Slavomíra Kotrádyová: RANA

Bola to rana do duše,
koník už vo mne nekluše.

Nedúfaj, že to len tak vzdám,  
teším sa z toho, čo ešte mám.

Nemôže lietať zranený,
no snívať sa dá i na zemi.

Nedúfaj, že to len tak vzdám,  
teším sa z toho, čo ešte mám.

Rozdávaš rany, dnes  na to máš,
život ti vráti, čo mu dáš.

Život ti dá len to, čo dáš,
prehráš len vtedy, keď to vzdáš.


Slavomír Kotrádyová

Foto: Peter Marek

2 thoughts on “Slavomíra Kotrádyová: RANA

  • 24. mája 2018 at 10:39
    Permalink

    Áno, my starší už rozmýšľame takto a je na tom veľký kus pravdy.
    Odbočím . Čítal som dnes zaujímavý článok o exekúciach a ich neplatnosti. Smerácka verchuška celé svoje vládnutie dovoľovala nielen kolonizovať Slovensko, ale i okrádať biednych Slovákov rôznymi nebankovkami a kiskobótmi. Zastierala to almužnami pre dôchodcov v podobe 13 stych dôchodkov a vylepšovaní Zákonníka práce, ktorý už dovoľoval skoro všetko pre majiteľov firiem a nielen cudzích. Páni zo smeru ste odtrhnutí od reality života bežného Slováka. A ak sa nespamätáte padnete tam, kam patríte.

    Reply
    • 24. mája 2018 at 15:41
      Permalink

      Pán Laco, nemyslím, že to tak vnímame len my starší, mnohí mladí ľudia dostávajú od života v tomto systéme oveľa tvrdšie rany a niektorí to radšej vzdajú /“…dvadsaťročný muž sa hodí pod vlak… tridsaťročná žena vyskočí z okna…Hm! / A čo sa týka tej verchušky, ja tomu nerozumiem, pán Laco, ľudia volia kapitalizmus, a potom ich poburuje, že sú tu nejakí boháči. To akoby si niekto kúpil víno, a potom sa rozčuľoval, že sa z neho opil. Smer nasadol do rozbehnutého vlaku a ja mu nebudem klásť všetko za vinu./Bližšia košeľa ako kabát/.

      Reply

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *