Čistý komunizmus nie je možné chápať ako definovanú a nemennú dogmu, ale ako politický názor a konanie motivované snahou (jednotlivca či organizácie) konať a hodnotiť verejný život podľa komunistických princípov. Tieto princípy sú súčasťou práce Marxa, Lenina ale i Gramsciho ale aj iných autorov hľadajúcich všeobecne prospešné etické zásady (od antických, biblických až po súčasných európskych či amerických). Snaha nájsť „bibliu“ komunizmu a potom podľa formálnych kritérii kritizovať jednotlivé osobnosti je popretím komunistickej teórie, účelový útok na vykostenie dialektiky zo systému…
„Obete komunizmu“ sú účelovou konštrukciou antikomunizmu. Ak došlo k ľudským tragédiám a k perzekúcii nevinných, nebolo to systémovou chybou komunizmu, ale nedostatkov systému či subjektívnymi zlyhaniami. Ale to predsa vzdelaný kritik dobre vie, že ľudské konanie postráda neomylnosť (a komunizmus netúži byť zboštelou dogmou). Len vtedy, keď individuálne túžby (či davová psychóza alebo záujem „klanu“) prehlušili všeobecné etické princípy, sa diali veci, ktoré sa možno prikrývali „perinou“ komunizmu, ale boli jeho anomáliou. Napadá ma teraz principiálny postoj Gustáva Husáka voči partizánom, ktorí zneužili situáciu na zločiny proti ľudskosti a to, že jeho postoje v tejto veci boli súčasťou jeho perzekúcie v päťdesiatych rokoch. Ponajprv liberálne hodnoty a komunistické nie sú tak vzdialené, aby nebolo možno o nich (podobnosti a rozdielnosti) diskutovať. Súčasný kapitalizmus však nie je liberálny, ale libertaniánsky (von Hayek, M. Friedman, Tea party…) Reálne „obete socializmu“ neexistujú – vznikajú len v dôsledku antikomunistickej interpetácie osudu konkrétnych jednotlivcov. Pri tom môžeme spravidla odlíšiť, že ľudské obete boli výsledkom zlyhaní jednotlivcov, ktorí zneužili situáciu pre svoje ambície, resp. vo vlastnom individuálnom „záujme“. Teda že sa nejednalo o úmysel ale o nežiaduci efekt „horlivosti“ málo zaslúžilých, či iné subjektívne problémy. Obete imperializmu sú však cieleným výsledkom neomaltuziánskeho charakteru systému, úmyselným dôsledkom zákonov a pravidiel, sú prirodzenou súčasťou verejnej morálky.
Foto: rdesign812, CC