Braňo Fábry: Protiústavnosť dohody o obrannej spolupráci s USA?

Na Slovensku sa jednou z aktuálnych tém stala otázka obrannej dohody s USA, o ktorej rokuje Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVaEZ). Zo strany ministerstva pritom cítiť zjavnú neochotu poskytovať žiadateľom informácie v súlade s ich ústavným právom na informácie. Naopak, agresívny slovník MZVaEZ pozornosť verejnosti ešte zvyšuje a vyvoláva dojem, ako keby sa na ministerstve pokúšali čosi zásadné utajiť. Celkom neprijateľné je aj konanie premiéra, ktorý sa snaží pokračovanie rokovaní vynútiť cez hrozbu predčasných volieb a to napriek tomu, že téma obrannej spolupráce s USA je problematická i z hľadiska ústavných princípov SR. Práve tie by však mala vláda brániť…

Zvrchovanosť Slovenskej Republiky

Žiaľ, pri svojej snahe o utajovanie má vláda veľkú výhodu, pretože sa môže opierať o postoj mainstreamových médií, ktoré sa vôbec nesnažia zistiť, čo je obsahom pripravovanej dohody s USA. Naopak, obviňujú občanov, ktorí majú o dohode pochybnosti, že chcú SR pripraviť o 105 miliónov dolárov. Pritom nie je vôbec jasné, na čo sa v rámci „modernizácie“ má táto suma konkrétne použiť a o téme už ústredné štátne orgány povedali viacero neprávd. Je však treba oceniť, že aspoň Ministerstvo obrany SR (MO) si v tejto situácii dokázalo uchovať cit pre právo a upozornilo na fakt, že pri rokovaniach o dohode s USA sa objavujú požiadavky, ktoré predstavujú hrozbu pre suverenitu SR.

Za veľmi dôležité treba považovať toto vyjadrenie MO: „Rezort obrany považuje za ohrozenie, resp. obmedzenie suverenity Slovenskej republiky akékoľvek vytvorenie právnych podmienok pre pôsobenie cudzích ozbrojených síl na území Slovenska na neurčitý čas, s možnosťou vypovedania zmluvy najskôr po uplynutí doby 10 rokov od nadobudnutia jej platnosti, s 12-mesačnou výpovednou dobou.“ Ak o ohrození, resp. obmedzení suverenity hovorí taký štátny orgán ako ministerstvo obrany, je potrebné začať vážnu verejnú diskusiu.

Napriek tomu, že verejnosť nemá k dispozícii návrh textu dohody o obrannej spolupráci s USA, je zrejmé, že návrh dohody môže naozaj obmedziť suverenitu SR. Lenže dohoda, ktorá by obmedzovala zvrchovanosť SR by bola v rozpore s čl. 1 ods. 1 ústavy: „Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát.“ Ak teda hrozí, že dohoda bude v rozpore s ústavou SR, vláda a jej ministerstvá by mali okamžite zastaviť rokovania o takomto dokumente. Je potrebné, aby sa riadili ustanovením čl. 2 ods. 2 ústavy: „Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.“ Orgány výkonnej moci nemôžu rokovať o dohode, ktorá odporuje ústave, a naopak, na rokovanie o protiústavnej dohode nemajú žiadny mandát.

Zásadnou otázkou dohody bude najmä právny režim pozemkov a stavieb, ktoré chce armáda USA využívať na území SR. Budú môcť štátne orgány SR na tomto území presadzovať slovenské zákony alebo tam bude platiť právny poriadok USA? A čo ak tam americkí vojaci spôsobia čin, ktorý by trestné právo SR hodnotilo ako „všeobecné ohrozenie“ (§§ 284-285 TZ). A aké budú podmienky vypovedania dohody? Tieto a niektoré ďalšie otázky sú pre poznanie miery protiústavnosti dohody zásadné. Vláda by mala rokovania s USA ukončiť aspoň do momentu, kým sa nevyjasnia ústavné otázky.

Ústavné otázky

Keďže existujú veľmi vážne podozrenia z porušovania ústavy, členovia vlády by mali najprv preskúmať ústavný základ pre rokovania o dohode s USA. Ústavne najčistejšie by bolo, keby pre pokračovanie rokovaní s USA zástancovia dohody preložili návrh novely ústavy, ktorý by obmedzenie suverenity SR dvojstrannou dohodou s USA umožňoval. Aj v minulosti sa ústava pri témach obrany novelizovala, napr. kvôli vstupu do EÚ a do NATO sa prijala novela ústavy č. 90/2001 Z.z., ktorá menila čl. 7. Ústavné zakotvenie podmienok pre obmedzenie suverenity SR na základe bilaterálnej dohody o vojenskej spolupráci s USA je však prinajmenšom rovnako dôležité.

Pri téme obmedzovania suverenity SR musia byť do rozhodovacieho procesu zapojení prinajmenšom poslanci, prostredníctvom ktorých občan – suverén vykonáva svoju moc. Otázky zvrchovanosti sú ústavnými otázkami a Národná rada SR je jediným ústavodarným orgánom (čl. 72 ústavy). Treba otvorene povedať, že bez ústavného základu sú štátni funkcionári, ktorí rokujú o dohode, obmedzujúcej suverenitu SR, ústavno-právnymi delikventmi. Ak sa aj niektorí členovia vlády domnievajú, že dohoda s USA neobmedzuje suverenitu SR, mali by túto tému prediskutovať s poslancami a poskytnúť im úplne informácie. Keďže však iné štátne orgány, najmä MO, tvrdia, že hrozí obmedzovanie suverenity, je potrebné viesť serióznu diskusiu s poskytovaním pravdivých informácií aj voči suverénovi – občanovi.

Do riešenia otázok suverenity by sa mal zapojiť aj ústavný súd. Ak sa budú niektorí poslanci domnievať, že vláda pri rokovaniach s USA porušuje ústavu, mali by mať možnosť obrátiť sa na ústavný súd kvôli výkladu ustanovení ústavy o suverenite. Žiaľ, zdá sa, že práve pri tejto otázke nám v súčasnosti chýba ústavný súd najviac. Obmedzovanie suverenity SR je pritom komplikovanejšie než sa na prvý pohľad zdá. Ak totiž má ústava SR nejaké „materiálne jadro ústavy“ (z doterajšej rozhodovacej činnosti ústavného súdu sa zdá, že áno), tak ustanovenie čl. 1 o zvrchovanosti SR do neho určite patrí. Zaujímavá by preto bola otázka, či je možné v záujme dohody o obrannej spolupráci s USA obmedzovať suverenitu SR, hoci aj ústavným zákonom.

Transparentné a demokratické Slovensko?

Spôsob diskusie o dohode o obrannej spolupráci s USA bude na dlhý čas určovať charakter Slovenska. Ak sa podarí presadiť netransparentnú diskusiu o témach, týkajúcich sa najdôležitejších otázok ústavy, tak hra na transparentnosť verejnej správy, ktorú hlásajú niektoré štátne orgány, stratí úplne zmysel. Bolo by nespravodlivé žiadať od škôl či nemocníc, aby sa správali transparentne, pokiaľ sa vláda takto nespráva ani pri otázkach suverenity SR. Rovnako závažné je však to, že ústredné štátne orgány (najmä MZVaEZ) začali útočiť na občanov, ktorí sa transparentnosti zo strany vlády dovolávajú. Diskusia o obrannej spolupráci s USA tak ovplyvňuje nielen tému zvrchovanosti, ale aj charakter demokracie a právneho štátu v SR do budúcnosti.

JUDr. Branislav Fábry, PhD.

Odoberajte prehľadný sumár článkov - 1x týždenne

Zdieľaj tento článok:

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *