Výsledky druhého kola prezidentských volieb boli pre mnohých analytikov menším prekvapením, pretože miernym favoritom druhého kola bol Jiří Drahoš. Vychádzalo sa z toho, že rezervoár Drahošových voličov je podstatne väčší (jedna celá šesť milióna) než tých Zemanových, keďže v podstate všetci porazení z prvého kola, s výnimkou marginálneho Hanniga , podporili Drahoša. S čím sa však nepočítalo, bola silná mobilizácia voličov v druhom kole, keď volebná účasť stúpla skoro o päť percent, a ešte prekvapujúcejšia bola skutočnosť, že masívne mobilizoval svojich voličov nielen Drahoš, ale aj Zeman. Ukazuje sa, že slovenský model, teda všetci na jedného, v Čechách účinkoval podstatne menej.
Pozrime sa však na výsledky volieb podrobnejšie. Oproti tým spred piatich rokov je výsledok podstatne tesnejší. Kým v roku 2013 vyhral Zeman nad Karlom Schwarzenbergom o celých desať percent, v roku 2018 je výsledok sotva tri percentá. Ukazuje sa teda, že Drahoš dokázal zmobilizovať protizemanovských voličov podstatne účinnejšie než Schwarzenberg. Tiež sa ukazuje, že vyhranene stranícki a pravicoví kandidáti (Schwarzenberg či Topolánek) dnes jednoducho nemajú šancu osloviť väčšinového voliča v Čechách.
Čo sa týka prezidentských debát, tak tú prvú na Prime jednoznačnej vyhral Zeman, tá druhá v ČT bola „uhraná“ na remízu. Takže, áno, televízne duely nemali na výsledok rozhodujúci vplyv. Samozrejme, Drahoš tam spôsobil faux pas. Zemanovi vyčítal, že chce byť prezidentom dolných desať miliónov, no neuvedomil si pritom, že tým akoby nepriamo povedal, že chce reprezentovať len horného pol milióna.
To samo osebe by však voľby nerozhodlo. Ak sa zamýšľame, čo asi rozhodlo prezidentské voľby v Česku, bola to paradoxne obrovská mobilizácia médií voči Zemanovi. Médiá hlavného prúdu kampaň proti Zemanovi naozaj prepálili, čo malo, naopak, mobilizačný dôsledok na jeho možno aj vlažnejších či váhajúcich podporovateľov. V podstate ich voľba nebola ani tak celkom a prioritne voľba za Zemana, ale proti politickému a mediálnemu establishmentu, ktorý veľmi aktívne a agresívne vykresľoval Zemana ako agenta Moskvy či Číny, pričom euroatlantická orientácia je to jediné možné a prípustné! Vznikol tak komický paradox, médiá silnou mobilizáciou proti Zemanovi pomohli zmobilizovať aj jeho skrytých voličov, čím mu nechtiac pomohli.
Voľby zároveň ukázali tradičné delenie českého voličstva. V Prahe podľa očakávania exceloval Drahoš, ktorý získal skoro dve tretiny voličov, rovnako v desiatich zo štrnástich krajských miest vyhral Drahoš. V prípade celých krajov to už také jednoznačné nebolo. Drahoš vyhral len v štyroch – v Prahe, v Stredočeskom, Královohradeckom a Libereckom kraji.
Každopádne však voľby ukázali, že česká spoločnosť je veľmi rozdelená. Sotva trojpercentný rozdiel jasne ukazuje, že skoro polovica voličov nevníma staronového prezidenta ako svojho. To bude veľká výzva pre prezidenta Zemana, aj keď na druhej strane, keďže svoj post už podľa ústavy ďalej obhajovať nemôže, nemusia ho názory voličov prehnane zaujímať. Sám v prejave po znovuzvolení však sľúbil, že v druhom volebnom období bude pokornejší a konsenzuálnejší. Uvedomuje si totiž, že aj keď v absolútnych číslach získal viac hlasov ako pred piatimi rokmi, jeho relatívna podpora rapídne klesla – takmer o viac než sedem percent. V roku 2013 totiž vyhral pomerom päťdesiatpäť percent ku štyridsiatim piatim percentám, kým dnes len päťdesiatjeden celých päť percent ku štyridsaťosem celých päť percent. Tektonické zlomy v českej politike idú predovšetkým po línii veľké mestá – vidiek, a čiastočne aj Čechy – Morava. Kým v Brne jednoznačne vyhral Drahoš, v Ostrave, naopak, s vysokým náskokom vyhral Zeman.
Pre najbližšiu politickú budúcnosť v Čechách sa znovuzvolenie Zemana prejaví predovšetkým v podstatne komfortnejšej situácii pre premiéra Babiša. Ten nebude v časovom strese pri druhom pokuse o zostavenie vlády, ktorá by disponovala priamou či nepriamou podporou v poslaneckej snemovni. Zeman dnes nie je limitovaný termínom ukončenia svojho prvého volebného obdobia, ktoré uplynie začiatkom marca a môže tak Babišovi poskytnúť aj niekoľko mesiacov na vyjednanie nejakej formy podpory.
Výsledky prezidentských volieb v Česku zároveň naznačili istú zmenu, respektíve diferenciu medzi českými a slovenskými voličmi. Väčšina expertov predpokladala, že aj v Česku sa zopakuje slovenský model prezidentských volieb, teda, že skúseného politika nahradí starostlivo marketingovo pripravený „politický produkt“. Ako vieme, nestalo sa. Česko má prezidenta s dlhodobými politickými skúsenosťami a s jasnými, niekedy až vyhranenými politickými názormi, ktoré sú však celkom jednoznačne jeho, nie jeho okolia. Uvidíme, či sa slovenskí voliči o rok inšpirujú českým modelom, alebo nie.
Text vyšiel aj v SNN