Diktatúra „elít“…

Zdieľaj článok:

V diskusii pod jedným z mojich článkov zaznel  „zaujímavý názor“ a to, že diktatúra je potrebná v chudobných krajinách, pretože pre fungovanie demokracie je potrebná spokojná stredná vrstva.

Autor výroku obhajoval tvrdé diktátorske režimy v Južnej Amerike.

A práve táto myšlienka dokazuje, že vo všetkých krajinách, ktoré sú označované ako demokratické, už dávno žiadna demokracia nejestvuje. Pretože stredná vrstva , ktorá drží ekonomiky krajín sa postupne stráca. Zaniká v postupne sa roztvárajúch sa nožniciach chudoby a bohatstva.

Na Slovensku jej už skoro vôbec niet a ak sa medzi ňu niekto radí, tak sú to najmä zamestnanci  štátu a nie spokojná pracujúca trieda, ktorá vytvára hodnoty pre tento štát. Pracujúca trieda sa stala otrokom kapitalistického vykorisťovia za pásmi montážnych hál, ktoré vlastnia „zahraniční ivestori“, ktorí svoje zisky vyvážajú za hranice našej republiky.

Podobné je to v mnohých krajinách a  nielen Európy. Vidieť to najmä na ekomike USA, ktoré sú najzadĺženejšou krajinou  sveta a ktoré šíria svoju koncepciu „slobody a demokracie „ krvavou cestou po celom svete.

Na postsocialistických krajinách veľmi dobre vidieť, čo sa skrýva za frázami o slobode a demokracii.

Je to nadvláda novofeudálnych elít, ktorých jediným záujmom je zisk za každú cenu.

Pre tieto elity sme len kolóniami s lacnou pracovnou silou. Nikdy nebudeme rovnocennými štátmi a partnermi krajín, ktorých ekonomiky boli založené na stáročnom vykorisťovaní kolónií po celom svete.

Žiaľ, odkedy sa ľudstvo začalo živiť poľnohospodárstvom a začalo tvoriť nadhodnoty, mnoho jedincov prišlo na to, že najjednoduchší spôsob obživy  je na úkor iných a tak začali vznikať prvé triedne rozdiely, ktoré prinášali prvé krvavé konflikty v boji o moc a bohatstvo.

To, čo začal Sargon Akkadský, keď krutou vojenskou nadvládou vytvoril pred približne 4300 rokmi prvú veľkú ríšu pokračuje doteraz.

Moc má veľmi opojnú chuť a bohatsvo tiež.

V dnešnej dobe, ktorú ľudstvo považuje za veľmi vyspelú sa nadvláda elít sofistikovanie nazýva „demokracia“ . Diktatúra a totalita sa považuje za „slobodu“ a nenávistné vraždenie sa stalo šírením týchto prekrútených hodnôt.

Často premýšľam nad tým, či skutočné hodnoty majú ešte v tomto svete význam.

Koľko ľudí o ne stojí a bojuje za ne?

A má ľudstvo práve kvôli čoraz väčšej nenásytnosti  samozvaných „elít“ šancu prežiť?

Devana