Zdieľaj článok:
Prepošlite článok emailom

O pár dní skončí predvianočný zhon, nakupovanie, upratovanie, vypekanie koláčikov a chystanie dobrôt. Nakrátky čas sa stretnú rodiny , sadnú si spoločne za sviatočný stôl a budúsa tešiť zo svojej prítomnosti. Na Štedrý deň a večer dodržiavajúmnohé zvyky, bez ktorých si tento deň ani nevedia predstaviť. A mnohí siani neuvedomujú, že nemajú nič spoločné s kresťanskou tradíciou slávenia Vianoca narodením Ježiša Krista, pripomenutím si narodenie dieťaťa, ktoré kresťania označujú ako Svetlo sveta.

V mnohých dedinách a nielen na východe Slovenska sa Štedrý deň nazýva Kračún.

Toto pomenovanie je starým názvom sviatku Zimného slnovratu v Slovanskej kultúre, ktoré sa zachovalo aj v kresťanskom ponímaní Vianoc.

Zimný slnovrat má v Slovanskej kultúre veľký význam, je to oslava znovuzrodenia slnečného boha Dažboga Svarožica. Oslava nového života a svetla, ktoré dáva Slnko.

Dažbog sa znovu zrodí na úsvite nového dňa, po najdlhšej noci v roku. Postupne naberá silu a vo sviatok Letného slnovratu je na jej vrchole. Jeho sila postupne  slabne  a práve v noc Zimného slnovratu zomiera, aby sa s prvým slnečným lúčov vo východe slnka opäť narodil.

Náš Štedrý večer  je oslavou tejto zvláštnej noci, keď medzi úmrtím a narodením Dažboga panuje chaos. Aj v minulosti sa slávila podobným spôsobom. Možno by sa mali ľudia zamyslieť odkiaľ pochádza zvyk jedenia oblátok s medom, ale aj prestieranie jedného taniera navyše. Prečo sa v toto obdobie piekli koláče v tvare kruhu, symbolu slnečného kotúča.

Oblátky  s medom symbolizujú hojnosť  jedla a obradné pečivo a med, ktoré Slovania obetovali svojim bohom.

Horiace sviece… V noc Zimného slnovratu, v čase, keď vládne chaos,  ožívajú a preberajú moc nad svetom rôzne bytosti, najmä tie zlé a proti nim sa ľudia chránili svetlom, keď obradne pálili kmeň stromu, ktorý bol určený na túto príležitosť a dnes ho nahradili malé plamienky sviečok

Tanier navyše…. V túto noc blúdili tmou aj duše zomrelých predkov a Slovania verili, že ich  môžu prísť navštíviť v podobe neznámeho pútnika a  preto im chystali pohostenie.

Mnoho iných zvykov pretrvalo dodnes. Umývanie sa a kropenie čistou  vodou, ktoré znamenalo rituálnu očistu a zdravie a silu po celý nasledujúci rok. Ozdobovanie príbytkov imelom, ktoré mnohé národy a aj  Sloveni považovali za magickú bylinu a dodnes sa požíva v ľudovom liečiteľstve ako prostriedok proti neplodnosti.

Po sviatku Kračúna nasledoval sviatok Ovseňa,keď sa ľudia a obradne obsýpali obilím, čo malo zabezpečiť bohatú úroduv nasledujúcom roku. Z detstva si pamätám ako starý otec dávalobilie, ktoré bolo v ošatke na štedrovečernom stole zvieratám.  Aj ja tento zvyk dodržiavam. V dnešnej  dobe tento zvyk nahradilo vzájomnéobdarúvavanie sa.

Sviatok Koľady … Konali sa sprievody , so slnečným symbolom, v tvare svargy , ktorý symbolizuje štyri živly a ľudia spievali  oslavné piesne a modlitby. Aj dnes chodia po dedinách a mestách koledníci, ale spievajú kresťanské koledy.

Posledným sviatkom Zimného slnovratu bol Ples. Konali sa zábavy v zvieracích maskách, ktoré dnes poznáme ako zábavy vo fašiangovom období.

Kresťanská cirkev nedokázala potlačiť tieto naše pradávne zvyky aj keď ich zakazovala a tvrdo trestala. Postupne ich prevzala za svoje, ako mnoho iných a prisvojila si ich, aj keď s narodením Ježiša nemajú nič spoločné. A tak ich mnohí dodržiavajú a ani netušia aký majú pôvod, alebo čo znamenajú.

V predvianočnom ošiali, ktorý nám v dnešnej dobe ponúka konzum, zabúdame na pôvodný význam nielen Zimného slnovratu a kresťania Vianoc, ale aj na dôležitosť  duchovného sveta a prírody okolo nás. Zabúdame na to, kým v skutočnosti sme, akú máme kultúru, tradície.

Možno by sme sa mali práve v tento čas zamyslieť nad tým, čo je pre nás dôležité, čo nám dáva silu a vnútornú rovnováhu. Mali by sme zamyslieť nad vzťahmi s blízkymi a priateľmi.

Čas Zimného slnovratu by mal príležitosťou nechať v sebe zomrieť  starého nedokonalého človeka a nechať znova narodiť  toho lepšieho, načerpať životodarnú silu, energiu a radosť zo života, ktoré nám pomôžu zlepšovať svet okolo nás.

Prajem všetkým pokojné prežitie Zimného slnovratu a Vianoc.

Devana

Slnovratovo

Odoberajte prehľadný sumár článkov - 1x týždenne




19 thoughts on “Zimný slnovrat a Vianoce

  • 19. decembra 2018 at 19:06
    Permalink

    Jéj, zaujímavé zvyky, mnohé som nepoznala, ďakujem, Devana.
    Páči sa mi:…ľudia sa chránili svetlom…Áno, SVETLO pravdy, poznania a lásky zvíťazí nad TMOU lži, nevedomosti, nenávisti. SVETLO porazí TMU!

    Pripájam sa k želaniu pokojných sviatkov v kruhu svojich najbližších.

    Len nespravte takú chybičku,
    že zjete na Vianoce „zlatú rybičku“./myslím tú rozprávkovú, ktorá plní želania/

    Šťastný mierový rok 2019 všetkým ľuďom sveta!

    Reply
  • 20. decembra 2018 at 9:09
    Permalink

    Krásne posolstvo – využiť Vianoce na vnútornú očistu a znovuzrodenie. Verím, že to pôsobí aj liečivo a omladzujúco. :-)

    Reply
  • 20. decembra 2018 at 13:50
    Permalink

    Ďakujem za veľmi pekný článok. V záplave kresťanských klamstiev a vianočného biznisu, ma potešilo Vaše pripomenutie skutočného pôvodu vianoc a vianočných zvykov.

    Reply
  • 20. decembra 2018 at 17:08
    Permalink

    Krásny článok, inšpirujúce informácie, pohoda vianočná…vďaka

    Reply
  • 20. decembra 2018 at 19:53
    Permalink

    Aj moji rodičia Vianociam často hovorili Kračúň. Pochádzali z horskej dedinky Krokava, kde sa tieto prastaré slovanské zvyky zachovávali. Ľudová kultúra si jednoducho, napriek oficiálnej viere, preniesla svoje zvyky cez stáročia, či tisícročia.

    Pridám aj ja jednu-dve poznámku k pôvodu Vianoc.

    Vianočné sviatky boli známe už v predkresťanskej dobe. Misionári čerpali zo
    zvykov národov, aby nenásilným spôsobom presvedčili nekresťanov na konvertovanie
    na novú vieru. Zimné sviatky boli v dávnej minulosti najobľúbenejšími pre mnohé
    kultúry, pretože v zime bolo menej práce, dni boli kratšie a noci dlhšie.

    Saturnálie boli oslavy boha Saturna. V antickom Ríme to bol čas oddychu, hodov a
    porušovania oficiálnych pravidiel. Rimania si v tejto dobe darovali rôzne
    drobnosti, vrátane malých bábok pre deti a sviečok pre dospelých. Počas osláv sa
    neuzatvárali žiadne obchody a aj otroci sa mohli zúčastniť na hostinách.
    Saturnálie boli časom pitia, hrania hazardných hier a dokonca verejného
    obnažovania sa. Podľa básnika Catulla to boli „najlepšie dni“. Starorímsky
    sviatok, ktorý sa začínal 17. decembra, postupne zanikol.

    V Taliansku sa pred rozšírením kresťanstva začínal 25. decembra sviatok nazývaný
    Dies Natalis Solis Invicti, narodenie neporazeného syna. Počas týchto dní
    oslavovali obyvatelia niekoľko slnečných bohov naraz, medzi nimi bol sýrsky
    Elah-Gabal, Sol a vojenský boh perzského pôvodu Mithras. Bruma nazývali Rimania
    25. december, deň zimného slnovratu. Niektorí raní kresťanskí spisovatelia
    spájali znovuzrodenie slnka s narodením Ježiša Krista.

    Yule bol sviatok škandinávskych pohanov, ktorý trval od konca decembra do
    začiatku januára. Obyvatelia severnej Európy počas Yule oslavovali boha hromu a
    blesku Thora. Každý blesk symbolizoval prasa alebo teľa, ktoré sa narodí na nový
    rok. Sviatok mohol trvať aj dvanásť dní.

    Pohanskí Germáni dodržiavali podobné tradície. Počas dvanástich „divokých nocí“ jedli, pili a oslavovali. Tieto zvyky mali na vývoj kresťanských Vianoc veľký vplyv. Obyvatelia škandinávskych krajín stále nazývajú Vianoce menom Jul. Angličtina používa slovo Yule ako synonymum pre výraz Vianoce.

    Reply
      • 20. decembra 2018 at 20:27
        Permalink

        Aj ja Vám,, p. Slavomíra, želám príjemné sviatky.
        A samozrejme, želám ich aj redakcii, spoločenstvu DAVDVA, všetkým autorom, diskutérom.

        A keďže som komunista-liberál, želám to aj nášmu milému Danielovi Jankechovi, aby prestal byť večne mrzutý, nepríjemný a agresívny, škodí tým len sám sebe, nie nám. To si mohol všimnúť, že jeho komentáre stratili akýkoľvek zmysel, nikto si ich nevšíma.
        Ja si cením rozdielnosť, rozmanitosť a individualitu ľudí ako podmienku pokroku, a presadenia sa komunistickej slobodnej, liberálnej spoločnosti, ale nie egoizmus, sebectvo a presadzovanie len svojich práv na úkor iných.

        A samozrejme, moje želanie pekných sviatkov platí aj pre Janka Zvolena, ktorého som v mojich príspevkov kritizoval.

        Reply
  • 20. decembra 2018 at 20:12
    Permalink

    Jedna osobná, súčasná skúsenosť. Pozrite sa na počasie. Ako hovorí synovec, je takmer na 100 percent isté, že pred Vianocami sa zlomí počasie a príde oteplenie. Opakuje sa to mnoho rokov a tak to má byť aj tohto roku.
    Hoci to protirečí pranostike: Ak je Katarína na ľade, Vianoce budú na blate. Ak je Katarína na blate, Vianoce by mali byť na ľade. Tohtoročná Katarína bola na blate, čakal som, čo sa stane, ale Vianoce budú na blate, vianočné oteplenie sa presadilo aj proti pranostike.
    Jednoducho, po Zimnom slnovrate dochádza k pravidelnému zlomu a oteplí sa. Určite, sú aj výnimky, ale len potvrdzujú pravidlo, tendenciu.

    My tieto zmeny z tepla našich domovov, pri PC až tak nevnímame. Ale prírodné prvobytné kmene a následne hlavne poľnohospodárske spoločenstvá počas neolitu (8,2 tisíc – 3,2 tisíc p.nl.), boli existenčne závislé na pozorovaní správania sa prírody a riadenia sa jej rytmami.
    Tieto spoločenstvá jednak vypozorovali zimný slnovrat po 21. decembri a teda aj „zrod slnka, obnovenie jeho sily“ a vypozorovali zrejme aj tento opakujúci sa rytmus vianočného oteplenia.
    Zároveň teplejšie počasie, dážď alebo hoci len blato znamenali aj nútenú prestávku v pracovných činnostiach – a možnosť venovať sa oddychu, a radosti nad znovuobnovením sily slnka, oslavám, čo dalo základ vzniku sviatočných dní, oddychu.

    Reply
    • 20. decembra 2018 at 21:04
      Permalink

      Pán Antal!
      A ešte by sa mohlo otepliť v medziľudských vzťahoch, také globálne oteplenie by mohlo nastať medzi ľuďmi. Ono nastane, keď vyhráme!

      Reply
      • 20. decembra 2018 at 22:01
        Permalink

        Ja osobne nechcem vyhrať:-). Vo futbale síce nerád prehrávam, ale sa nesnažím ani nikdy ponížiť súpera.
        Akonáhle ja vyhrám, niekto prehrá – a bude nešťastný. A medziľudské vzťahy to nezlepší.
        My potrebujeme usporiadať ľudskú civilizáciu globálne už tak, aby nevyhral niekto a druhý prehral – a robil všetko preto, aby v budúcnosti vyhral on – ale aby sa usporiadala civilizácia tak, že sa (relatívne) všetci budú cítiť nejako uspokojení (neberú sa samozrejme do úvahy extrémne prípady, ktoré sa vyskytujú v každom systéme, ale tie nerozhodujú o povahe systému). Alebo aspoň väčšina, to je základná podmienka.

        Dozrel čas na revolučné riešenia. Komunistické, pluralitné, liberálno-demokratické. Dozrel objektívne, nie ako subjektívne želanie. Ja si všímam objektívne podmienky, tendencie, nehovoriac o matematických modeloch, ktoré to hovoria jednoznačne. Dozreli na to materiálne podmienky, vytvoril sa mohutný technologicko-výrobný potenciál, ktorý je schopný bez problémov uspokojiť prirodzené potreby ľudí.

        Vieme zo Zeme utvoriť príjemné miesto pre ľudí, aj pre Daniela Jankecha, aj pre Jána Zvolena. Sú na to utvorené materiálne podmienky, len to potrebuje vysvetliť si to medzi nami ľuďmi, pochopiť to ako efektívne a produktívne usporiadanie civilizácie. Starý spoločenský systém jednoducho začal mať na svoju prevádzku vyššie náklady ako prínos, každý tu bojuje proti každému, hoci by sme mali diferencovanosť, rozdielnosť, rozmanitosť pochopiť ako pozitívum v rámci deľby práce, ako sociálnu pestrosť, bohatstvo, hodnotu.
        Ako sa tešíme z nejakej prírodnej rozmanitosti, osobitosti, snažíme sa ju chrániť, podporovať. Včera som čítal článok o divokej rieke Belá, aké vzácne spoločenstvá v jejj prostredí žijú. Naučme sa to aj pri sociálnej rozmanitosti, podporovať výhonky nového.

        Samozrejme, to už chce nový, komunistický, sociodiverzitný systém, ktorý to bude podporovať. Kapitalizmus potrebuje čo najviac uniformnú, akoby podľa šablóny vystrihnutú spoločnosť pre potreby úzkej skupiny ľudí. Potreby tejto úzkej skupiny ľudí (1 či 10 percent spoločnosti) silne obmedzujú liberalizáciu, demokratizáciu, rozmanitosť a diferencovanosť spoločnosti, sú brzdou pokroku a presadenia sa úplných slobôd človeka.

        Zaželajme si k zimným sviatkom, aby sa nám podarilo prekonať ťažkosti vedúce k plne slobodnej, liberálnej a demokratickej komunistickej spoločnosti.

        Reply
        • 21. decembra 2018 at 17:24
          Permalink

          A ja veru chcem vyhrať, pán Antal. Teda nie ja osobne, ale chcem aby vyhrali moje ideály, chcem, aby vyhrala ľudskosť nad neľudskosťou, kolektivizmus nad individualizmom, altruizmus nad egoizmom, cit nad cynizmom… Medziľudské vzťahy to nezlepší, keď budú mať v spoločnosti navrch ľudia typu D. Jankecha. Tiež nepatrím k tým, ktorí by radi ľudí ponižovali, práve naopak, ale keď prehrá to, čo je zlé, tak to nie je prehra, to je výhra. /Keď sa vytvorí spoločenský systém, v ktorom nebude umožnené zlodejovi kradnúť, myslíte, že sa bude cítiť komfortne?/

          P.S. Pán Antal, píšete: „…utvoriť príjemné miesto pre ľudí, aj pre Daniela Jankecha, aj pre Jána Zvolena.“ Ale veď oni sa cítia príjemne práve v kapitalizme, pán Antal!

          Reply
  • 21. decembra 2018 at 18:33
    Permalink

    Pekné pripomenutie našich slovanských tradícií a ich významu, tradícií, ktoré sú už dnes temer stratené v záplave všelijakých „moderných“ zvykov, z ktorých sa už temer definitívne vytratil ich pôvodný zmysel ako príležitosti „nechať v sebe zomrieť starého nedokonalého človeka a nechať znova narodiť toho lepšieho, načerpať životodarnú silu, energiu a radosť zo života, ktoré nám pomôžu zlepšovať svet okolo nás“.
    Želám príjemné prežitie sviatkov všetkým pisateľom a čitateľom DAVu DVA.

    Reply
  • 21. decembra 2018 at 23:14
    Permalink

    PROČ ŽIDÉ NESLAVÍ VÁNOCE ANI NAROZENÍ JEŽÍŠE?

    Velmi se mi zamlouvá propojení času Vánoc se zimním slunovratem, tedy s oslavou dne, od kterého bude opět po dobu půl roku přibývat denního světla, jak to autorka článku paní Devana krásně popsala. Ostatně, k tomu světlu se tak trochu pojí i téma mých následujících slov. ) K zimnímu slunovratu t.r. Nastane krátce po odeslání mých následujících slov, tedy ve 23 hodiny 23 minuty 21. prosince 2018. )

    Tak tedy, k mému tématu. Ježíš pro Židy není ani Syn boží, ani Spasitel. Ježíš je pro ně obyčejný Žid, čímž byl jako všichni ostatní. Ježíš, možná, byl reformátorem, kterému lezlo chrámové kněžstvo tak trochu na nervy, protože kněží nesloužili ani tak Bohu, jako spíše sami sobě. Čili, Ježíš byl něco jako Mistr Jan Hus či Martin Luther.

    Ježíš byl bohabojný Žid, jenž ani v „revolučním“ kázání na dnešní hoře Blahoslavenství, uvedeném v 5. až 7. kapitole Matoušova evangelia, neříkal nic revolučního. Připomínal pouze základní etickou myšlenku židovství, tedy, „miluj bližního svého jako sebe sama“. Tato Ježíšova slova pocházejí z Tóry, tedy ze základního dokumentu judaismu. Antisemité a odpůrci židovství vůbec, – dokazují rozdíl mezi židovstvím a křesťanstvím tím, že zdůrazňují, že Bůh Starého zákona je pomstychtivý, zatímco Bůh Nového zákona je láskyplný, jenže to je nesmysl.

    Židé neslaví Vánoce, neboť Ježíš podle nich nesplňuje jeden důležitý prvek – Ježíš totiž není Mesiáš, na kterého toužebně čekáme. Proto Ježíš pro Židy není Spasitelem, za nějž jej považují křesťané. Židovské knihy hovoří zcela jasně, kdy Mesiáš přijde, až přijde poslední bitva, tedy Armagedon.

    Židé rádi vypráví o Ježíši Kristu toto: „Tolik jsme trpěli pod křížem, znamením jeho utrpení. Církev má na svědomí životy miliónů Židů.“ A já si dovolím podotknout, že nejen Židé byli vyvražďováni pod znamením Kristova kříže. Takřka veškeré původní obyvatelstvo Severní Ameriky bylo takto vyhubeno ve jménu křesťanské víry.

    Mně osobně je více než sympatické, že Židé mají na rozdíl od nás, tj. především Evropanů, podstatně tišší a méně pompézní slavnost, přesto však neméně důstojnou, na které nechybí dárky pro nejmenší. Mám na mysli tzv. Chanuku, tj. osmidenní židovský Svátek světel, který, navíc, není spojen se zabíjením zvířat jako je tomu ve státech se zakořeněným křesťanstvím.

    POSTSKRIPTUM:
    Co řekl Adolf Hitler v Passau 27. října 1928, cituji: „Nestrpíme v našich řadách nikoho, kdo útočí na ideje křesťanství… fakticky, naše hnutí je křesťanské.“ Konec cit.

    ZDROJ aneb Děkujeme Schicklgruberu za toto:
    https://www.politforums.net/historypages/1345995023.html

    Reply
    • 22. decembra 2018 at 10:09
      Permalink

      Paní Slavomíro, děkuji Vám.

      Vám a Vaší rodině přeji neméně tak. A dovolím si v této souvislosti malý hudební dárek pro Vás osobně i pro paní Devanu v podání toho, kdo si zachoval do dnešních dní nejen svůj kulturní, ale i morální projev:

      Reply
      • 22. decembra 2018 at 19:33
        Permalink

        Ďakujem veľmi krásne pán Vašek, Alžbětínsku serenádu mám na starej vinylovej platni „Vánoce ve Zlaté Praze“.
        A keďže milujem klasickú hudbu, posielam Vám ako poďakovanie jednú nádhernú áriu od Händla, ktorú p. Gott naspieval na túto vianočnú platňu…

        Reply
        • 23. decembra 2018 at 2:02
          Permalink

          Paní Devano, srdečné Vám díky

          za Händela v Gottově pěveckém podání. Nádhera. Dovolte mi ještě dovětek. Váš článek se mi velice líbí, protože jste uvedla Pravdu, ne jakési dohady. Asi jako ty, jež nás rok co rok přesvědčují, že Vánoce slavíme proto, jelikož Ježíš Kristus se narodil 25. prosince. A že námi používaný letopočet se počítá od Kristova narození. Jenže, ani náhodou to neodpovídá pravdě.

          Jak církevní historikové, tak i sami teologové se shodují v jednom. Kristus byl reálnou historickou postavou, ne mýtem. Kristus se ale narodil před naším letopočtem, a sice v roce 12 až 4 před naším letopočtem, zemřel v roce 26 až 36 našeho letopočtu. Přesněji stanovit rok Kristova narození nelze. Co se ročního období Kristova narození týče. Zcela jistě to nebylo nejen 25. prosince v době našich Vánoc, dokonce ani v prosinci ne, konec konců, sama Bible se o datu Kristova narození nezmiňuje vůbec.

          Profesor starověkých dějin Josef Češka ve své knize „Zánik antického světa“ uvádí, že do křesťanství byly „převzaty prastaré oslavy zimního slunovratu, a ty se přeměnily ve Vánoce, do jejichž obyčejů přešla i Saturnalia, o nichž Římané dávali svým přátelům dárky“. Tyto svátky se vyznačovaly bezuzdným a bouřlivým veselím a lidé se při nich obvykle chovali nemravně. Stojí za povšimnutí, že takové jednání je typické i pro mnoho dnešních vánočních oslav. A mimochodem, až do poč. 4. století n.l. Vánoce v dnešní podobě křesťané vůbec neznali.

          Zpět k měsíci Kristova zrození, protože přesné datum nezná nikdo. Dle evangelií vychází jako nejpravděpodobnější měsíc narození Krista březen nebo duben. A to ze dvojího důvodu. Jednak se v době Kristova zrození stáda dobytka pásla venku, jednak podle toho, co bylo tehdy k vidění na obloze. A tomu ani jeden ze zimních měsíců prostě nenasvědčuje.

          Takže? Miliardy lidí slaví každoročně něco a ani neví co… Přesněji, slavíme to, co jste napsala Vy, paní Devano, čili zimní slunovrat. Jenže se to všechno personifikovalo v Kristově pojetí. Dobře to v nedávné přednášce ve Štětí řekl prof. P. Staněk: „Když se lidem řekne, že jsou zelení, tak budou tvrdit, že mají zelenou barvu.“

          Reply

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *