Dňa 18.06.2024 sa konala tlačová konferencia na Úrade vlády SR pod názvom: ,, Dosť bolo čakania. Konáme!“. Na tejto tlačovej konferencii vystúpila, hádam už typická zostava osôb, ktorá vystupuje na tlačovkách venujúcich sa téme právneho štátu, teda logicky okrem premiéra Fica, ktorý sa zotavuje z následkov ťažkých zranení po atentáte. Menovite pre úplnosť ide o: podpredsedu vlády Roberta Kaliňáka, ministra spravodlivosti Borisa Suska, predsedu výboru pre obranu a bezpečnosť NR SR Tibora Gašapara, poradcov premiéra Mareka Paru a Davida Lindtnera.
Táto tlačová konferencia reagovala na zásadné a prelomové rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva(ďalej len ESĽP) vo veci porušenia základných ľudských práv a slobôd občana Slovenskej republiky, v tomto prípade sudkyne Denisy Cvikovej. Jej práva boli podľa rozhodnutia ESĽP porušené rozhodovaním, dnes už neslávne známeho senátu 5T Najvyššieho súdu SR, ktorý ju nezákonne ponechal sedem mesiacov vo väzbe. ,,Prečo na to reagujeme na pôde Úradu vlády? Pýtajú sa nás médiá.“: opýtal sa Robert Kaliňák. Odpovedal si slovami: ,,Práve preto, že to je práve štát, ktorý bude musieť zaplatiť priznané odškodné.“
Konkrétne odškodné je vo výške 19 500 eur. Niekto by si povedal, napokon to tak aj zľahčujú aj niektoré naše denníčky, že čo to je necelých 20 000 pre štát, alebo čo to je takáto suma pri rozhodnutí nejakého ,,veľkého“ medzinárodného súdu, veď na súdoch v niektorých súkromných konaniach lietajú bežne aj ďaleko vyššie sumy. Za prvé, suma takmer 20 000 je v prípade rozhodnutí ESĽP o odškodnení naozaj nezvyčajne vysokou sumou, vo väčšine prípadov sa jedná o ďaleko nižšie priznané odškodné. Po druhé takéto rozhodnutie ESĽP je nesmiernou hanbou pre slovenskú justíciu, pričom do úvahy musíme ľudsky brať aj rozmer toho, že toto rozhodnutie definitívne potvrdzuje, že občan SR strávil nezákonne vo väzbe sedem mesiacov na základe rozhodnutia najvyššej súdnej inštancie vo sfére všeobecného súdnictva. Teda rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, v tomto prípade konkrétne opäť senátu 5T tohto súdu.
Samozrejme, že reagoval aj náš mainstream, alebo bývalý mainstream, ako len chcete. Pohoršenie, či zdesenie sú v tomto prípade plne na mieste. Avšak, naše mainstreamové denníčky neboli zdesené z tejto nezákonnosti a svojvôle v rozhodovaní Najvyššieho súdu, ale zo toho, čo len ,,preboha budeme robiť“, ak ďalšie takéto a podobné rozhodnutia ESĽP budú pribúdať. A tie určite prichádzať budú, pričom úplne stačí, ak zoberieme do úvahy, už dnes vydané rozhodnutia Ústavného súdu, ktorého sa týkajú rozhodovacej praxe predmetného senátu Najvyššieho súdu SR. Už akákoľvek proti obhajoba, aj keď sa o ňu táto ,,naša“ mediálna scéna vehementne snaží, musí v tomto kontexte vyznieť ako číre zúfalstvo. Už po tomto rozhodnutí by mali ,,tasiť biele vlajky“, nie sa snažiť takúto prax obhajovať.
Nech sa však tieto médiá tvária navonok akokoľvek sebavedomo, verte tomu, že už teraz je ich svet a realita do veľkej miery narušená, pričom ďalšou rozhodovacou praxou, aj ESĽP konkrétne, bude musieť byť úplne rozbitá. Je potrebné a som rád, že to potvrdil aj podpredseda vlády , že urobia všetko preto, aby toto odškodné uhradil konkrétny vinník. Takéto rozhodovanie Najvyššieho súdu nie je len ,,nejakým omylom“. Išlo o zjavne vedomú a opakujúcu sa prax v rozhodovaní konkrétneho senátu Najvyššieho súdu SR.
Na margo kritikov, ktorí by chceli tvrdiť, že vláda prípadným zosobnením tejto pokuty, chce trestať, či zastrašovať prípadných kritikov, to práve Kaliňák, a to ešte celkom mierne, vystihol nasledovne: „Varovali sme a boli spochybňované všetky naše stanoviská po stanoviskách slovenského Ústavného súdu, napriek tomu Najvyšší súd neprikročil k žiadnej aktivite smerom k senátu a k jeho predstaviteľom najmä doktorovi Klimentovi, ktorý závažným spôsobom deformovali slovenskú justíciu a spravodlivosť na Slovensku. Európsky súd pre ľudské práva konštatuje, že na Najvyššom súde nemáme sudcov, ale politických aktivistov, ktorí bez akéhokoľvek návrhu prokuratúry alebo orgánov činných v trestnom konaní, sa rozhodli, že oni si myslia že je dobré, aby niektorí ľudia boli obmedzení na slobode a boli v nezákonnej väzbe, a že rozhodovali svojvoľne.“
Aby sme pochopili celú závažnosť, ba až absurdnosť danej veci, tak si pomôžem citátom ministra Suska z vyššie spomínanej tlačovky: „ESĽP hovorí, že je mimoriadne významné, že Najvyšší súd zasiahol do zásady rovnosti zbraní tým, že rozhodol o väzbe sťažovateľa – dotknutej sudkyne, z dôvodov, ktoré neboli vznesené samotnou prokuratúrou pri konaní.“ Pričom zvýrazním tú najšialenejšiu pasáž: rozhodol o väzbe sťažovateľa – dotknutej sudkyne, z dôvodov, ktoré neboli vznesené samotnou prokuratúrou pri konaní. Toto je absolútne, vyslovene až do oči bijúce konštatovanie ESĽP.
Žiaľ určitým politikom, mimovládkam a im spriazneným médiám, by sa oči otvorili, zrejme až vtedy, pokiaľ by sa takáto ,,prax“ najvyššej súdnej inštancie, teda osôb, ktoré mali byť výkladnou skriňou justície, dotkla až ich samotných. Toľko môj komentár k tejto, podľa môjho presvedčenia mimoriadne závažnej téme. Keby sme tak mohli povedať, že podobné rozhodnutia, potvrdzujúce nezákonnosť a svojvôľu v rozhodnutiach súdov, už prichádzať nebudú. Avšak, poznajúc, čo i len letmo realitu rokov minulých, musím skôr priznať, že nebude tento optimizmus na mieste.
Autor: Dušan Deák
