Milka Zimková: NERIEŠ TO. Ilustrácie: Milina Zimková. Bratislava: Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2017, 1. vyd., 316 s., ISBN 978-80-8202-014-7 (viaz.)
Štýl je osobnosť – zišli mi na um slová klasika, keď som sa začítala do poviedok Milky Zimkovej, ktoré vyšli pod názvom NErieš to vo Vydavateľstve Spolku slovenských spisovateľov. Na rozdiel od svojich píšucich kolegýň, z ktorých niektoré zapĺňajú knižné pulty akoby na bežiacom páse a riešia každodenné životy svojich literárnych hrdinov, Zimková životy svojich hrdinov nerieši, ona s nimi žije v jednom tele a v jednej duši a odkrýva ich svety v poviedkach, monodrámach či filme.
Svety, kde – tak ako na Chagallových či Zimkových obrazoch – lietajú víly, ubolené Johanky snívajú svoje sny, valalskí parobci sa bijú v „karčme“ a zrobené ženy hrdinsky nesú svoj kríž. To sú obrazy jej detstva, detstva, v ktorom sa ešte verilo na zázraky, v „Jesuska“ i v silu lásky a jej čarov.M. Zimková je autorkou farebného, šťavnaté-ho spisovného slovenského jazyka a úžasnej metaforickosti východoslovenského dialektu, ktorý používa vždy výstižne – ako dobrý kuchár vzácne korenie. Na malom priestore odkrýva životy, ktoré by vydali za jeden román, a navyše vie byť aj mužsky vtipná, žensky krutá i nežná, až čitateľ priam cíti Marčin dych a Bertyho trápenie v svojej blízkosti. Ženy zmietajúce sa v nenaplnenej túžbe po láske, mocní „chlopi“ so slzami v očiach, ale aj dieťa, žieňa a napokon žena Milka Zimková, ktorá pozoruje život okolo seba už odmalička, aby ho ako spisovateľka a herečka Milka Zimková vedela bravúrne stvárniť v svojich monodrámach či poviedkach.
Milka Zimková je osobnosť. Je jedinečná, nenapodobiteľná a talentovaná umelkyňa v každom odvetví svojho umeleckého majstrovstva. Vníma citlivo všetko, čo sa vôkol nej odohráva,a priam s fotografickou presnosťou stvárňuje život tak, ako vôkol nej plynie. Ona nie je iba pozorovateľkou, je súčasťou každého dňa – starého, ale i moderného a prázdneho života dnešných čias.Návraty domov k rodičom, starým rodičom, ujcom a tetám, návraty k ideálu a čistote prírody, ktorú v období detstva zažívala v celej sile a kráse, to všetko sú pramene, z ktorých ako autorka načiera a pije. Spolu so svojimi hrdinkami si v studenom prameni schladzuje rozpálené telo, ovlažuje smäd-né pery a dáva čitateľom rovnakú nádej, s akou sa vracajú jej rodáci na Veľkú Noc z „cerkvi“. Tou nádejou je láska. Láska medzi mužom a ženou, láska k najdrahším. Toto všetko sála z každej strany poviedok Milky Zimkovej. A s týmto posolstvom lásky prichádza k čitateľovi aj jej najnovšie dielo. Je iba na nás čitateľoch, či tú bôľnokrásnu lásku budeme riešiť, alebo žiť.
Dagmar Máchalová pre Literárny týždenník
