projekt, ktorý vyústil do vzniku skupiny DAV. Daniel Okáli dal časopisu DAV predovšetkým kultúrno-kritický, resp. literárno-kritický rozmer. Pôsobil ako advokátsky koncipient v Nových Zámkoch a Bratislave, neskôr ako advokát v Skalici. Peter Kerecman k tomu dodáva, že Daniel Okáli ako advokát nadviazal na tradičné hodnoty advokácie, patril ku kultúrnej elite národa svojej doby. Práve advokátske povolanie mu umožnilo účinne a právnymi prostriedkami vplývať na vývoj spoločnosti, hoci spoločnosť možno viac vnímala jeho pôsobenie umelecké a neskôr politické.V roku 1935 bol členom volebnej komisie v Bratislave za Komunistickú stranu Československa spolu s významným bratislavským architektom Fridrichom Weinwurmom.
Počas druhej svetovej vojny bol aktívnym členom protifašistického odboja v Skalici. Po skončení vojny najprv zastával funkciu predsedu Československej presídľovacej komisie so sídlom v Budapešti, ktorá uskutočňovala výmenu obyvateľstva medzi Maďarskom a Československom. Po ukončení výmeny obyvateľstva nahradil vo funkcii povereníka vnútra SNR Gustáva Husáka. K jeho najvýznamnejším politickým rozhodnutiam patrí prijatie vyhlášky A-311/16-II/3-1948 slovenského povereníctva vnútra z 11. júna 1948, ktorým sa premenovali názvy 710 miest, obcí a osád na Slovensku. Šafárikovo, Kolárovo, Kalinčiakovo, Kalinkovo, Hamuliakovo, Palárikovo, Nálepkovo či Hurbanovo[4][5] sú niektoré z mnohých, ktoré vďačia za svoje nové meno povereníkovi vnútra Danielovi Okálimu.
V roku 1951 bol Okáli zatknutý a v roku 1954 vo vykonštruovanom takzvanom Procese s rozvratnou skupinou buržoáznych nacionalistov na Slovensku odsúdený k trestu odňatia slobody na 18 rokov (pôvodný trest bol 25 rokov). Oficiálne obvinenia boli zo špionáž proti Maďarsku či obhajoba sionizmu. Neskoršie rehabilitovaný, pracoval v Ústave slovenskej literatúry SAV v Bratislave. Po rehabilitácií zastával aj funkciu prvého podpredsedu Matice slovenskej, venoval sa literárnej tvorbe a kritike. Zomrel v roku 1987 v Bratislave.