Bratislava 5. júl – Pred 1161 rokmi prišli na územie Veľkej Moravy solúnski bratia Cyril (Konštantína) a Metod. Slovenská republika si túto udalosť pripomína 5. júla ako štátny sviatok – Sviatok svätého Cyrila a Metoda. Cyril a Metod sa spomínajú aj v preambule Ústavy SR.
V Nitre sa konala bohoslužba sa účasti predstaviteľov vlády, prezidenta SR aj Matice slovenskej.
Ľuboš Blaha na Telegrame napísal: „Cyril a Metod boli Apoštoli Slovanov. Tým, že si ich dnes pripomíname, zdôrazňujeme našu slovanskú podstatu – a áno, buďme hrdí na to, že sme Slovania. Nie je kľúčové, či sme veriaci alebo neveriaci. Všetci sa totiž hlásime k cyrilometodskej tradícii, ku ktorej patrí úcta ku koreňom. Nikdy nebudeme prázdni individualisti, ani fanatickí militaristi. Vždy si v srdci ponesieme lásku k našej vlasti, hodnotu mieru a slovanskú vzájomnosť.“
Ako ďalej uvádza TASR, „Cyril a Metod prišli na naše územie na pozvanie veľkomoravského panovníka Rastislava. Knieža Rastislav sa najskôr obrátil na pápeža, aby mu poslal misionárov, ktorí by uprednostňovali šírenie kresťanskej viery v reči, akou hovorí jeho ľud. Keďže jeho posolstvo nenašlo u pápeža odozvu, v roku 862 oslovil byzantského panovníka Michala III., ktorý reagoval kladne. Michal III. vyslal na Veľkú Moravu dvoch vierozvestov, Konštantína a Metoda. Pochádzali zo Solúna, v okolí ktorého žila v tom čase početná slovanská menšina a jej jazyk obaja ovládali. Konštantín ešte pred odchodom na misiu vytvoril písmo, hlaholiku, prispôsobené na slovanskú reč a začal prekladať sväté knihy. Na Veľkú Moravu prišli v lete v roku 863. Počas pôsobenia rozvinuli mnohostrannú vieroučnú, organizačnú a kultúrnu činnosť – založili cirkevné školy, veľké úsilie venovali najmä prekladom Svätého písma a liturgických kníh do jazyka Slovanov pomocou abecedy (hlaholika), ktorú na tento cieľ zostavili. Po viac ako trojročnej činnosti, keď sa im podarilo vyučiť prvých žiakov a vytvoriť preklady najdôležitejších bohoslužobných kníh, sa rozhodli v roku 867 Veľkú Moravu opustiť. Na spiatočnej ceste do Byzancie ich zastihlo v Benátkach pozvanie pápeža Mikuláša I. do Ríma. Vo Večnom meste ich už však vítal nový pápež Hadrián II. Pred ním obhájili svoje dielo a dosiahli kodifikovanie slovanskej reči ako ďalšieho liturgického jazyka, v ktorom možno vykonávať kresťanské obrady. Chorľavý Konštantín ostal v Ríme, kde sa utiahol do kláštora a prijal mníšske meno Cyril. Zomrel 14. februára 869. Krátko po Cyrilovej smrti prišla začiatkom roka 869 do Ríma žiadosť od slovanského kniežaťa v Panónii Koceľa, aby mu vyslali Metoda ako učiteľa. Pápež Metodove misijné poverenie rozšíril na celú Veľkú Moravu. Vymenoval ho za arcibiskupa a pápežského legáta pre územie ovládané Rastislavom, Svätoplukom a Koceľom.Počas cesty na Veľkú Moravu zajali Metoda Frankovia. Vo väzení strávil takmer tri roky. Prepustili ho až po intervencii pápeža Jána VIII. a žiadosti Svätopluka. V roku 873 sa Metod ujal správy cirkvi na Veľkej Morave. V roku 880 v Ríme opäť obhajoval svoje pôsobenie a uspel. Po jeho smrti v roku 885 však postupne získaval rozhodujúci vplyv latinský klérus a Metodovi žiaci, ktorí obhajovali slovanskú liturgiu, museli z Veľkej Moravy odísť. Usadili sa najmä na území vtedajšej Bulharskej ríše. Pápež Ján Pavol II. vyhlásil v decembri 1980 svätých bratov Cyrila a Metoda za spolupatrónov Európy a tento cirkevný sviatok sa slávi 14. februára. Vierozvestom je na Slovensku zasvätených takmer 80 kostolov. Ich mená nesú dve verejné univerzity v Trnave a v Nitre, nemocnica v Bratislave, ako aj ďalšie inštitúcie. Stali sa témou početných umeleckých diel historického i náboženského charakteru.“
Aj pamätný Deň zahraničných Slovákov symbolicky pripadá na deň štátneho sviatku sv. Cyrila a Metoda – 5. júla, oslavuje sa už od vzniku Slovenskej republiky v roku 1993. Podujatie sa konalo v sade Janka Kráľa. Počas ceremónie sa predstavili so svojím hudobným programom mládežnícky dychový orchester zo Slovenského Komlóša v Maďarsku, Anna Hrabčáková Hradský zo San Diega v USA a operný sólista Ivan Ožvát zo Slovenska.
V roku 2000 bol 5. júla v centre Sadu Janka Kráľa v bratislavskej Petržalke osadený 4,5-tonový monument z červeného mramoru z Tardošského lomu, ktorý darovali krajania z Maďarska. Od toho roku sa tento základný kameň budúceho pamätníka slovenského vysťahovalectva a zahraničných Slovákov stal miestom pripomenutia si krajanov žijúcich za hranicami Slovenska.
Presnejšie informuje RTVOK:
Program pri základnom kameni Pamätníka slovenského vysťahovalectva tohto roku spestrili svojím hudobným programom mládežnícky dychový orchester zo Slovenského Komlóša v Maďarsku, slovenské vysťahovalecké piesne zaspievala Anna Hrabčáková Hradský zo San Diega v USA a predstavil sa i operný sólista Ivan Ožvát zo Slovenska. Program aj tentoraz zveličili príhovory predstaviteľov Slovákov zo Zámoria, Západu a Dolnej zeme. Ako pre RTVOK prezradila Milina Sklabinská z Úradu pre Slovákov žijúcich v záhraničí, do oslavy pripadajú aj Južnoslovenské detské a mládežnícke folklórne slávnosti a Podpolianske folklórne slávnosti v Detve. Slávnostnej ceremónie sa zúčastnili i hostia z Chorvátska, Maďarska, Zámoria. Zo Srbska ceremóniu prítomnosťou poctili delegácie NRSNM, Matice slovenskej v Srbsku, NVU Hlas ľudu a Obce Kovačica. Kovačická delegácia bola v zložení predseda obce Kovačica Jaroslav Hrubík a pomocníčka predsedu Mariana Melišová. Pamätný Deň zahraničných Slovákov symbolicky pripadá na deň štátneho sviatku sv. Cyrila a Metoda – 5. júla, oslavuje sa od vzniku Slovenskej republiky v roku 1993. Forma oslavy sa rokami menila. V roku 2000 5. júla v centre Sadu Janka Kráľa v bratislavskej Petržalke osadený 4,5-tonový monument z červeného mramoru z Tardošského lomu, ktorý darovali krajania z Maďarska. Od toho roku sa tento základný kameň budúceho pamätníka slovenského vysťahovalectva a zahraničných Slovákov stal miestom pripomenutia si krajanov žijúcich za hranicami Slovenska.
K téme sa vyjadril aj Eduard Chmelár:
Oslavy Cyrila a Metoda sa večer konajú aj na hrade Devín.
