Uteč chvíľa!
…lebo ťa chytím, a viac nepustím. Budeš musieť so mnou ostať na veky a počúvať ako teraz pri nedeľňajšom obede nekonečný prúd slov, zlievajúcich sa ako horské potôčiky do taniera s polievkou starodávnych príbehov mojej deväťdesiatročnej babičky. Obed pripravuje vždy sama a pritom tvorí aj kaleidoskop príbehov z čias dávno minulých a predkladá nám ich ako pikantnú prílohu k jedlu. Niekedy viac , inokedy menej prisladenú vlastnou fantáziou.
Dnes to bol p u d i n g
P äť
U celených
D iametrálne
I ných
N ekonečných
G losov
…slaninka bola dievča utešené z mierne rozdelenej rodiny. Tatko odišiel pred vojnou za veľkú mláku hľadať živobytie pre novozaloženú najmenšiu ale základnú bunku spoločnosti- rodinu. Slaninkina mamka bola radodajka, poznal ju v americkej baníckej kolónii každý slovenský aj americký baník, ak čo len trocha prejavil záujem. Zrejme pre nedostatok iných záujmov a spoločenských vyžití. Matica slovenská zrejme spala a mamka Slaninka určite nie alebo aspoň menej, a preto ju tatko a aj s malými deťmi poslal prvou loďou ktorá bola na dosah späť do rodnej hrude. Mamka sa prebíjala životom ako vedela a zaučila sa už v Amerike. A dcéra bola tiež učenlivá a nezaháľala. Bratia sa poženili statočne, a sestra Slaninka im bola tŕňom v oku.
Tatko svojej nevernej manželke pomáhal spoza veľkej mláky pravidelným zasielaním balíčkov väčších i menších, veriac že svoje deti rovnako ľúbi a taktiež im rovnakým dielom obsah balíkov delí. Ale kdežeééé. Nemala ona zmysel pre rovnosť. Dcéru, Slaninku vyzdvihla vysoko nad ostatné deti, asi preto že to bola jediná dcéra a ostatní boli synovia a vŕšila sa na nich pre ich mužský pôvod. Ktovie. Dosť na tom že syn Džovik bol namosúrený preukrutne a svoju zlosť zavŕšil pokútnym zistením adresy otca. Kým nič netušiaca sestra prinášala už na svet druhé nemanželské dieťa a pritom si ešte užívala s matkou obsahy tvrdo vyrobených otcových balíčkov z Ameriky, napísal milý Džovik list tvrdými oceľovými prstami s ešte tvrdším úmyslom, prekaziť blahobyt matke a sestre a sebe zabezpečiť konečne život v hojnosti brucha ale ktovie či i ducha. Otec knihy neposielal len čačky bačky a ešte žuvačky a čokolády. Prekvapenie bolo na oboch stranách znepriatelenej Slaninkovej rodiny. Sestra sa ešte s väčšou vervou vrhla do prúdu života. Brala všetko čo povojnový a neskôr aj pofebruárový život ponúkal. Brala ale čo jej slúži ku cti aj dávala. Deti pre skvelo sa rozvíjajúcu socialistickú spoločnosť s komunistickou vyhliadkou. Deti priviedla deväť, živé a zdravé. Každé od iného prosperujúceho člena spoločnosti miestnej i cezpoľnej. Ale manželstvo tvrdošijne odmietala. Jeden bol starý, iný hrbatý, tretí pokrivkával… prosto Slaninka si vedela vyberať. Deti ale boli na úrovni ani jedno na jej. Skoro všetky vysokoškolsky vzdelané alebo aspoň ďalej slúžiace. Rozpŕchli sa po celom dostupnom svete teda Československu. Matka medzičasom zostarla, ale ešte stále žije a dobre. Dobre jej tak. Česť jej budúcej pamiatke. Predbehla dobu . A naša babička tiež . Teším sa na ďalší puding a vy sa môžete tiež.
Dominik Petruška
