Po páde komunizmu sme chceli „žiť v pravde“. Loď sa otočila o 180 stupňov, prvý rok bol nezabudnuteľný. Úplatok, korupcia, zneužitie moci,.. sme vtedy nepoznali. Potom nastúpil tlak peňazí, privatizácie, médií, zahraničia. Objavil sa nacionalizmus, aj šoková terapia, ktorá nebola terapiou, ale šokom. Opakovali sme chyby kapitalizmu.
Podmienky MMF, ktorý nám „veľkoryso“ požičal peniaze na „reštrukturalizáciu“ boli tvrdé: znehodnotenie meny, uvoľnenie cien, rýchla privatizácia, uľahčenie dovozov, zvýšenie daní, obmedzenie úverov, krátenie rozpočtu v zdravotníctve, školstve, kultúre, výstavbe bytov. Prehĺbilo sa sociálne napätie, porevolučná vláda disidentov padla, tretina obyvateľov zvolila vládu jednej strany.
Odmietli sme komunizmus, ale kapitalizmus bez morálky tiež nefungoval. Vytvoril spoločnosť s malým počtom bohatých a armádou chudobných a nezamestnaných.
Ohrozuje nás demografická, finančná a morálna kríza, posledná je príčinou všetkých. Aj Slovensko starne, klesá pôrodnosť, tretina obyvateľov je 65+. Finančná kríza prišla zvonka, vznikla z chamtivosti a špekulácií, pre rastúcu spotrebu na dlh. Štát si mal zachovať suverenitu, nemal zachraňovať banky, ktoré špekulujú. Návrat morálky do spoločnosti, kde nebudú hlavným cieľom peniaze, je hlavnou úlohou.
Globalizácia manipuluje národnými ekonomikami a obmedzuje suverenitu štátov. Jej dôsledkom bola demografická kríza, migrácia, emigrácia mladých, etnické konflikty, príliv ľudí iných kultúr a náboženstiev, zmeny v hodnotovej orientácie, nárast sekularizácie. Denné správy boli a sú: aféry, korupcia, rozkrádanie, privilegovanie „svojich“, morálny marazmus, tlak reklamy a médií, hrozby vojen, vykorisťovanie tretieho sveta. Problémy tvrdého kapitalizmu – globalizácia, nezamestnanosť, diktatúra finančných trhov, sociálne otázky, atď. sa nedajú riešiť v rámci hodnôt západnej civilizácie, pretože tieto hodnoty sú príčinou týchto problémov.
Občan videl, že má stále menšiu možnosť niečo ovplyvniť. Cítil na sebe tlak úradov, ktoré sa mu vyhrážajú a berú poplatky neúmerné službám. Ľudia sa uzavierali do seba. Sklamaných ovplyvňovali populisti, ktorí veľa sľubujú. U občanov badať silné oslabenie schopnosti rozlíšiť medzi dôležitými a nedôležitým, podstatnou a nepodstatnou informáciou. Verejnosť je manipulovaná agresiou komunikačného a informačného priemyslu, ktorá z médií vytláča podstatné otázky. Vinníkom sú najmä komerčné média, ktoré často tvrdia polopravdy, vyťahujú senzácie, všetko kritizujú, neodhaľujú skryté súvislosti, sú poplatné majiteľom.
Nemožno po každých voľbách začínať na zelenej lúke, polarizácia spoločnosti prekáža chodu štátu. Strany si musia hľadať nových spojencov, viesť dialóg aj s inými ľuďmi, robiť kompromisy a mosty, zjednocovať ľudí. Voľby sú vždy šancou na zmenu.
V r. 1974 A. Solženicyn úvahu: Nežiť s lžou. Po jej publikovaní ho vyhostili zo ZSSR: „Nespolupracujte s lžou, nehovorte to, čo neveríte, nevychovávajte svoje deti v duchu lži, opustite filmové predstavenia, keď tam počúvate lži, nekupujte noviny, ktoré prekrúcajú skutočnosti, zostaňte verní pravde, i keď to prináša ťažkosti…“
zdroj FB/J. MIkloško
