Čo vám mainstreamové médiá nepovedia: Niekoľko historických faktov k Februáru 1948

Zdieľaj článok:

V súvislosti s výročím Februára 1948 začal hlavný prúd šíriť propagandistické články s antikomunistickým naratívom. Nasledujúce informácie sú čerpané z historických a overených zdrojov. Svoj názor na rok 1948 nebudem vyslovovať, nechám ho na čitateľa, aby si ho vytvoril z mozaiky historických faktov, pretože nič nie je čiernobiele.

• už po roku 1945 vzniká v spolupráci demokratov a komunistov ľudová demokracia na základe Košického vládného programu. Vláda Národného frontu vychádza z kontinuity Slovenského národného povstania. Termín ľudová demokracia pochádza od samotného dr. Beneša:; Novomeský pripomína: „Namiesto liberalistického kapitalizmu s jeho formálnou politickou demokraciou určuje vývin v republike po druhej svetovej vojne ľudová demokracia, „demokracia nového typu, vyššieho typu“ ako dr. Beneš nazval túto líniu, uplatňovanú na všetkých poliach nášho spoločenského života. Ide o nové poňatie účasti ľudu na politickom živote, a teda aj o jej novú organizáciu.“
• Košický vládny program bol schválený v bývalom Župnom dome v Košiciach (dnes Východoslovenská galéria):
  Jeho súčasťou bolo:

1. – znárodnenie strategických podnikov, poisťovní, bánk, priemyslu, prírodných a energetických zdrojov,
2. – nastolenie ľudovej demokracie, zlepšenie sociálneho postavenia ľudových vrstiev,
3. – skonfiškovanie majetku zradcov a kolaborantov,
4.  – zoštátnenie kľúčových odvetví priemyslu 
5. – stanovenie proslovanskej kultúrnej orientácie
6. – zákaz činnosti politických strán, ktoré spolupracovali s fašistickým režimom
7. – opustenie čechoslovakizmu a proklamované uznanie svojbytnosti slovenského národa a Slovenskej národnej rady ako jeho reprezentantky, vzťah Čechov a Slovákov na princípe „rovný s rovným“ (to bolo uznané do plnej miery až zásluhou iniciatív Husáka a Novomeského za federalizáciu na konci 60. rokov)
8. –SNR je uznaná za reprezentanta Slovenského národa

• Demokratické strany sa nevedeli dohodnúť a neboli schopne ponúknuť alternatívu – demisiu podali narodní socialisti, ľudovci aj slovenskí demokrati. Gottwald zorganizoval ľud z fabrík, zorganizoval manifestácie, pohotovosť straníckeho aktívu a požiadal Beneša o prijatie demisie. Gottwald ako pragmaticky politik dosiahol, že celý revolučný prevrat bol prijatý väčšinou národa; chýbajúce kreslá (s výnimkou Jana Masaryka) obsadil komunistami so súhlasom prezidenta Beneša. To sú historické fakty.
• Beneš a komunisti zabránili hroziacej občianskej vojne
• Historické interpretácie tejto udalosti sú rôzne, avšak za jedno z najaktuálnejších a zároveň nestranne očistených od ideologických vplyvov možno považovať spracovanie v rámci seriálu Českej televízie – České století. Spoluautor Kosatík (autor kníh o Masarykovi, Gottwaldovi a Peroutkovi; a Sedláček) prehlásil:  „On si s tými odporcami robil čo chcel… tým, že ich dostal na ulicu, tie prevychované masy, ktoré prevolávali heslá… víťazstvo prišlo úplne netradične, ako nový spôsob politického boja.. odporcovia na čele so Zinklom, Rybkou… zastali a nepochopili tento boj, hoc Gottwalda poznali.“
  Pozri: KOSATIK SEDLAČEK (scenár), SEDLAČEK, R. (réžia). České století: Všechnu moc Stalinovi (1948). [Historicky seriál]. Česká republika. Česka televize. 2003. 75 min. Dostupne online: http://www.ceskatelevize.cz/porady/10362011008-ceske-stoleti/21251212008-vsechnu-moc-lidu-stalinovi 
• Odlišné, pro-komunistické spracovanie ponúka film Vítezný lid alebo seriál Gottwald

• o komunistov bola spoločenská objednávka, čo dokazuje masový generálny štrajk a protesty,

• na základe Ústavy z 9. mája 1948 vzniká Ústavodarným národným zhromaždením nová ústava Československej republiky a z republiky sa stáva ľudovodemokratický štát založený na pilieroch socializmu vo všetkých oblastiach spoločenského života

• 

  už vo voľbách v roku 1946 získali komunisti 2 205 697 hlasov, národní socialisti 1 298 980, ľudovci 1 111 009, Demokratická strana 999 622 hlasov, sociálna demokracia  855 538 hlasov a slovenský komunisti 489 596 hlasov. Napriek tomu, že na Slovensku zvíťazila Demokratická strana, mainstreamové média taktiež ignorujú fakt, že Demokratická strana integrovala bývalých ľudákov, čo pripomína vo svojich textoch Novomeský.

• Na Slovenskom území pôsobil Zbor povereníkov, (ZP) ktorý bol v rokoch 1944 až 1960 výkonný orgán Slovenskej národnej rady ako zdroja zákonodarnej a výkonnej moci. Vytvorený bol 1. septembra 1944 Slovenskou národnou radou na povstaleckom území Slovenska.
• existencia súkromných podnikov mohla byť po roku 1948 možná iba do 50 zamestnancov a držba pôdy do 50 ha
• v školstve sa presadil koncept jednotnej školy, ktorej cieľom bolo poskytnúť bezplatné vzdelanie pre široké vrstvy: slovami Novomeského: odstránenie výsad a kastovníctva vo vzdelávaní
• hneď po roku 1948 vznikli  Syndikát slovenských skladateľov, Zväz československých skladateľov, vzniká Slovenská filharmónia, Hudobná a artistická ústredňa v Bratislave, Vysoká škola múzických umení, Slovenský ľudový umelecký kolektív, Slovenská národná galéria, Vojenský umelecký súbor, obnovuje sa Matica slovenská pod správou povereníctva pre informácie, Slovenský hudobný fond, Gramofónové závody, nové profesionálne, ale aj amatérske súbory (mnohé vznikajú zásluhou vtedajšieho povereníka pre školstvo a osvetu Ladislava Novomeského)
• neskôr v 50. rokoch Slovenský hudobný fond, Koncertná a divadelná kancelária, Detský spevácky zbor Československého rozhlasu v Bratislave, Operný súbor v Banskej Bystrici, vydavateľstvo Osveta v Martine, Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry, Televízne štúdio Bratislava, nové konzervatória v Košiciach a Žiline, Hlavná správa kinematografie, Hl. sp. polygrafického a gramofónového priemyslu, Osvetové ústredie, Slovenská národná knižnica, Pedagogické inštitúty, Hudobná fakulta VŚMU, Slovenský výbor pre veci umenia, vzniká Povereníctvo kultúry (1953)
• hneď po roku 1948 vzniklo 157 nových meštianskych škôl, zvyšujú sa investície do štipendií, internátov, sociálneho a zdravotného zabezpečenia; poštátnenie Vysokej školy obchodnej v Bratislave; integrovanie Evanjelicko-bohosloveckej a Katolícko-bohosloveckej fakulty nariadením SNR č. 88/1945 do pôvodnej organizačnej štruktúry Slovenskej univerzity; otvorenie Pedagogickej fakulty na Slovenskej univerzite
• vytvorenie nového kultúrneho centra Košíc, ktorá malo byť rovnocenné Bratislave, čím sa mal zmenšiť rozdiel medzi východom a západom; tento proces bol započatý otvorením Pobočky lekárskej fakulty Slovenskej univerzity, Technická univerzita v Košiciach a Vysokej školy lesnícko-poľnohospodárskej v Košiciach
• dodnes inšpiratívne prepojenie škôl s praxou
• poslovenčovanie maďarských škôl najmä na juhu Slovenska
• organizovanie Národných slávností na Devín, osláv SNP, udeľovanie cien kultúrnym a vedeckým pracovníkom, organizovanie výstav
• založenie Slovenská filharmonie a Slovenskej hudobnej komory
• budovanie botanickej záhrady v Slávičom údolí, prevzatie Tesárskych Mlynian a zriadenie botanického múzea
• elektrifikácia a industrializácia Slovenska
• kolektivizácia a mechanizácia poľnohospodárstva
• investície: SVŠT v Bratislave, Novostavba VŠPLI v Košiciach a adaptácia budov Lekárskej fakulty v Košiciach
• počas Gottwaldovej vlády začali vznikať v Čechách aj na Slovensku JZD, vznikli Autobusové nádraží Pankrác, Malé divadlo (České Budějovice), Československý spisovatel, Tatran, SĽUK,  Pražský komorní orchestr, Slovenská národní galerie, Hornolužická knihovna věd, Československá státní automobilová doprava, Muzeum umění Olomouc, Československá akademie věd, Lanex, školy – základné, stredné, odborné, priemyselné, ďalej Univerzita Pardubice,  Česká zemědělská univerzita v Praze, národné podniky (př. Kovoslužba), Dunajská pohraniční stráž, Ústav pro výzkum radiotechniky Opočínek, Výzkumný ústav pro sdělovací techniku A. S. Popova, (tieto informácie boli zmazané (viď archívna verzia) z českej Wikipédie aj napriek tomu, že ide o historické fakty)
• schválený je Občiansky zákoník,
• vzniká RVHP, ku ktorému sa pridáva Československo
• po roku 1950 nasledujú mocenské boje
• pozitívne prvky budovania socializmu trpko zakončí proces s tzv. buržoáznymi nacionalistami – hlavnou príčinou odstavenia Husáka, Novomeského, Clementisa  v roku 1950 nebolo vykonštruované obvinenie z buržoázneho nacionalizmu, ale vnútorný boj o moc v rámci komunistickej strany – zosadzovanie davistov a organizátorov SNP (Husák, Šmidke, Novomeský, Okáli, Clementis) a do popredia sa dostávajú mená – Široký, Novotný, Bacílek (Novomeského funkciu povereníka školstva a osvety nahradil Ernest Sýkora a funkciu povereníka informácii Ondrej Pavlík a neskôr Karol Bacílek). Túto hypotézu uvádza Stanislav Šmatlák v biografii o Ladislavovi Novomeskom. Až v roku 1963 bolo v rezolúcii zdôraznené, že obvinenia z IX. zjazdu KSS boli vecne aj ideovo nesprávne.
•  Zákonným podkladom pre ľudové súdy bol dekrét prezidenta republiky (Beneša) č. 16 o potrestaní nacistických zločincov, zradcov a pomáhačov (na Slovensku bol ľudovými súdmi prešetrovaný ex-prezident, poslanci Snemu SR, členovia slovenských vlád, štátnej rady, hlavného veliteľstva Hlinkovej gardy, Hlinkovej mládeže). V kontexte Československa bolo 50 % odsúdených nemeckej  národnosti, 35 % Čechov a Slovákov a 15 % a iných národností, väčšinou Maďarskej. Zvláštnym ľudovým súdom bolo 730 ľudí, čo bola nadpolovičná väčšina z celkového počtu popravených do rku 1989. Pozri oficiálne čísla Polície ČR:
•  Po roku 1948 bolo popravených 237 ľudí: „Popravovány nebyly pouze osobnosti, které komunističtí vůdci pokládali za zjevné nepřátele (Heliodor Píka, Milada Horáková a další), ale i vysocí funkcionáři samotné komunistické strany (Rudolf Slánský, Vladimír Clementis aj).“  V roku 1961 bolo zavedením trestného zákona č. 140/1961 Sb. stanovené, že trest smrti je trestem výnimočným a fakultativnym. Trest smrti je definitívne zrušený zákonom č. 175/1990 Sb.  V USA je dodnes trest smrti súčasťou trestného práva. Pozri oficiálne čísla Polície ČR
• Na porovnanie za vlády Gottwalda bolo popravených 237 ľudí, za vlády Gustava Husáka 38 ľudí;  v súčasnosti bolo v USA, na ktoré sa ako demokratický vzor antikomunisti odvolávajú len v roku 2016 vykonaných 1032 popráv (zdroj Amnesty)
• „Február netreba ani glorifikovať, ale ani zatracovať. Vstúpil do dejín ako historický medzník. Musí sa hodnotiť vedecky pravdivo, čo si vyžaduje vysvetliť všetky faktory, ktoré určovali jeho priebeh a výsledky. Len takýto postup môže byť zdrojom poučenia aj pre súčasnosť. … V Česko-Slovensku sa oveľa výraznejšie než vo väčšine krajín Európy zakorenila socialistická idea. Príťažlivé boli predstavy o socializácii veľkého priemyslu, baní, peňažníctva, o nevyhnutnosti rozsiahlej pozemkovej reformy a ďalších ekonomických, sociálnych a kultúrnych premien, o zásadnom riešení postavenia slovenského národa a česko-slovenských vzťahov. Za ich uskutočňovanie nebojovali len komunisti, ale aj sociálni demokrati a ďalšie strany, odborári, odbojári, mládež. Podporovali ich aj prezident republiky Beneš. Pravda, verilo sa, že sa tieto premeny nedotknú majetkových práv poľnohospodárov, živnostníkov, remeselníkov, drobných podnikateľov. … Február bol vyvrcholením zápasu za riešenie otázky moci, a tým aj ďalšieho vývoja republiky. V tomto mocenskom stretnutí doznievali predstavy o špecifickej ceste Česko-Slovenska k socializmu, ktorú podporovala nesporne väčšina Čechov a Slovákov. Žiaľ, ďalší vývoj sa uberal iným smerom, i v rozpore s predfebruárovými predstavami komunistov. Praktický realizácia socialistických ideí sa zdeformovala. Ale to už nie sú dejiny febuára 1948, ale dejiny popierania jeho najvlastnejšieho zmyslu, ako sa presvedčil i sám, na vlastnej koži na jar 1950 a najmä po uväznení.“ Gustáv Husák

Zdroje:

Košický vládny program
BUGALOVÁ, E. Hudobné inštitúcie na Slovensku z hľadiska štátno-politického vývoja krajiny v rokoch 1919 – 1989. In Hudobné inštitúcie na Slovensku. Zborník príspevkov z konferencie. Bratislava: Slovenská muzikologická asociácia-SNM-Hudobné múzeum, Bratislava, 2012
DRUG, Štefan. 1965. DAV a davisti. Bratislava: Obzor, 1965
ĎURIŠ, Jozef. Ladislav Novomeský: bojovník za demokratizáciu kultúry In Pedagogika 2/1985, Praha: UK PedF, 1985
KUJAL, B.: Jednotná škola z roku 1948 a její další vývoj. In: Studie 1/1978, Pedagogický ústav J. A. Komenského, 1978
KOL. aut..: Československé dějiny v datech. Praha: Svoboda, 1987. ISBN 80-7239-178-X
NOVOMESKÝ, Ladislav. Výchova socialistického pokolenia. Prejavy a články o školstve, učiteľstve a mládeži. Bratislava: Pravda, 1949
NOVOMESKÝ, Ladislav. NOVÝ duch NOVEJ školy. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo,1973
NOVOMESKÝ, Ladislav. Dva roky slobodnej školy. Expozé L. Novomeského, povereníka školstva a osvety, v Kultúrnom výbore SNR 13. marca 1947. Bratislava: Pravda, 1947
NOVOMESKÝ, Ladislav. Slávnosť istoty. Bratislava: Nakladateľstvo Epocha, 1970
PERNÝ, Lukáš. Kultúrna revolúcia Laca Novomeského. Ladislav Novomeský o kultúre, umení a politike, Spoločnosť Ladislava Novomeského, 2017
PLEVZA, Viliam: Vzostupy a pády : Gustáv Husák prehovoril. Bratislava, Tatrapress, 1991
Pozdišovkí hrnčiari. Filmový šot. In Týždeň vo filme 4/1950. 1 min. 56 sek. ČSSR. 1950.
Protokol IX. zjazdu KSČ. Praha 1949,
ŠIROKÝ, Viliam. Predslov. In NOVOMESKÝ, Ladislav. Výchova socialistického pokolenia. Prejavy a články o školstve, učiteľstve a mládeži. Bratislava: Pravda, 1949
ŠMATLÁK, Stanislav. Ladislav Novomeský. Praha: Československý spisovatel, 1978