DAV: VLAJKA NA HIMALÁJI

Vyznanie PRÁCE A ČLOVEKA

Romantika. Idylky. Zábavy a plesy.
Mlčiace pláne. Zotročená príroda.
Veselosť. Bujarosť. Smiech a spité hlavy.
Polícia. Bajonety. Vojsko.
Keď …
padnú PRVÉ ÚDERY!
Prejavy SILY A ŽIVOTA.
Čakáme —
Hľa
široká plachta sa hýbe. Tvrdá pôda a pláne sa vlnia pod údermi. Kraje sú zelené a živé. Ľudia silní a pracovití.
Čakáme. Veríme.
NIE SME PRESVEDČENÍ!
Svet je nekonečný, veľký a dobrý. Len bruchopasníci sú pľuhaví. Len bajonety sú krvavé. Len reakcia je čierna. Len modly sú staré.
Život je nový, tvorivý. Vieme, že pôjde ďalej. Že nestojí. Veď svet je nekonečný.
Kruh. Pohyb. Sila. Aktivita.
Veríme.
NIE SME PRESVEDČENÍ!!
že PRÁCA, AKTIVITA, SILA je podkladom všetkého
že ENERGIA SLNEČNÁ je dosiaľ nevyčerpaná
že ZEM JE OKRÚHLA a že sa KRÚTI
že VŚETKO vzniklo v pote tváre nie boha lež ČLOVEKA
že LÁSKA je silou slabých
že prvý je PUD, SEBAZÁCHOVA
NENÁVISŤ A PÄSŤ!
Ďalšie údery. Päsť skáče. Bije. Drtí kamené sochy a modly. Rozrezáva zem v priepasti. Pochováva rakve s telami trúdov. Vybíja okná, paláce a oči.
PLÁNE sa trasú. Nemlčia! Nesmú mlčať!
Prvý, druhý, tretí Úder!
ZEM kvíli.Plače.
Ale NIE naša zem.
NIE, nový život. Ten prúdi ďalej.

Zem zdochýňa. Stará zem. Vyschlé oči a pergamentová tvár. Mizne. S modlami a krížmi. S uniformou a titulmi. S kolíkami, ktoré sú nasadené medzi národy a štáty.
Zem sa chveje. Vystiera sa ako starena. Ako opilý. Ako kôň, ktorý zdochýňa a kope.
Injekcie. Rany. Silné, príliš silné sú údery. Nestačia konferencie. Zelené stoly, figúrky, biliard a svetový mier. Ani reči, ktoré povedal premiér X,Y,Z. Ani výzva kardinála Merciera na záchranu civilizácie. Ani pušky. Delá a otravné plyny. Ani Morgan. Ani výpary pekla.
SVETLO PATRÍ TÝM, KTORÍ CHCÚ SVETLO! Energia slnečná sa premieňa v ENERGIU PRÁCE! A preto …

ÚDERY! Ďalšie údery. Kladivo a päsť.
ENERGIA je s nami. Telefón, telegraf a rádio. Železo, oceľ a betón. Aeroplán a stroje. Myšlienka, sila, svaly a dlaň. Všetko – POHYB.
Neznáme hraníc! Neznáme kolíkov! Vidíme len dlaň. Vystretú, rovnú. Letíme na Himaláje. Skúmame Mars. Pijeme z kokosového orecha mlieko v pralesoch Afriky. Tančíme tanec UWA-UWA na Yave a Borneu (takt udáva PÄSŤ!) Zem spájame SILOU nášho tela. Poviažeme ju vlastnými svalmi a vynesieme bližšie – k SLNCI. A jestli nebude taká, ako MY chceme – PRÁVO PÄSTI – vhodíme ju do tlamy cynického OBRA – i s metafyzikou. A zaspievame TE DEUM LAUDAMUS.

Zem je chorá, lebo chorí sú, ktorí ju regulujú. Ženy sú neplodné, lebo neplodná je tvorba nadčloveka. Pláne sú pusté, lebo kapitalisti majú pusté mozgy. Krv tečie z proletárov, lebo nemôže tiecť masť.

ÚDERY BIJÚ. BLÍŽIA SA
Zem stone.
Modly dymia.
A bahno smrdí.
To nevadí. Nie je dosť. Stoja ešte paláce, pralesy, regimenty vojska a polície. Sú ešte zátišia. Možno vzývať boha. Dovolené je dať almužnu. Dovolená je dobročinnosť. Dobročinné spolky, humánne inštitúcie. Veľmi osožné, potrebné veci. Tlumia údery pästi. Plodia výkvety bahna.

BITKY
1000 mŕtvych
1000 vdov
5000 sirôt
Pôv.tel.zpráva „TLAC. KANC.“

Aká harmónia. Aký súlad. (A výsmech? To cynizm proletárov)!
ŠTRAJK V KRVI UDUSENÝ!
A preto …

slávme triumf víťazstva
(FANFÁRY!)
slávme hody veľkonočné
(BARANCE A TEĽCE!)
vzývajme Krista a Boha
(GOLGOTA A KRÍŽ!)
verme v posmrtný život
(PENIAZE A BANKY!)
v mene lásky v mene Boha
(BIBLIA!)
zabime človeka!
✞

A na koniec
potlačme PRÁCU, ČLOVEKA A ENERGIU!
Vyjdime na HIMALÁJU a opanujme SVET
Eifelovu vežu
americké mrakodrapy
banky a paláce
stroje a aeroplány
a ČLOVEK je NÁŠ!
A …
údery bijú, bijú a BIJÚ!

Zem sa trasie. Mrakodrapy sa váľajú. Železo sa spúšťa. Banky sa premieňajú v tmavé hroby. Stroje sa boria. Aeroplány padajú ako muchy.
ÚDERY BIJÚ, BIJÚ
A …
zdochýňajúci kôň posledný krát kopne. Vloží do toho všetku silu. Aby oklamal klátivých. Aby uverili v jeho vzkriesenie. V podvod, ktorý je sladký a vábivý.
Ten prízrak zahaľuje hmlou nekonečné pláne. Hmla, ilúzia sa mieša v šum vábnych piesní. Navracia sa panenstvo prírody. Sviežosť zakvitlých lúk. A prízrak ten zaťahuje sieť svoju ďalej, ďalej do ríše metafyziky.
Spev neznáma je taký lahodný.
Tráva je tak mäkká a voňavá.
Kvety utešené
a kúzlo sladké.
Život je hudba, rytmus, opojenie.
Život je ustavičný klam, ilúzia.
Spása je inde, je tam
kde kúzlo, klam, ilúzia sú skutočnosťou.
Pažravosť prízraku je nenásytná! Príšernosť tmy je zdrcujúca! Človek začína veriť v nemožnosť. Začína tonúť v hlbinách prázdna. Hľadá seba, hľadá spásu – v šere prežitkov, v pliesni minula. Hmla zahaľuje všetko. Ľudská duša spí, tak sladko drieme …
KEĎ …
ZAVZNEJE HRMOT ÚDERY a PÄSŤ
Zem zkvíli. Pláne zarevú a ilúziu pohltí čierny dym fabrík.
Život víťazí, ŽIVOT TVORÍ!
ENERGIA je sila.Aktivita.Pohyb.
ROZUM je silnejší ako cit.
ROZUM je PRÁCA.VYNALIEZAVOSŤ. TVORBA.
Údery bijú, bijú, bijú.
Svet praská, zem stonie a pláne revú.
Rádio, telefón, telegraf prerážajú mŕtvu atmosféru a vesmír.
Aeroplány krúžia nad zemou. Reflektory hádžu litery do všetkých končín sveta. Plakáty, brožúry sypú sa na hlavu čiernych Afričanov. Výzvy, ktoré letia, prerážajú kviľbu mŕtvych století.

PROLETÁRI, SPOJTE SA!

Život je náš! Je trudom našej práce!
MASY sa hýbu a duní pod nimi zem. Pláne revú. A prízrak mizne v roztopenej krvi …
ÚDERY bijú, bijú.
Krvou je zabarvená zem. Krvavý je vzduch, nebo, slnce a všetko, čo je medzi nimi. Všetko je červené. Velebné a ohromé. Ako slnečný obor. Ako krv srdca, prerazeného zákernou dýkou.
ÚDERY bijú, PÄSŤ skáče.
V krvi sa brodia milióny. Ohromné zástupy. MASY. Pochodujú po celej zemeguli. Pod jedným práporom. Pod jednou myšlienkou. Zliate s jednotou. V celok. V kolektívum PRÁCE. Malajec a Afričan, Eskymák a Rus. Stroje a aeroplány. Telefón, telegraf a rádio. Energia, svaly a ruka – POHYB.
A …
nech padne POSLEDNÝ ÚDER!
zareve MĹKVA PRÍRODA
vzbĺknu pláne, pralesy a moria.
A MY nad hrobom STOLETÍ zatančíme KOLO
zaspievame FINIS nad rovom

tu odpočíva TRADÍCIA

ako SYMBOL VÍŤAZSTVA PRÁCE A ČLOVEKA
vztýčime na VRCH HIMALÁJE

RUDÚ VLAJKU!

Nech vlaje tam a dáva pozdrav
SÚDRUŽSKÉMU MARSU!

/DAV, ZIMA 1924, str. 10-13., pre DAV DVA spracovala Soňa Valovičová/

---