Slovenská Wikipédia zverejnila definíciu slniečkára

Vedeli ste, že DAV DVA je na zozname zakázaných stránok slovenskej Wikipédie, ktorá aktívne realizuje cenzúru? Svojvôľa prebieha tak, že akonáhle pridáte akýkoľvek zdroj zo stránky davdva.sk, Wikipédia zablokuje možnosť takýto zdroj pridať. Zaujímavosťou je, že pred nedávnom vznikol článok, zrejme osvietenejšieho redaktora tejto regionálnej cenzorskej odbočky svetovej Wikipédie, o fenoméne slniečkárstva. Citovaný bol aj redaktor DAV DVA, ktorý na text reagoval vo svojom blogu.

Slniečkár^{[p 1]} je (ženský rod: slniečkárka; pl. slniečkári^[1]; prípadne písané aj ako slniečkar, slniečkarka, slniečkari^[2]; syn. liberálne slniečko^[3]; čes. sluníčkař, sluníčkářka, sluníčkáři , sluníčkoví lidé^[4]. Fenomén, resp. koncept zahŕňajúci takto označované osoby sa nazýva aj ako slniečkárstvo.^[5]) neologizmus pejoratívneho^[6][7] až dehonestujúceho^[3] charakteru: sociálna nálepka^[8][9] či urážka^[10]. Pôvodne išlo o pomenovanie, ktoré od kritikov európskej migračnej politiky dostali najmä osoby, ktoré prejavovali solidaritu s utečencami počas migračnej krízy, a ktoré boli vnímané ako liberálne či presadzujúce multikulturalizmus. Po ochabnutí migračnej krízy začali termín využívať vyhranenejší politici či komentátori konzervatívneho spektra a označovali ním svojich ideových odporcov s liberálnejším či progresívnejším zmýšľaním.^[8][7][6] Okrem kontroverzných médií typu ZEM & VEK či internetových diskutujúcich termín často používajú politici z krajne pravicového spektra, no je vlastný aj ľavicovému spektru (napr. SMER-SD) a politikom stredu.^[3] Dnes prevažujúci význam pochádza z češtiny, kde sa pojem začal používať asi okolo roku 2013.^[5] Na Slovensku sa jeho používanie významne zvýšilo okolo roku 2015^[11]. Historicky mal slovenský i český variant ako odvodené slovo viaceré nekodifikované významy (pozri kapitolu #Historické významy). Za podobné dehonestujúce výrazy bývajú považované napríklad termíny „pravdoláskari“, „vítači imigrantov“, „ultraliberáli“ alebo „bratislavská kaviareň“.^[3] Za (čiastočný) ekvivalent býva považované nemecké označenie Gutmensch, ktoré sa od 90. rokov 20. storočia spája s „politickou korektnosťou“ a tiež s „prehnaným altruizmom“.^[12]

Význam a kritika slniečkárov

„Slniečkárom“ býva okrem liberálnych a progresívnych postojov prisudzovaná euro-atlantická orientácia, prozápadné či globalistické postoje, rešpektovanie či podpora multikulturalizmu a podpora práv LGBT ľudí. Bývajú spájaní so súkromnou sférou, tretím sektorom, konceptom otvorenej spoločnosti a bojom proti konšpiráciám. „Slniečkárstvo“ bolo tiež spájané s „ľuďmi s vrecami na hlavách“, hnutím a protestmi Za slušné Slovensko či s heslami ako „Pravda a láska zvíťazia nad lžou a nenávisťou“ (od Václava Havla) a „All for Jan“ a podporou Ukrajiny v sporoch a následnej vojne s Ruskom.^[7] Podľa kritika „slniečkárov“, Lukáša Perného, sú nihilistickí, protinárodní, protináboženskí, protisociálno-demokratickí, protikomunitárni a protiruskí.^[7]

Termín sa stal v spoločenských diskusiách častým argumentom ad hominem,^[36] teda argumentom, ktorý mal určitú osobu urobiť per se nehodnú diskusie (spochybnenie nezaujatosti či tzv. otrávenie studne). Extrémisti podľa Radoslava Štefančíka a Miroslava Hvastu argumentujú, že „slniečkári“ často apelujú na morálku a vyššie hodnoty, ale v reálnom svete sa majú správať podľa rovnakých princípov ako väčšina spoločnosti.^[3] Osoby označené za „slniečkárov“ tak boli, respektíve bývajú okrem iného obviňované z povyšovania sa na „elitu, ktorá je povolaná vyslovovať neomylné súdy a pohŕdanie ľuďmi s inými názormi či s inou politickou orientáciou“^[5], z pokryteckosti („noví farizeji“)^[5], z provokovania (s údajným „cieľom uraziť, vyprovokovať ostatných užívateľov k emotívnemu ohlasu a transformovať vecnú diskusiu do chaosu“^[7]), zo sarkazmu, cynizmu či iného negatívneho správania sa.^[7] V tomto zmysle Lukáš Perný slniečkárov kriticky charakterizoval ako „skupinu ľudí, ktorá je špecifická predovšetkým tým, že sa sama oháňa slušnosťou, toleranciou, no v skutočnosti robí presný opak“.^[7] Obviňovanie z nepoctivej komunikácie či politických praktík je však v kultúrne rozpoltenej spoločnosti v rôznej miere prítomné obojstranne. Zdenko Dobrík (2018) označuje slovo slniečkár ako príklad intrakultúrneho xenizmu, teda cudzosti v rámci jednej kultúry.^[3] Spôsob používania slova je podľa Dobríka prejavom toho, že „na Slovensku existujú dve politické subkultúry – liberálne a antiliberálne zameraná subkultúra“.^[3]

Keďže mnoho liberálne ladených ľudí pôsobilo v Bratislave, synonymom sa stalo slovné spojenie bratislavská kaviareň^[36][51] (podobne ako v Česku existovalo spojenie pražská kavárna). Iným hanlivým označením podobnej skupiny ľudí, zdôrazňujúcim dôveru v mainstreamovej názorovej mienke je označenie „ovce“.^[11] Do protikladu so slniečkármi (prípadne liberálmi či tzv. progresivistami) bývali niekedy stavané skupiny osôb nazývané časťou spoločnosti pejoratívnym označením „fašisti“^[34] či „dezoláti“.^[52][53][54]

---