„Proletari caleho šveta, spojce še!“
Pred sto rokmi, 16. júna, bola z priestoru prešovskej radnice vyhlásená Slovenská republika rád. Túto udalosť si pripomenuli stránky TASR, Labor history a taktiež niekoľko nadšencov histórie robotníckeho hnutia, ktorí pre popravené obete prvého pokusu o nastolenie proletárskej republiky položili veniec priamo pri pamätníku SRR v Prešove.
Slovenská republika rád vznikla jednak pod vplyvom Maďarskej republiky rád, ktorú viedol Béla Kun, ďalej pod vplyvom konca Prvej svetovej vojny a rozmáhajúcich sa revolúcií. Podobným pokusom bola Bavorská republika rád, ktorú sa pokúšali založiť radikálni socialisti a anarchisti.
Maďarskí komunisti túto krátko-trvajúcu republiku viedli ako diktatúru proletariátu v prísnom vojenskom režime. Na čele SRR stál český komunista Antonín Janoušek. SRR v čase svojej existencie obsadila takmer tretinu slovenského územia, Lučenec, Rimavskú Sobotu, Košice, Prešov a železnicou sa Maďarská červená armáda dostala aj do Bardejova.
SRR na juhu Slovenska 
Ako pripomína stránka Labor history, ktorú vedie historik Adam Šumichrast: „revolučný výkonný výbor mal v pláne zaviesť opatrenia ako zospoločenštenie výrobných prostriedkov, znárodnenie tovární nad 20 zamestnancov, veľkostatkov a peňažných ústavov. Zavedené mali byť aj nové výrobné vzťahy v poľnohospodárstve, zastavenie činnosti klasických súdov a ich nahradenie „revolučnými tribunálmi“, zoštátnenie škôl či zriadenie slovenskej „Červenej armády.“ Avšak SRR mala len krátke trvanie, zanikla už 7. júla.“ Predstaviteľov republiky rád čakalo v Prešove krvavé vysporiadanie predstaviteľmi československej armády.
Poprava predstaviteľov SRR v Prešove 
Historik Ivan Luljak ďalej pripomína zabudnutú republiku, ktorá ako jediný štátny útvar na svete, používala šarišský dialekt a zaviedla aj zákaz alkoholizmu či bezmäsité dni.
Na našom území vzniklo množstvo štátnych útvarov trvajúcich kratšie i dlhšie obdobia. Medzi tie prvé patrila aj Slovenská republika rad – štátny útvar, ktorý chronologicky trval veľmi krátke obdobie, avšak nechal určité nezanedbateľné stopy v dejinách našej vlasti.
Veľká októbrová socialistická revolúcia priniesla nové pomery aj do Európy. Na rozvalenisku kedysi hrdého Habsburského Rakúsko-Uhorska vzniklo viacero nových štátov – Rakúsko, Československo, Maďarsko, Juhoslovanské kráľovstvo, časť územia bývalej monarchie pripadlo novovznikajúcemu Poľsku a Rumunsku.
Samostatný štát nám nevybojovali mocnosti
Vznik Československa bol výsledkom národnodemokratickej revolúcie. Ešte počas vojny žiadne mocnosti, ani dohody, tobôž už nie centrálnych mocností, neplánovali vznik novej republiky. Ich základným cieľom bola federalizácia Podunajskej monarchie. Ľudový odpor voči vojne vo viacerých krajinách Európy prinútilo víťazov prehodnotiť svoje plány a podporiť vznik Československa.
Mnohí historici berú vznik Československa ako výsledok „múdrej politiky“ amerického prezidenta Wodrow Wilsona. Opak je však pravdou. Vznik Československa bol významným medzníkom revolučných udalostí v Rusku, ktoré sa prevalili do celej Európy, a tak to brali nielen socialistickí politici, ale aj predstavitelia buržoáznych strán v republike. Obyvateľstvo Československa očakávalo dôsledné plnenie sľubov, ktorými sa nová vládnuca elita dostala do čela štátu, čo sa však nestalo. Aj napriek zmene politických pomerov veľkostatky a väčšiu časť pôdy vlastnili veľkí maďarskí latifundisti a veľkoburžoázia. Ani v priemysle sa nič nezmenilo – Rimomuranská spoločnosť patrila do rovnakých rúk ako aj pred vojnou. Aj napriek vzniku nových štátnych útvarov, politická situácia v strednej Európe bola naďalej nestabilná. Malá iskra mohla zapáliť vlnu vzdoru, zvlášť keď hospodárske postavenie pracujúcich sa vôbec nezlepšilo. Nová vláda síce zrušila šľachtické tituly, avšak popri starej šľachtickej vrstve, sa drala do popredia nová buržoázia, ktorá zbohatla na úžere pri skupovaní nedostatkového tovaru. Kým veľká časť obyvateľstva bola čoraz viac chudobnejšia, menšia skupinka sa na vojnových pôžičkách obohatila.
Diktatúra proletariátu prišla z Maďarska
Vznik Maďarskej republiky rád roku 1919 ovplyvnil radikálne situáciu na južnom a východnom Slovensku. Nespokojné obyvateľstvo využilo dočasné neúspechy československej armády počas pokusu o intervenciu do Maďarskej sovietovej republiky a na časti územia prevzalo moc. Politická situácia pre vznik sovietovej republiky na území Slovenska v tom čase bola mimoriadne priaznivá. Maďarská červená armáda zatlačila československú armádu a prenikla na územie Slovenska.
Béla Kun, líder Maďarskej republiky rád
Nemožno však súhlasiť s názorom buržoáznej historiografie, že bola plne závislá na Maďarskej republike rád a bol to pokus o obnovu Uhorska. Treba zdôrazniť, že predstavitelia Maďarskej republiky rád sa riadili Leninovými tézami o národnostnej otázke, ktoré umožňovali právo každého štátu na samostatnosť. Navyše ľudové Soviety vznikali aj na miestach, kam maďarská červená armáda neprenikla – na juhozápadnom Slovensku v okolí Nových Zámkov, Levíc, Banskej Štiavnice, ohrozená bola aj samotná Bratislava. Hlavným mestom republiky rad sa stal Prešov a vyhlásená bola českým revolucionárom Antonínom Janouškom 16. júna 1919.
Antonín Janoušek 
Vyhlásenie SRR v Prešove
O dva dni neskôr už Janoušek telegrafoval do Prahy: „Dnešním dnem vyhlásil proletariát na Slovensku republiku rad; ujali jsme se moci, opírajíce se o dělnictvo a ozbrojenou radu proletariátu… Výslovně prohlašujeme, že Slovensko dnešním dnem náleží výhradně slovenskému dělnému lidu.“
Riadiacimi orgánmi Slovenskej republiky rád sa stal Revolučný výkonný výbor a jedenásť členná Revolučná výkonná vláda na čele s Janouškom. Medzi prvé zákonné výnosy patril výnos o znárodnení továrni zamestnávajúcich viac ako 20 zamestnancov, znárodnenie veľkostatkov a bánk. Podľa vzoru Sovietskeho Ruska bol vypracovaný plán na vytvorenie nových výrobných vzťahov v poľnohospodárstve a zrušenie starých súdov. Miesto nich nová vláda Sovietov zaviedla „revolučné súdy“ a „revolučnú stráž“.
Zaujímavosťou je vyhlásenie SRR v šarištine:
Ku proletarom caleho šveta! Viťazna svetova revolucia, ktoru ňe može prekazac v napredovaňi s novimi velkimi višľedkami bohačila svojich zdari. Na slovenskej žemi, ktora už ošlebodzena je od jarma imperialistov:
ňeška se otvori
samostatna Slovenska
RADOVA REPUBLIKA.
Perši skutok bul od jarma českich imperialistov ošlebodneho proletariata, že od imperialistov vikričanizale v skutočnosci zohavenvo samourčujuce pravo sebe zhotoval. S tim pohnutom slovenske robotňici, vojaci a sedlaci dalej budovali totu revolučnu frontu, ktorej cestu ruska a uhorska Radova Republika rovnili. a placu, vihrali pre velku ideu švetovej Radovej Republiki. Slovenska Radova Republika, ktora še teraz narodzila, jak prirodzenich spojeni patri viťaznich prjaceli, rusku a uhorsku Radovu Republiku a medzinarodneho proletariata. Slovenska Radova Republika stava še pod ochranu: še vše lepše a lepše vistaveneho jednoteho a solidarneho robotnickeho internationala. Perši pozdrav slovenskej Radovej Republiki ešci utlačenim českim proletarom patri.Slovenska Radova Republika stoji tiš na fundamentu najobširnejšej proletarskej demokracii, ale doraz ustavi zbroj diktaturi, ktora ňe šanuje totich, ktore proti totej čistej, verejnej a ňe-falečnej demokracie daco plano robja, ktore samourčujuce pravo ohrožovaju. Z teho cilu rozbilu každu našilnost kapitalistov a imperialistov, vipustoši každu možnost vikoristovanie a chista mocnu svetovu revoluciu mocneho pracujuceho ľudi. Mocno a bez pojednane pracuje slovenski proletariat svoju historicku povolanu, a bi verňe prenasledoval roboti prechod, že bi svojim prikladom povz-budzajal nasledujuci, že bi na proletarske meno hodne buli.Ňech žije švetova revolucia!
Ňech žije kommunisticki international!
Slovenská republika rád nemala dlhého trvania. Postupne revolučná vlna v celej strednej Európe ochabla. Zničená bola Bavorská republika rad v Nemecku, vojská kapitalistických štátov prešli do protiofenzívy aj v priestore Československa a do vojny sa zapojilo aj Rumunsko. Maďarská a Slovenská republika rád pod náporom presily neboli schopné brániť sa, a tak slovenská i maďarská červená armáda ustúpili v júli 1919 zo Slovenska do Maďarska. Napriek tomu význam republiky rád naďalej pretrvával. Po porážke Maďarskej republiky rád na Slovensko preniklo niekoľko desiatok emigrantov, ktorí posilnili nastupujúcu marxistickú ľavicu.
Pamätník SRR v Prešove 
Pamätník SRR v Prešove, dnes už bez nápisu Slovenská republika rád
Publikácie, ktoré sa venujú téme SRR 
Publikácie, ktoré sa venujú téme SRR
Slovenská republika rád, ktorej v týchto dňoch si pripomíname bola prvým štátom robotníkov a roľníkov a má svoj význam v dejinách slovenského národa…
Mgr. Ivan Lulják, autor je historik
No, veď je to poučné, prečo nik ani len „palec hore“ nedá? Dávam. Nakoniec, je to poučné i preto, že táto história ukazuje, ako to môže skončiť „ak situácia zrelá nie je“…Prvá RČS síce vznikla, ale Prešov a Východ i Podkarpatská Rus boli ďalekóóó. Len ľudia boli po vojne zničení…a vracali sa tam legionári z Ruska, videli revolúciu na vlastné oči…vedeli čo treba „zrobic“…navyše bol ľud zvyknutý na Maďarov, myslím to v dobrom, veď to bolo pri rozpade monarchie a rakúsko-uhorské úrady i polícia tu boli s maďarskou rečou i predtým. Chválihodné, že sa vôbec používala slovenčina…klobúk dolu…
už len poznámka – bola ozaj Bratislava – vtedy Pressburg – ohrozovaná vojskami Maďarskej republiky rád? Lebo boje o Bratislavu prebehli v januári 1919, nie som si istý či na jar a v lete už v okolí Bratislavy nebojovali voči sebe čs.četnícke vojsko a maďarská antirevolučná armáda.
Peter, dobrá poznámka, že situácia ešte zrelá nebola. Ale to vtedajší aktéri nemohli vedieť, dnes máme k dispozícii oveľa viac historického materiálu, faktov, z ktorých možno vyvodzovať určité závery.
Situácia ešte nebola zrelá z materiálneho, výrobno-technologického hľadiska. Materiálna základňa spoločnosti má svoje jasné pravidlá, podlieha zákonu súladu výrobných vzťahov úrovni výrobných síl, ktorý je len konkretizáciou všeobecnejšieho prírodného zákona premeny kvantitatívnych zmien na kvalitatívne a naopak.
Tento materiálny základ civilizácie jasne vymedzuje epochy (teda mieru existencie spoločenskej formy, odkiaľ-pokiaľ).
Už som zopárkrát napísal, že klasický, pravý kapitalizmus voľnej súťaže zanikol v r. 1928, s ukončením kapitalistickej epochy. A týmto rokom začala socialistická epocha, teda vtedajšej úrovni výrobných síl ako efektívne zodpovedali socialistické spoločenské (výrobné) vzťahy. Vidíme, aké problémy mal aj Lenin s naštartovaním socialistickej ekonomiky, skúšali to s vojnovou ekonomikou, NEPom, ale problémy stále pretrvávali. Až zavedením socialistického plánovania, päťročníc a kolektivizácie poľnohospodárstva v r. 1928 naplno začal pracovať motor socialistickej ekonomiky a ZSSR za necelých 12 rokov vybudoval mohutný priemyselný štát.. Preto je VOSR často označovaná skôr za národno-demokratickú revolúciu ako socialistickú a udalosti r. 1928 druhou socialistickou revolúciou.
Viem, že ľavičiari dnes sa radšej ako v tejto materiálnej úrovni radšej pohybujú v duchovnej, ale materiálny základ a jeho pohyb sa nedá obísť. Pokiaľ nebola zrelá materiálna základňa, nemohla uspieť ani Parížska komúna, ani nemecká socialistická revolúcia, ani Slovenská republika rád, museli by mať za sebou nejakú veľkú silu.
Niekto sa pozastaví napr. nad tým, že hovorím o konci kapitalistickej epochy a zániku kapitalizmu. Znovu, princípy pohybu materiálnej základne civilizácie sa nedajú obísť. Klasický, pravý kapitalizmus definitívne zanikol po r. 1928, resp. Veľkej hosp. kríze 1929-33. To, čo poznáme, je silne socializovaný, regulovaný, globalizovaný post-klasický kapitalizmus.
Po r. 1990, v eufórii údajného „víťazstva kapitalizmu nad socializmom“ sa USA a Západ pokúsili vrátiť ku klasickému voľnému trhu (kapitalistický neoliberalizmus). Prinieslo im to osoh prerozdelením zdrojov v rámci novoutvoreného kap. tábora – na úkor ekonomík východoeurópskych krajín. A prinieslo to výrazné sociálne rozdiely a krízu kapitalizmu, idea neoliberalizmu stratila na príťažlivosti aj v samotnom kapitalizme.
Zákonitosť sa tu však prejavila. V konečnom dôsledku voľný globálny trh umožnil presadiť sa Číne vďaka jej modernejšiemu socialistickému systému, ktorý lepšie zodpovedá súčasnej úrovni výrobných síl ako kapitalistický. To, čo oslavoval v r. 1990 Západ ako víťazstvo kapitalizmu a vracal späť klasické kapitalistické vzťahy, ale neprospelo v konečnom dôsledku Západu, ale Číne. Dnes Trump uzatvára americkú ekonomiku clami, bariérami, pokusom zastaviť technologický a ekonomický pokrok Číny. Prudký prechod od globálneho voľného trhu k deglobalizácii. Nedávno sa konala porada predstaviteľov Nemecka, Francúzska, a ďalších európskych krajín, ako reagovať na čínsku Novú hodvábnu cestu, takisto začínajú deglobalizovať ekonomiku, uzatvárať svoje ekonomiky pred vonkajšími vplyvmi, hlavne Čínou.
Chcem tým len poukázať na význam materiálnych podmienok pre akúkoľvek revolúciu, kvalitatívnu zmenu – čo je pre dnešnú ľavicu úplné tabu.
Ja dám „palec hore“! Fakt poučné, ďakujeme autorovi!
Vďaka za tieto informácie. Mám zlý pocit z tej popravy 1. 11. Veď to vykonala československá armáda a bolo to niekoľko mesiacov po potlačení SRR. Keby to bolo bezprostredne počas bojov, tak by sa mi to zdalo pochopiteľné, ale s takýmto odstupom to bolo prehnané.
V školskej látke oficiálnom dejepise úplne chýbajú informácie, ako sa k SRR stavala vláda Československa a prezident Masaryk. Mám podozrenie, že v tom nie je žiadny dôvod na hrdosť.